Komisáriu Polísia Henrique da Costa asina akordu ho reprezentante JICA ba apoiu ró no ekipamentu ba UPM. Foto/Juvinal Cabral dos Santos
Ho apoiu ne’e, Kuarta (09/07/2025), Komisáriu Jerál PNTL Henrique da Costa asina akordu ho JICA kona-bá projetu Hasae Kapasidade iha Seguransa no Protesaun Maritima no fornese Ró haat no ekipamentu relevante, inklui motór sira, reboke Ró nian, no karreta atu tula ró nian.
“Diskusaun kona-ba apoiu husi JICA ne’e halo ona tinan kotuk no JICA responde duni halo ona koordenasaun ho tékniku UPM nian hodi identifika fatin balun ne’ebé para ró ne’e mai nia atu atraka,” Komisáriu Polísia Henrique da Costa hateten iha nia diskursu iha ámbitu serimónia asina akordu ho JICA.
Advertisement
JICA la’ós sosa no fornese ró de’it, mas sira mós sei prepara fatin atraka ró nian ne’ebé identifika fatin haat mak hanesan iha Beasu- Viqueque, Lautem, Suai ho Oé-Cusse.
“Ita agradese ba iha Governu Japaun partikularmente JICA ne’ebé mak iha kompromisu aas tebes apoiu PNTL,” Henrique da Costa hateten.
Ró ne’e sei mai halo ba atividade Patrollamentu ba peska ilegál, ema tama sai liu husi fronteira tasi nian, krimi organizadu sira seluk ne’ebé mak akontese tasi.
Iha fatin hanesan Embaixadór Japaun iha Timor-Leste, Tetsuya KIMURA iha nia diskursu ho ksolok boot ida ba nia asiste no sai sasin ba serimónia asinatura importante ida-ne’e. Nia hakarak hato’o agradesimentu no parabéns ba Governu Timor-Leste no ekipa PNTL ho JICA ba sira-nia esforsu kolaborativu hodi halo serimónia ida-ne’e sai posivel.
“Ha’u haksolok katak, depois koordenasaun extensivu, Japaun sei fó apoiu vital baTimor-Leste nia seguransa marítima. Pakote ida-ne’e inklui la’ós de’it ró haat ho dezempeñu aas, maibé mós ferramenta manutensaun esensiál sira no kolokasaun peritu Japonez sira,” Embaixadór Tetsuya KIMURA hateten.
Advertisement
Tetsuya KIMURA hateten nu’udar maluk nasaun Indo-Pasifiku ne’ebé partilla valóres komún, Japaun no Timor-Leste iha istória kooperasaun nian iha setór vitál ida-ne’e Japaun apoia ona Timor-Leste no nasaun viziňu sira-nia formasaun konjunta ne’ebé foka ba deteta ró sira ne’ebé envolve iha peska ilegál, no fornese ba Autoridade Marítima Nasionál ekipamentu deteksaun no monitorizasaun emerjénsia ne’ebé krusiál, hanesan reseptor, rádiu, no antena sira.
“Ha’u iha konfiansa katak ró haat ho dezempeñu aas no treinamentu ne’ebé akompaña sei utiliza ho efetivu hodi reforsa seguransa kosteira Timor-Leste nian. Mai ita kontinua servisu hamutuk hodi garante seguransa no protesaun ba povu Timor-Leste no hametin liután ita-nia parseria,” Embaixadór Japaun mai Timor-Leste ne’e hateten.