Jornalista na’in-ualu (8) hosi média online, eletróniku no imprime hirak ne’e kumpre ona regulamentu sira númeru 06/2017, 21 Abríl no númeru 07/2017, 21 Abríl, kona-ba karteira profisionál.
Haktuir his Lei Komunikasaun Sosiál artigu 13 kona-bá Hala’o Knaar iha Alinea 1 katak kondisaun atu hala’o knaar jornalista, mak iha abilidade ho títulu rasik, hanaran karteira profisionál ne’ebé Conselho de Imprensa mak halo no sei hafoun.
Advertisement
Jornalista na’in-ualu (8) ne’e mak, hanesan João dos Santos Soares hosi Radiu Televizaun Timor Leste, Empreza Públiku (RTTL,E.P), Domingos Gomes Moniz (Jornál Independente), Amândio C. Magno (RTTL, EP), Anibal do Esperito Santo (Média LABEH), Januario de Asuncão (jornál Independente), Filomeno Martins (Ajénsia Notisioza TATOLI,I.P), Jalio Paixão da Costa (Média LABEH) ho Flavia de Jesus hosi RTTL, E.P.
Dadus hosi CI rasik hatudu katak dezde 2017 to’o mai 2024 ne’e, Órgaun Reguladór bá Komunikasaun Sosiál Timor-Leste nian ne’e atribui ona karteira profisionál bá jornalista sira hamutuk 419.
Husi númeru ne’e, jornalista ativu ho karteira profisionál iha na’in-341, na’in-86 pendente ka devolve fali ona sira-nia karteira profisionál mai CI tanba sira hala’o knaar seluk ona inkompativel ho knar jornalista.
Dadus CI nian mós hatudu katak jornalista estájiu profisionál ne’ebé CI rejista hamutuk na’in- 118 ne’ebé iha tempu sira tuir mai sei tuir prosesu ezame aptidaun.
Prezidente CI Otelio Ote iha nia diskursu serimónia atribuisaun karteira profisionál hateten, prosesu ida-ne’e nu’udár rekoñesimentu hosi Estadu katak indivíduu sira-ne’e iha profisaun ida ho naran jornalista maske antes ne’e hala’o servisu kleur ona nu’udar jornalista iha ida-idak nia órgaun komunikasaun sosiál.
Advertisement
“Pratikamente imi na’in hirak ohin simu karteira profisionál ne’e ita boot sira hahú ona servisu jornalista, balu servisu iha tinan ida ka tinan rua liubá kotuk la iha kartaun profisionál, maibé ita boot sira ofisiálmente katak Estadu foin rekoñese ita foin ohin. Ida ne’e la’ós prosesu ida fasil ita bo’ot sira sente rasik, la’ós tur de’it mai rejistu atu hetan karteira profisionál maibé liuhosi prosesu estájiu no ezame aptidaun,” Otelio Ote hateten.
Otelio Ote hatutan karteira profisionál ne’e mós loke ona oportunidade ba imi ona atu bele partisipa dala barak tan ba prosesu sira ka formasaun sira iha CI.
“Ba sira ne’ebe mak seidauk iha karteira profisionál iha tempu ruma CI presiza tebes imi iha area ne’ebe mak ita boot sira hakarak maibé labele atu tuir tanba la iha karteira profisionál mas CI se loke oportunidade ba hotu-hotu atu hetan karteira profisionál,” Otelio Ote dehan.
Prezidente CI husu ba jornalista na’in-ualu ne’ebé iha ona karteira profisionál atu hatudu nafatin profisionalizmu iha sosiedade hahú agora hanesan ema jornalista ida ne’ebe iha kualidade di’ak.
Iha fatin hanesan reprezentante jornalista Na’in-ualu hosi Tatoli, I.P, Filomeno Martins hato’o agradesimentu ba CI maske prosesu hotu hahú ho triste maibé ohin bele simu ona karteira profisionál ho oin hamnasa tanba ne’e matéria hirak ne’ebé mak hetan durante iha formasaun ne’e nia laran bele hasae liu tan kapasidade jornalizmu ninian hodi serve di’ak liu tan iha sosiedade liu hosi profisaun ne’ebe mak iha.
Advertisement
“Liga ho karteira profisionál bainhira ami iha kazu ruma lori ba tribunal relasiona ho produtu Jornalístiku karik ami foin sente katak karteira profisionál nia valor ne’e iha ne’e duni,” Filomeno Martins hateten.
Tuir nia, karteira profisionál ne’e importante duni karik atu ba halo kobertura iha rai-li’ur mós rekizitu ida mak presiza duni karteira profisionál mak foin bele ba. Parte seluk karteira profisionál importante tebes tanba bele sertifika ka kompeténsia ka abilidade indivíduu ida atu hala’o ninia profisaun ho profisionál no loloos.
“Ba ami na’in-ualu karteira profisionál ne’e la’ós rohan ona mai ami, maibé hanesan inísiu ida atu ba oin ami bele ezerse di’ak liu tan ami nia profisaun nu’udar jornalista,” Nia hateten.