Nasionál

Sosiedade Sivíl Kritika Xanana Fó Doasaun Millaun $2,5 Bá Vitíma Inundasaun Bali iha Situasaun Povu Timor Mós Ki’iak Hela

Published

on

Hatutan.com, (18 Setembru 2025),Díli— Organizasaun Sosiedade Sivíl  Asia Justice And Right (AJAR)  Timor-Leste halo kritika hasoru Governu Xanana ne’ebé foti inisiativa apoiu vitíma inundasaun Bali ho montante orsamentu milaun $2,5 iha situasaun ne’ebé povu Timor-Leste  kuaze porsentu 40 (%) moris iha liña pobreza nia okos.

PM Xanana tuun direta haree kondisaun infraesturura ne’ebé hetna estragu husi inundasaun foin lalais ne’e iha Bali. Foto/Foti husi Pajina Facebook Xanana ba Ema Hotu

Peskizadór   Asia Justice And Rights (AJAR) Timor-Leste, Inocéncio de Jesus Xavier bá Jornalista sira iha nia kna’ar fatin   Faról-Díli, Kuarta (17/09/2025), hateten, asaun  ne’ebé Governu Xanana halo  kontra produtivu,  tanbá Primeiru-Ministru  Kay Rala Xanana Gusmão  deklara ona katak  Timor-Leste ninia  fundu mina rai atu maran.

Inundasaun Bali, Governu indonézia rasik la deklara dezastre naturál nasionál tanba ne’e inundasaun ne’ebé ho skalaun natoon no Governu Provinsia Bali rasik mós iha kapasidade atu resolve ho sira-nia kbiit rasik. Nune’e, Inocéncio de Jesus Xavier hateten Governu  Timor-Leste hasai osan bá fali  Bali hanesna flai Bali ne’e privinsia ida husi Timor-Leste.

“Ita bele ajuda, maibé ajuda ho númeiru ki’ik bá,  hahudu hanesan ita ema ki’ak,  tanbá ita dehan ita ki’ak, hela maibé ita bá  li’ur, ita nia osan iha ne’e, ida-ne’e maka ita nia solidaridade súisidiu   maka ne’e, ita hamlaha hela, ita foti fali osan hodi  fó apoiu fali parte balu ne’ebé nia kondisaun ekonomia la aat loos,” Peskizadór AJAR Inocéncio de Jesus Xavier hateten.

Advertisement

Nia haktutuir,  Timor-Leste  bele  iha solidaridade,  ho de’it deklarasaun ruma,  ho  sentimentu apoiu  mós ema simu ona,  bele  hakerek de’it karta ruma   hodi  hato’o de’it soludaridade   bá povu  Bali ne’ebé hetan  sofrimentu husi inundasaun.

Kona-bá apoiu ne’e atu haree bá Timor-Leste tama bá ASEAN, tuir nia katak, la’ós ida-ne’e , Governu  maka hakarak halo duni,   tanbá ne’e laiha relasaun ho ASEAN,   tanbá Timor-Leste adere ASEAN ne’e  importante bá estabilidade polítika,  ekonomia di’ak, no prienxe rekizitu sira ne’ebé aplika ba nasuan sira atu sai membru ASEAN.

Peszikadór AJAR ne’e, konsidera estadu Timor-Leste  kiak rabát to’o rai, maibé ukun nain sira maka lakohi hatudu frakeza. Katak Timor moris ki’ak maibé ukun nain  sira-nia attitude halo aan hanesan ema riku.  

Peskizadór AJAR solita bá Governu,  tenke muda ona kultura sira hanesan ne’e, kultura sira hanesan ne’e la di’ak, Timor-Leste  iha momentu ida,  dehan hamlaha, mabé  iha momentu ida   haluha aan atu fó buat sira  ne’e.

“Ita bele fó $500,000, ho ita nia mensajen karta  postal ruma,  halo deklarasaun iha parlamentu nasionál , konsellu Ministru bele hasai buat ruma,  hakerek karta bá ita nia embáixada, iha ne’e embáixada  indonezia iha ne’e mós haruka bá indonézia, reprezentate adidu iha báli, bele halo asaun ida-ne’e, ” nia dehan.

Advertisement

Dadus husi Bánku Mundial  hatudu katak moris-kiak iha Timor-Leste, tuun hosi 50.4% iha tinan 2007 bá 41.8% iha tinan 2014 maibé báinhira uza liña kiak internasionál, tuun hosi 47.2% iha 2007 bá 30.3% iha tinan 2014.

 Moris-ki’ak iha Timor-Leste kada tinan tuun 2.8% durante 2007 no 2014.Ho rezultadu ida ne’e, halo Timor-Leste hola parte iha grupu nasaun sira iha mundu ho redusaun kiak maka’as liu.

 Timor-Leste iha risku komparativu no Klasifikasaun INFORM (2023) INFORM Klasifikasaun 71 Dezastre Natural 4.5, Vulnerabilidade Sosioekonomiku, 5.9, Falta kapasidade bá aguenta, 5.7

Dadus ne’ebé Hatutan.com asesu husi  dokumentu Bánku Munidál nia peskiza hatudu katak ki’ak totól populasaun  iha Timor-Leste husi 2000–2025 hanesan tabela tuir mai ne’e;

Tinan

Advertisement

Populasaun

Tasa Kresementu (%)

Populasaun Urbána (%)

Populasaun Urbána

Median Idade

Advertisement

Fertilidade

Densidade (P/km²)

