Connect with us
Pakote Ahi

Nasionál

KSTL Ejize Governu Aprova Dekretu Lei Traballu ho Saláriu Mínimu $150 to’o $164

Published

on

Hatutan.com, (17 Abríl 2024), Díli—Konfederasaun Sindikatu Timor-Leste (KSTL) ejize bá IX Governu atu halo aprovasaun bá Dekretu Lei Traballu ho saláriu mínimu nasionál hahú hosi $164 tun to’o $150, liu hosi konferénsia imprensa iha sede KSTL Bemori, Kuarta (17/04/2024).

Konfederasaun Sindikatu  Timor-Leste (KSTL) ejize bá IX Governu atu halo aprovasaun bá Dekretu Lei Traballu ho saláriu mínimu nasionál hahú hosi $164 tun to’o $150, liu hosi konferénsia imprensa iha sede KSTL Bemori, Kuarta (17/04/2024). Foto: Tomé da Silva.

Portavós KSTL, Almério Vilanova hateten, preokupasaun kona-bá rekuzasaun Proposta Dekretu Lei saláriu mínimu nasionál, hafoin Sekretáriu Estadu Formasaun Profisionál no Empregu (SEFOPE), lori bá aprezenta iha reuniaun Konsellu Ministru (KM) iha 09 Abríl 2024.

Lee Mós: Istória Esplorasaun bá Traballadora Timoroan ho Saláriu Mínimu $115

Tuir KSTL katak, fiksasaun valór saláriu mínimu foun ne’e liu ona hosi prossesu ne’ebé naruk tebes hanesan halo ona peskiza bá folin nesesidade bázika, halo konsultasaun ho péritus ekonomia nian, konsultasaun ho liña ministeriál sira no seluk tán.

Advertisement

“Ikus mai Konsellu Nasional Traballu determina esbosu valór saláriu mínimu ho montante hosi $164 tún bá $150 nu’udár akordu hosi tripartida iha Konsellu Nasional Traballu ne’ebé reprezenta hosi SEFOPE, Reprezentante Empregadór maka CCI-TL no reprezentante Traballadór maka KSTL,” nia esplika liu hosi konferénsia imprensa.

Kalkulasaun salárivu mínimu la’ós fásil, maibé la’ós imposível bá Timor-Leste tanba esperiénsia iha tinan 2012 saláriu mínimu sa’e hosi $85-$115 no laiha impaktu bá problema seluk iha rai laran maski momentu ne’ebá ONU termina nia misaun no redús nia funsionáriu lubuk ida.

KSTL hato’o preokupasaun ne’e bá IX Govemu tanba valór saláriu mínimu ne’ebé aprezenta ho montante $150, konkorda ona ho negosiasaun konsensu tripartida nian iha Konsellu Nasional Traballu bazeia bá regras no mandatu CNT nian tuir Lei númeru 4/2012, artigu 100 no Dekretu Governu númeru 7/2016, artigu 2, inklui bazeia bá Konstituisaun RDTL artigu 50, alinea 2.

Almério Vilanova sita katak, parseiru sosiál sira ne’ebé involve iha prossesu negosiasaun saláriu mínimu durante ne’e konkorda ona katak, proposta saláriu mínimu refere sei fornese intervensaun pozitivu ida hodi responde bá situasaun moris susar iha Timor Leste, la’ós atu rezolve dezafiu hotu-hotu ne’ebé ema hotu-hotu hasoru, maibé nu’udár polítika no instrumentu ida atu salva ema ki’ak sira, taka lakuna entre dez-igualdade sosiál no halakon ki’ak iha rai-laran.

Tuir nia, kresimentu saláriu mínimu sei responde bá traballadór sira nia nesesidade bázika hanesan selu ai-han, be’e, uma, edukasaun, kuidadu saúde, transporte, roupa, divertimentu inklui poupansa.

Advertisement

Alende ne’e, saláriu mínimu sei korresponde bá direitu sidadaun nian atu moris ho dignidade, kobre bá nesesidade bázika no bele taka bá nesesidade ne’ebé sira presiza hodi bele hetan moris di’ak no moris ho saudável ne’ebé ema hotu-hotu merese hetan iha rai doben Timor-Leste.

Bainhira liu tiha eleisaun, nia dehan, povu ki’ik sira iha oportunidade no esperansa atu Governu ne’ebé ukun bele lori sira sai hosi moris ne’ebé difísil. Tanba ne’e maka saláriu mak determinante atu hadi’a povu nia moris no lori povu ne’e sai hosi ki’ak no mukit nia laran, empregu de’it sei Ia to’o bainhira remunerasaun la sufisiente atu responde bá nesesidade família loron-loron.

Ho situasaun ne’e, KSTL husu tenke hanoin katak saláriu mínimu nu’udár direitu umanu ne’ebé deklara iha Deklarasaun Universál Direitus Umanus artigu 23, hateten katak, ema hotu-hotu ne’ebé servisu nia iha direitu atu hetan remunerasaun ne’ebé justu no favorável hodi assegura sira nia an no sira-nia familia nia ezisténsia merese atu hetan dignidade umana no profisaun sosiál.

KSTL fó definisaun katak, saláriu mínimu nu’udár instrumentu ne’ebé forte liu atu fornese justisa ekonómika bá komunidade. Bainhira problema saláriu mínimu ne’e kontinua naruk no laiha solusaun nafatin, ne’e hanesan ignoránsia hosi Governu bá realidade moris sosiedade nian ohin loron kompara ho taxa inflasaun ne’ebé kontinua sa’e bá beibeik, saláriu boot ho benefisiu barak bá Governante no instituisaun sira ne’ebé prejudika mós bá taxa inflasaun nian.

