Membru Bankada FRETILIN, Deputada Maria Anabela Sávio ne’ebé haktuir deklarasaun Polítika Bankada FRETILIN subliña, iha tinan 2024-2025, fundu Infra-estrutura hetan alokasaun millaun $614 ne’ebé besik metade hosi alokasaun iha tinan fiskál rua ne’e bá de’it programa estrada no ponte sira. Maske nune’e, partikularmente iha tinan 2024, Governu halo virement (alterasaun orsamentu) hamutuk millaun $126 hosi planu inísiu ne’ebé Parlamentu Nasionál aprová ona bá planu seluk.
Iha tinan 2024, Bankada FRETILIN nota ema balu aproveita visita Sua Santidade Papa Francisco mai Timor-Leste hodi dezeña ajudika projetu infra-estrutura nian iha Kapitál Díli n omós iha Munisípiu sira bá kompañia sira balu atu hetan lukru.
Advertisement
“Bankada FRETILIN dezafia CAC atu investiga dezeñu no ajudikasaun projetu emerjénsia ida ne’ebé nakonu ho manipulasaun bá prinsípiu di’ak sira ne’ebé kontempladu iha Rejime JurídikuAprovisiónamentu (RJA),” Deputada Maria Anabela Sávio sita deklarasaun poltiká Bankada FRETILIN.
Bankada FRETILIN afirma iha loron 29 Maiu 2025 liubá komisaun (C) Espesializada Parlamentu halo audénsia ho Ministru Obras Públika (MOP), Ministru Planeamentu no Investimentu Estratejiku (MPIE), Ministru Transporte no Komunikasaun (MTK) no mós Ministra Finansa,Governu aprezenta katak iha projetu emerjénsia ne’ebé iha relasaun ho vizita Sua Santidade Papa Francisco nian ne’ebé Governu dezeña no ajudika ho total valór milaun $17,7.
Iha Tasi-tolu, Bankada FRETILIN fó ezemplu, projetu konstrusaun no instalasaun fasilidade lubuk mak labele aproveita ona ohin loron maske estadu aloka osan ho kustu boot no karun tebes.
Aleinde ne’e, Governu inventa hodi halo projetu sira ne’ebé la’ós urjente hodi sai tiha urjente. Ezemplu ida mak projetu Iluminasaun hosi Fronteira to’o Loes, ne’ebe loloos bele halo tuir regra normal aprovizioánamentu nian, no la presiza tama iha kategória emerjénsia.
Advertisement
Bankada FRETILIN preokupa tebes ba ajudikasaun sira ne’ebé urjente no la tuir regra aprovizionamentu nian, ne’ebe ikus mai halo kompañia sira implementa projetu sira ne’ebé ho osan boot maibe la ho kualidade ka la dura ba tempu naruk.
Bankada FRETILIN durante ne’e móss observa hela dezeñu no ajudikasaun bá projetu infraestrutura lubuk ne’eb Governu ida ne’e fahe ba nia kroni sira, maibé la la’o tuir prosedimentu no padraun di’ak RJA nian.
Iha terrenu FRETILIN hetan informasaun balu katak membru Governu balu nia família mós envolve iha prosesu ajudikasaun ida ne’e.
“Ami espera katak servisu auditória no mós investigasaun sira hosi CAC nian bele bá haree sasán sira ne’e ho seriu atu ita bele kore an hosi mafia projetu sira iha Timor-Leste ne’ebé ikus-ikus ne’e sai buras liu tan,” Deputada membru Bankada FRETILIN ne’e afirma.
Hatán bá kestaun ne’e Vise-Ministru Asuntu Parlamentár Adérito Hugo da Costa hateten Governu fó ona resposta eskrita bá pakote projetu emerjénsia bá preparativu simu Amu Papa Francisco nian vizita iha tinan kotuk.
Advertisement
“Detallu tebes iha eskrita bele asesu bá dokumentu ne’e, sé karik deputadu sira senti katak iha violasaun kontra ho lei bele haruka dokumentu sira ne’e bá entidade relevante hodi halo investigasaun no prosesu,” Vise-Ministru Asuntu Parlamentár Adérito Hugo hateten.