2025

1,418,517

1.28%

Advertisement

36%

510,529

21.7

2.56

95

Advertisement

2024

1,400,638

1.18%

35.3%

494,012

Advertisement

21.3

2.63

94

2023

1,384,286

Advertisement

1.09%

34.5%

477,963

21

2.71

Advertisement

93

2020

1,326,053

1.93%

32.6%

Advertisement

432,649

20.1

3.01

89

2015

Advertisement

1,205,131

2.13%

30.4%

365,966

18.7

Advertisement

3.78

81

2010

1,084,679

2.72%

Advertisement

28.4%

307,717

17.8

4.82

73

Advertisement

2005

948,311

4.94%

28.2%

267,304

Advertisement

17.6

5.61

64

2000

745,088

Advertisement

−3.01%

28.4%

211,480

17.5

5.93

Advertisement

50

PM Xanana haree kondisaun sira iha Bali hafoin inundasaun. Foto/Foti husi pajina Facebook Xanana ba Ema Hotu

Iha sorin seluk, Diretór Ezekutivu  FONGTIL, Velenti da Costa Pinto haktuir, apoiu umániatriu husi rai li’ur ne’e,  sempre iha implikasaun bá orsamentu jerál Estadu  ninian tanba ne’e   tuir nia katak importante loloos mak hanusa mak tenke fó prioridade bá rai-laran ne’ebé  presiza intervensaun imediata ,liu-liu melloramentu bá Estrada sira ne’ebé kuandu tempu udan la permite  bá  komunidade sira atu asesu ba merkadu, bá servisu públiku sira hanesan saúde, edukasaun sira-ne’e paradu, entaun envesde ida-ne’e sai hanesan prioridade hodi bele hetan atendementu.

“Loos duni katak atu asegura ita-nia relasaun bilaterál sira liu-liu nasaun amigu sira,  iha tempu susar loos duni ita tenke hatudu ita-nia solidaridade liu-husi mensajen ho apoiu ruma ne’e tenke fó duni maibé ita presiza sukat mós ho ita-nia kbiit sira ne’ebé  iha, ita nafatin fó prioridade bá ita-nia interese povu ninia ne’e bá nesesidade sira ne’ebé presiza ne’e tenke hetan atensaun ne’ebé sériu, o kontinua sai prioridade ba ita-nia governante sira-nia desizaun polítika sira,” Velenti da Costa Pinto hateten.

 Nia afirma, la’ós dehan  labele fó apoiu,    tenke haree  tempu ne’ebé  oportunu duni,  apoiu sira-ne’e koko atu hakma’an situasaun sira ne’ebé,  maluk sira iha rai-li’ur ne’ebé  Timor  apoiu ne’e bele sente.

“Mais Timor, ita interna iha ne’e orsamentu ne’ebé kontinua tun ki’ik mais ita-nia demanda sira ne’ebé kmai husi ita-nia populasaun sira kontinua sa’e ne’ebé kita presiza osan natón  atu bele apoiu sira hakma’an situasaun sira ne’ebé sira hasoru ne’e para labele moris iha situasaun sira ne’ebé kritiku, maibé sira nafatin iha oportunidade atu rejilente,”  nia tenik.

 Nia afirma, soseidade sivíl  la aseita, maibé  governu presiza tenke deside buat ruma ne’ebé internalmente presiza ne’e tenke sai prioridade bá desizaun polítika hotu-hotu.

Advertisement

Nia hatuir tan katak Timor-Leste  ai-moruk la iha, merkadu nia kondisaun sira la kontinua estavel, edukasaun hakdasak, infrastrutura bázika ladún natón atu  bele ajuda populasaun sira asesu bá merkadu, bá  postu saúde sira liu-liu bá   oan sira ne’ebé eskola ne’ebé hakur mota sira-ne’e iha tempu udan fo riskus bá sira. Ida-ne’e tuir nia katak,  loloos tenke sai prioridade bá nasaun ne’ebé ho rekursu ki’ik

Nia fundamenta, rekursu osan ne’ebé kontinua tun  nesesidade  interna ne’e maka’as loos barak loos ho preokupasaun barak ne’ebé  populasaun kontinua infrenta, loloos ida-ne’e tenke sai hanesan prioridade sira ne’ebé bele tau atensaun, hodi bele fó oportunidade bá  populasaun sira tenke moris iha situasaun ne’ebé krejilente no kontinua buka sira-nia vida ho di’ak.

Fó hanoin fali-fali katak, Governu Timor-Leste apoia osan ho montante Millaun $2,5 bá Provínsia Bali-Indonézia ho intensaun atu apoia esforsu asisténsia umanitária no rekuperasaun populasaun sira ne’ebé afetadu husi inundasaun.

Liu hosi reuniaun Konsellu Ministrus (KM), Sesta  12 fulan-Setembru 2025, aprova projetu rezolusaun ne’ebé aprezenta husi Primeiru-Ministru Kay Rala Xanana Gusmão, ne’ebé autoriza doasaun ho montante milaun $2,5 ba provínsia Bali ho intensaun atu apoia esforsu asisténsia umanitária no rekuperasaun populasaun sira ne’ebé afetadu.

Inundasaun ne’ebé akontese foin lalais iha Bali rezulta udan boot halo mota sira nakonu no rai-halai, hodi rezulta pelumenus ema na’in 14 mate, ema bárak lakon, no ema atus bá atus maka dezlokadu.

Advertisement

Iha akontesimentu sira ne’e mós kauza estragu maka’as bá uma, estrada, ponte no infraestrutura sira seluk, no mós estragu bá atividade ekonómika lokál, inklui área sira ne’ebé iha importánsia turístika.

Jornalista: Marcelino Tomae

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

Trending

Exit mobile version