Ho nune’e maka KSTL hamutuk ho membru afiliasaun sira deklara katak:

Advertisement
  1. Lamenta tebes ho rekuzasaun ka rejeitasaun bá proposta saláriu mínimu sei estraga Tripartizmu iha futuru tanba Governu iha Konsellu Ministru ignora papél no ezisténsia parseiru sosiál sira, inklui mutuo akordu sira Tripartida nian nu’udár rezultadu diálogu sosiál hosi reprezentante Govemu, reprezentante empregadór no reprezentante Traballadór bazeia ba Lei númeru 4/2012, no nu’udár norma no prinsípiu internasionál ne’ebé nasaun barak adopta.
  2. Apoiu bá kresimentu saláriu mínimu sei hamenus dez-igualdade sosiál no estimula kresimentu ekonomia tanba traballadór mak sei gasta barak liu. Traballadór sei gasta nia osan iha merkadu lokál no osan refere sei sirkula fali bá empregadór lokál sira hodi hetan rendimentu, no sei kontinua fali selu bá traballadór sira. Kresimentu saláriu mínimu hanesan motivasaun ida atu dudu traballadór sira nia produtividade servisu hodi kontribui bá kresimentu ekonomia empreza nian.
  3. Kresimentu saláriu mínimu sei hamenus despezas Governu nian tanba traballadór kiik no vulnerável sira sei Ia depende bá pagamentu subsidiu atu bele sobrevive. Governu bele hamenus osan ne’ebé gasta barak liu hosi Orsamentu Jerál Estadu (OJE).
  4. Iha nasaun ne’ebé oportunidade empregu ne’ebé ki’ik, númeru ki’ak servisu na’in ne’ebé a’as no situasaun sósio-ekonómiku ne’ebé laiha sustentabilidade tenke hetan intervensaun balun atu suporta ema vulnerável sira iha merkadu traballu no ema ki’ak sira ne’ebé ki’ak liu ho kondisaun ne’ebé loos no iha nível saláriu ne’ebé loos, ne’e mak possível bá politika saláriu mínimu atu kontribui bá hadi’a kresimentu ekonómiku.
  5. Ho razaun sira ne’e hotu maka KSTL hato’o katak, laiha razaun bá Governu atu kontinua suspende proposta Dekretu Lei Saláriu Mínimu. Ho nune’e KSTL ejize no sei ejize nafatin bá Governu atu aprova Proposta Dekretu Lei Saláriu Minimu Nasionál urjentemente ka iha tempu badak nia laran.

KSTL hamutuk ho membru sira hotu sei organiza manifestasaun, nu’udár asaun protesta bá Governu ne’ebé kontinua la halo revizaun bá saláriu mínimu durante tinan 12 nia laran iha Timor-Leste.

“Bainhira Governu mak la solusiona assuntu ne’e ho sériu maka primeira asaun KSTL sei organiza traballadór hotu-hotu hodi halo manifestasaun foku bá saláriu mínimu, nune’e sei konsentra iha sede KSTL Bemori, iha loron Sesta 19 Abril 2024, horas tuku 09:00 to’o remata,” nia hateten.

Tanba ne’e KSTL apela bá traballadór hotu-hotu,  juventude, ativista no parseiru sira atu hola parte iha assaun ne’e.

Lee Mós: 2024, Governu Hasa’e Saláriu Mínimu Hosi $115 bá $150

Jornalista Estajiáriu:  Lázaro Pereira Quefi

Advertisement
Kontinua Le'e
Advertisement
Hakarak Hato'o Komentariu?

Husik Hela Komentariu

Your email address will not be published. Required fields are marked *

Nasionál

Loron Mundiál Liberdade Imprensa 2024, Jornalista Timoroan “Ta’uk” no “Hili Nonook” ho Sira-Nia Susar Kona-bá Bem-Estar

Published

on

Hatutan.com, (29 Abríl 2024), Díli-Timor-Leste ein-jerál no komunidade mídia partikularmente  orgullu índise liberdade imprensa mundiál kada tinan ne’ebé hatudu Timor-Leste nia liberdade imprensa di’ak bá beibeik hosi tinan ida ba tinan seluk.

(more…)

Kontinua Le'e

Nasionál

Publikasaun Notísia, Jornalista Sira Presiza Sensível bá Jéneru ho Inkluzaun

Published

on

Hatutan.com, (29 Abríl 2024), Díli— Sekretáriu Estadu Komunikasaun Sosiál (SEKOMS), Expedito Loro Dias Ximenes iha esperansa katak, jornalista sira sei kontinua oferese produtu jornalístiku ne’ebé sensível bá igualdade jéneru no mós inkluzaun sosiál.

(more…)

Kontinua Le'e

Nasionál

Eleisaun Órgaun Suku 2024, Suku-Lima Hakat bá Segunda Volta no Taxa Partisipasaun Menus

Published

on

Hatutan.com, (29 Abríl 2024), Díli-Sekretáriadu Tékniku bá Administrasaun Eleitóral (STAE),  Sábadu (27/04/2024), organiza no realiza eleisaun  órgaun suku 2024 bá suku foun hamutuk 10 iha territóriu nasional. Hosi rezultadu eleisaun órgaun suku ne’e, hatudu suku-lima mak tenke hakat bá eleisaun segunda volta iha loron 13 fulan-Maiu, tinan ne’e, tanba la atinje barreira 50%+1 nositasaun ne’e akontese tanba mós taxa partisipasaun eleitór sira ne’ebé menus ka atinje de’it 47% .

(more…)

Kontinua Le'e
Advertisement

Trending