Informasaun ne’ebé Hatutan.com asesu hosi fonte importante oioin, katak fonte anónimu na’in-4 ne’e hatama keixa bá CAC tanba sira deskonfia projetu ho valor orsamentu besik millaun $6 ($5.999.000) ne’e hamosu pratika abuzu podér, nepotizmu, favoritizmu no korrupsaun.
Ministériu Saúde ho despaxu númeru 11/MS/IX/2023, adjudika kompañia Sali-Magu Unipesoal, Lda, sosa medikamentu bá Institutu Nasionál Farmásia no Produtu Médiku (INFPM) ka antigu SAMES (Serviço Autónomo de Medicamentos e Equipamentos da Saúde).
Advertisement
Liuhosi telefónika Hatutan.com halo konfirmasaun ho Diretór Investigasaun CAC, José Verdial, maibé nia seidauk bele fó informasaun detallu sistema baze de dadus CAC seidauk asesu ho di’ak tanba velosidade rede internet sei iha problema uitoan ka sistema todan loos.
Informasaun ne’ebé Hatutan.com iha katak keixa hosi fonte anónimu na’in-haat husu autoridade CAC atu halo buska no apreensaun bá kompañia Sali-Magu tanba konsidera kompañia Sali-Magu laiha lisensa no dokumentu ka sertifikadu komprovadu sira kona-bá lisensa atividade fornesimentu medikamentu nian no la iha kondisaun ka fasilidade armazen adekuadu.
Iha mós informasaun balun katak empreza Sali-Magu hetan projetu ne’e ho tipu adjudikasaun direta tanba deskonfia na’in bá empreza Sali-Magu, Sansão Gomes, iha relasaun besik liu ho Ministra Saúde, Élia A.A dos Reis Amaral, no dehan tan kompañia Sali-Magu ne’e Ministra Élia A.A dos Reis Amaral nia família balun nian.
Iha Sesta, 05 fulan-Janeiru 2024, Hatutan.com halo konfirmasaun ho na’in bá empreza Sali-Magu, Sansão Gomes iha nia servisu fatin iha Delta, Díli, informa katak, nia parte seidauk iha notifikasaun ka xamada ruma hosi CAC relasiona ho akuzasaun ka keixa sira hosi fonte anónimu sira-ne’e.
“Ha’u atu dehan de’it katak prosesu ne’e ami kumpre rekizitu administrativu no rekizitu legal hotu ne’ebé aplikavel. Tanba ne’e, Konsellu Ministru aprova no hetan vistu hosi Tribunál Kontas ka Kamara Kontas,” Sansão Gomes hateten.
Advertisement
Sansão Gomes hatudu hela Sali-Magu nia armazen medikamentu. Foto/Hatutan.com
Relativamente ho polémika stoke out ai-moruk iha Institutu Nasionál Farmásia no Produtu Médiku (INFPM) ka SAMES no dezde inísiu tinan 2002, empreza ne’ebé fornese ai-moruk bá Ministériu Saúde (MS) maioria estranjeiru de’it, nune’e motiva Sali-Magu hanesan empreza Timoroan nian, buka atu kontribui servisu hirak-ne’e.
Realidade, tuir Sansão Gomes, dezde empreza Sali-Magu harii iha tinan 2009 presta ona servisu fornesimentu nian bá ministériu oioin.
Baze bá esperiénsia hirak-ne’e, Sali-Magu haree oportunidade bele tama mós iha área fornesimentu produtu farmaséutika ka produtu medikamentu bá Governu. Nune’e, Sali-Magu submete proposta ida bá Governu ho dokumentu komprovativu sira, katak Sali-Magu prontu atu fornese produtu medikamentu bá Governu iha situasaun saida de’it.
“Proposta ne’ebé ami submete bá hetan rezultadu di’ak hosi Governu liuhosi Ministériu Saúde atribui duni servisu kontratu kompras emerjénsia produtu farmaséutika no medikamentu bá iha Institutu Nasionál Farmásia no Produtu Médiku (INFPM),” nia esplika.
Hafoin aprova tiha kontratu ne’e iha Konsellu Ministru no tanba valor kontratu liu millaun $5 tuir lei, Mistériu Saúde tenke submete dokumentu sira-ne’e bá Tribunál Kontas ka Kamara Kontas hodi halo verifikasaun molok fó vistu ka lae.
Advertisement
Durante fulan ida ho balun prosesu verifikasaun administrativu no verifikasaun legal iha Tribunál Kontas ka Kamara Kontas, ikus mai Tribunál Kontas aprova hodi fó vistu ho valor orsamentu $5.999.000.
Klasifikasaun kontratu kompras urjénsia ka emerjénsia ne’e, Sali-Magu sei halo kompras no fornese ai-moruk, produtu konsumovies, produtu laboratóriu nian, produtu balun bá ekipamentu raiu-X nian ho produtu sira seluk hodi enxe fila-fali armazén INFPM nian ne’ebé stoke out dezde 2022.
Daudaun ne’e, Sali-Magu hatama ona produtu konsumovies, hanesan luvas, ligadura no seluk-seluk tan no loron balun tan sei hatama ai-moruk ne’ebé estoke ready ona iha frabrika no item ai-moruk balun fabrika kontínua prodús tanba laiha estoke no bainhira item ai-moruk sira ne’e tama mai tenke lori bá rejistu iha Diresaun Nasionál Produtu Farmaséutiku no Medikamentu.
