Pasiente mate iha HNGV, Segunda dadeer (08/07/2024). Foto/Tome da Silva
Diretór Servisu Apoiu Diagnostiku no Terapeutiku iha Hospital Nasional Guido Valadares (HNGV) nu’udár mó portavós Ekipa Integradu Saúde (EIS), Vidal de Jesus Lopez hateten HNGV nakloke bá kritika sira hotu, maibe tenke ho karater konstrutiva, atu nune’e, HNGV bele hadia aan no fó atendementu ida ne’ebé diak liután.
“Durante ne’e preokupasaun husi publiku ka individuu kestiona liga ho sistema ka lalaok servisu HNGV nian ne’ebé fo sai husi Mortuáriu nian dehan ema mate barak, ida-ne’e iha mós prosesu investigasaun nia laran. Foto sira espalla ne’e foun ka antigu nian, ami mós persiza investiga hatene ninia informasaun loloos,” Vidal de Jesus Lopez hateten ba jornalista sira iha knar fatin, iha salaun enkontru HNGV, Segunda (08/07/2024).
Advertisement
Nia klarifika katak bainhira iha prosesu investigasaun mak identifika lakuna balun, ekipa sei relata bá parte relevante jurídiku, nune’e kontinua kanaliza ba parte kompetente.
Tuir dadus husi HNGV iha Domingu (07/07/2024), hahú husi tuku 08:00 dader to’o 00:00 kalan mate hamutuk na’in-tolu (3), no loron tuir mai, Segunda (08/07/2024), husi tuku 01:00 madrugada to’o fali tuku 08:00 dader rejistu mate foun hamutuk na’in-rua (2).
Tuir nia, pasiente sira ne’e mate la’ós tanba ai-moru laiha maibé tanba komplikasaun no tanba fatór idade avansadu no imunidade fraku tebetebes. Pasiente ne’ebé mate ho idade hanesan;
Idade 94 (mane) upper gastrointestinal bleeding ho severe anemia
Vidal de Jesus Lopez afirma pasiente sira ne’e mate laiha ligasaun ho stok out ai-moruk, maibé tanba severenidade mak aas liu. Ezemplu, pasiente ho idade 94 mai ho komplikasaun.
Observasaun jeral iha HNGV iha sala Mortuáriu iha tuku 08:00 dadeer to’o meiudia tuku 12:00, Segunda ne’e, rejista pasiente mate na’in-tolu (3), mak hanesan ema-bo’ot na’in-rua (2), mane na’in-ida (1) kazu tara aan, ferik ida pasiente no bebe na’in-ida (1).
Responde Kona-bá Pesoál Saúde Menus Esperiénsia
Advertisement
Diretór Servisu Apoiu Diagnostiku no Terapeutiku iha Hospital Nasional Guido Valadares (HNGV) nu’udár mós portavós Ekipa Integradu Saúde (EIS), Vidal de Jesus Lopez. Foto/Tome da Silva
Iha biban ne’e, Diretór Servisu Apoiu Diagnostiku no Terapeutiku HNGV, Vidal de Jesus Lopez mós klarifika kona-bá informasaun ne’ebé espalla iha Facebook ne’ebe hateten katak truka pesoal saúde ne’ebé iha esperénsia ho pesoal saúde foun (menus esperiénsia) hodi implika atendementu iha HNGV iha sala emerjensia ne’e laloos no laiha evidensia ka la bazeia faktu.
“Ami mós sente estrañu uitoan ho ida-ne’e. Agora, ema ne’ebé esperiensia ona, iha prisipiu ema ne’ebé servisu tuan iha HNGV sira ne’e funsionáriu públiku ona, Ida kontratu ne’e mós nia mandatu hotu ona, ita tenke hapara, ka estende, depende bá nesesidade HNGV ne’e rasik, agora atu troka ema no hatama ema ne’e la’ós fasil,” Nia haktuir.
Funionáriu iha HNGV iha interese ida deit, ne’e mak tau interese bá pasiente nian aas liu hotu-hotu tanba ne’e HNGV presiza rekursu ne’ebe iha esperiensia kualifikasaun aas, abilidade no matenek iha siénsia saúde.
Nia rekoñese dala balu komunikasaun pesoál saúde ho pasiente sira ladún di’ak tanba ho numeru pesoál saude iha HNGV ne’ebe besik 2,000 ho situasaun ne’ebé ema barak ho movimentu pasiente ne’ebe makas, tama no sai, overload, nune’e bele implika bá komunikasaun ne’ebe ladun di’ak.
“Dala-ruma pesoál ida ka rua la kontola sira-nia linguajen, ne’e ita rekoñese, dala balun halo pasiente la satisfás ho sira-nia linguajen, maibe tanba kestaun volume servisu barak, hotu-hotu hakarak nia mak atende uluk, dala ruma halo mós pesoál saúde hasai liafuan ne’ebe labele espera. Ida-ne’e ami rekoñese no kontínua hadia liuhusi fó treinamentu, fó konsellu no seluk-seluk tan,” nia hateten.
Advertisement
Ai-moruk iha HNGV Sufisiente
Estoke produtu medikamentu ka ai-moruk iha Armazén INFPM, Kampu Alor, Díli, Segunda (10/06/2024). Foto/Leopoldinha de Carvalho
Iha biban ne’e portavós Ekipa Integradu Saúde (EIS) ne’e mós relata stok out aimoruk iha HNGV sufisiente ho 14% no ohin loron sei bele menus ba 12% tanba iha semana ikus ne’e ai-moruk item barak mak tama INFPM.
“Konsumaveis mak 12%, nune’e stok out ida ne’e sidauk kategoria kritiku, nune’e sei sufusiente hela hodi hatan bá nesesidade pasiente,” Vidal de Jesus Lopez informa.
Kona-bá informasaun katak Formalin ba sona ema mate laiha iha HNGV, Vidal Lopez klarifika katak stock formalin ne’e sufisiente, maibe tenke kontrola bá utilizasaun ho kuidadu atu labele utilizasaun sala.
Formalin ne’e substansia ida ne’ebe atu konserva: formalin bá ema mate ne’e iha HNGV iha deit fatin tolu mak hanesan :
Anatomía patológica (laboratoriu)
Sala operasaun
Sala mortuario (forensic)
Iha laboratoriu ne’e nia utilizasaun atu konserva bá pasiente sira ne’ebé moras ho kankru, hafoin halo operasaun hodi hasai orgaun balun iha isin nune’e utiliza formalin hodi konserva/ rai kleur.
Nune’e mos iha mortuáriu hodi sona pasiente sira ne’ebé mai ho kazu kriminal, nune’e bele konserva iha jelera hodi halo bá prosesu legal.