“Atu garante de’it katak produtu hotu ne’ebé ami hatama mai sei la sees hosi espesifikasaun kontratu ho Governu no karik iha item ruma ne’ebé la elejivel, ami tenke halo karta justifikasaun hodi hetan aprovasaun hosi Ministériu Saúde. Ami kontínua kumpre espesifikasaun ne’ebé Governu oferese iha kontratu laran,” Sansão Gomes afirma.
Besik Ministra Élia, Xanana ho CNRT
Sansão Gomes konversa ho Xanana no maluk balun iha atividade karitativa iha 2021. Foto/Dok. Xanana Ba Ema Hotu
Kona-bá persesaun ka informasaun ne’ebé espalla iha públiku katak projetu ho tipu adjudikasaun direta ne’e atribui bá Sali-Magu tanba iha relasaun besik ho Ministra Saúde, Élia A.A dos Reis Amaral, besik mós prezidente partidu CNRT, Xanana Gusmão no nu’udár mós apoiante partidu CNRT nian, Sansão Gomes hatán dehan, públiku hotu tenke haree ho rasionál katak empreza Sali-Magu ne’e empreza nasionál no Timoroan nian, la’ós empreza estranjeiru ne’ebé mai buka lukru iha Timor-Leste.
Empreza ne’e harii ho tinan besik 15 ona no fó kontribuisaun dezenvolvimentu ekonomia nasionál, liuhosi selu texa, kria kampu servisu, ne’ebé atualmente absorve traballadór Timoroan permanente na’in-45 ne’ebé maioria iha uma-kain hotu, kompostu hosi operadór ekipa pezadu, funsionáriu administrasaun ho mós funsionáriu iha armazén medikamentu.
Advertisement
Kona-bá besik partidu CNRT, Sansão Gomes hateten, Konstituisaun RDTL garante Timoroan hotu iha direitu bá opsaun polítiku ka afiliasaun polítika no nu’udár emprezáriu to’o agora la submete iha estrutura kualkér partidu polítiku ida, tanba hatene katak vida profisionál ne’e mak emprezáriu nasionál.
“Ha’u ne’e emprezáriu nasionál ne’ebé hanesan fundador CCI-TL no kada tinan-lima, ha’u iha obrigasaun sívika atu ejerse ha’u nia direitu polítika iha eleisaun prezidensiál, eleisaun parlamentár ho eleisaun konsellu suku. Hanesan Timoroan, ita hotu iha direitu atu partisipa iha konkursu públiku Governu nian atu benefísiu ne’e nia implikasaun ekonómika ne’e mai duni ita-nia sosiedade. La bele buat hotu ema estranjeiru de’it mak iha direitu atu tuir konkursu no halo ema lori sai hotu ita-nia osan,” nia hateten tan.
Kona-bá besik prezidente partidu CNRT, Sansão Gomes afirma, nia parte respeita no hakru’uk boot bá lider nasionál sira hotu, hanesan mata-dalan bá ukun rasik aan no fundadór bá nasaun RDTL, hahú hosi Xanana, Ramos-Horta, Mari Alkatiri, Francisco Guterres Lú Olo, Taur Matan Ruak, Lere Anan Timur no sira seluk tan.
Buat ne’ebé hanesan oan bele halo bá aman sira iha kualkér tempu, Sansão Gomes, kompromete sei halo no kontínua halo tuir kbiit ne’ebé iha bá sira hodi hatudu nafatin respeitu no nia orgullu bá lider sira hotu ne’ebé sai aman bá povu no nasaun ida-ne’e.
Espesiál liu bá Xanana, nia hateten, durante ne’e nia apoiu liu bá Xanana liuliu iha momentu Timor-Leste enfrenta mós pendemia Covid-19 iha 2019-2021 no atividade karitativa sira ne’ebé Xanana halo hale’u munisípiu hosi 2021 to’o 2022 pasca inundasaun 4 fulan-Abríl 2021.
“Iha atividade karitativa ne’ebé halo hosi maun-boot Xanana ne’e la’ós ha’u mesak apoiu, maibé ami lubun no iha inundasaun ne’e ha’u mós apoiu Governu ne’ebé lidera hosi Primeiru-Ministru (PM), Jenerál Taur Matan Ruak hodi mobiliza ekipa pezadu halo normalizasaun no hasai sedimentasaun bá fatin sira ne’ebé bee-sa’e no lori risku bá komunidade sira iha Díli laran,” Sansão Gomes haktuir.
Advertisement
SERVE Sei Halo Verifikasaun
Diretór Ezekutivu SERVe,I.P, Florençio Sanches. Foto/Leopoldina de Carvalho
Iha lei permite karik nia kompañia konstrusaun, maibé nia hakarak halo atividade bá fornesimentu médiku iha setór saúde nian tenke deklara iha SERVER tuir Dekreta-Lei 83 /2022.
Tuir lei hateten kada atividade ekonomia ho nia lisensa ka autorizasaun ketak-ketak. Tanba uluk iha ema foti lisensa restaurante hodi bá hatama fali karreta ne’e mós hamosu Ona problema Tanba tuir Dekreta-Lei 16 / 2017 no 83 /2023 permite bá kompañia Sali-Magu bele foti fali lisensa saúde nian no iha lisensa saúde ne’ebé nia ezerse tenke hakerek tiha Ona iha nia aktu konstitutivu katak nia estatutu se laiha mak sei hetan penalidade.
Advertisement
Bazeia ba lei númeru 10/2017 hosi Parlamentu Nasionál (PN) ezije bá empreza ida-idak atu halo deklarasaun iha nia estatutu katak bele halo atividade saida de’it, tuir deklarasaun ne’ebé iha. Maibé lei permite bá SERVE atu halo verifikasaun bá kada kompañia.