“Agora laiha ona Komite Reviziaun Orsamentu, (KRO) agora Komité Reviziaun Polítika Governu, hodi fó hatene bá ministériu sira hotu no institusaun Estadu sira hotu, katak tenke tau uluk prioridade polítika Governu nian, depois maka ita tau saída maka o halo ona, o husu mai kalkula didi’ak iha nia fatin ka item saída,” PM Xanana hateten.
Xefe Governu ne’e hatutan, uluk akontese mudansa utilizasaun orsamentu ne’ebé la tuir planu, hanesan orsamentu bá projetu ida uza ba finalidade seluk, ne’ebé bele estraga de’it finanseira Estadu. Tanba ne’e, Governu aprova ona membru sira ba KRPG no sei haruka bá Ministériu no institusaun sira atu prepara programa no orsamentu tuir diretriz ne’ebé KRPG estabelese ona.
Advertisement
Nia afirma, Governu iha ona jornada orsamentais fulan kotuk Membru Komité Revizaun Polítika Governu sei hato’o parte hotu-hotu to’o iha Munisípiu sira, ne’ebé prioridade Governu tinan oin, maibé ne’e saída maka atu halo, sei lae susar tebetebes, tanba orsamentu jerál estadu mós menus dadaun ona.
Xefe Governu ne’e esplika, prosesu preparasaun Orsamentu Jerál Estadu kada tinan hahú iha fulan Jullu, bainhira Ministériu no institusaun Estadu sira prepara sira-nia proposta orsamentu atu aprezenta iha fulan Agostu. Proposta sira ne’e sei diskute iha fulan Setembru antes Governu haruka ba Parlamentu Nasionál atu hetan aprovasaun.
Xanana hatutan bainhira Governu ida-ne’e hahú nia mandatu tinan tolu liubá, Governu identifika katak sistema jestaun finansas públikas sei iha problema barak. Tuir nia, gastu Estadu aas, osan barak lakon, no rezultadu dezenvolvimentu iha rai laran la hatudu progresu ne’ebé di’ak.
“Tenke halo kalkula didi’ak , tinan ida-ne’e gasta US$20 ka US$50 , maibé ita tau tiha gasta maka US$7.00, ne’ebé tanba ita temi beibeik osan povu nian tenke gasta ho di’ak. Tanba sé lae kada tinan maka ita aprova de’it nufim ita to’o halo tiha prestasaun konta to’o fim do ano haree bá osan barak la uza, osan barak liu ne’e la’ós tanba ta’uk atu uza, maibé tanba tau osan boot liu fali saída bele halo,” Xanana hateten.
Governu promove mudansa iha sistema preparasaun orsamentu, inklui Lei Orsamentu Jerál Estadu foun ne’ebé Parlamentu Nasionál foin aprova. Lei ne’e, tuir Primeiru-Ministru, katak sei fó transparénsia, responsabilidade no alokasaun orsamentu ne’ebé bazeia ba programa no rezultadu, la’ós tau de’it montante osan ba kada atividade.
Advertisement
Nia afirma, kada proposta orsamentu tenke halo kalkulasaun rigorozu no realistiku, ezemplu sei atividade ida presiza de’it orsamentu ki’ik, la presiza propoin orsamentu ne’ebé aas liu husi nesesidade loos. Tanba Osan povu nian tenke gasta ho di’ak.
Xanana afirma tan Governu aprova ona diretrizes, katak preparasaun OJE no Ministériu Finansas sei distribui bá Ministériu no institusaun sira. Bainhira submete programa, kada entidade tenke prova katak atividade ne’ebé propoin duni nesesáriu no fó benefisiu di’ak bá Estadu.
PM Xanana dehan Governu sei konsidera mós apoiu husi parseiru dezenvolvimentu sira atu evita duplikasaun finansiamentu. Karik doador sira fó ona asisténsia téknika ka apoiu ba área ida, Governu sei halo avaliasaun didi’ak antes aloka tan orsamentu Estadu ba área hanesan.
“Ne’ebé ida ne’e ami aprova tiha diretrizes, katak tenke halo ne’e, hanesan ne’e maka ami aprova tiha hodi Ministériu Finansas haruka bá Ministériu no Institusaun sira kuandu aprezenta sira nia polítika programa karik tenke provoka didi’ak, tinan ida-ne’e ne’e presiza duni ka lae.
Nia afirma, dala ruma doador sira tauk duni osan, maibé Govenrnu fó apoiu mais asistensia tékniku bá sira de’it, enkuantu bá OGE 2027 Governu mós tau fali osan bá doador.
Advertisement
Nia subliña tanba ne’e KRPG diskute buat hotu-hotu hodi bele kurije, tanba Timor iha prosesu konstrusaun estad, katak osamentu estadu nian , institusaun estadu tenke servisu ho di’ak servisu ho efisiensia, transeriensia buat sira ne’e hotu.
“Tanba ne’e ohin reuniaun ida-ne’e, reuniaun komité Reviziaun Polítika Governu hodi haree fó tiha bá Ministériu sira, maka sira haree hodi fó sira nia proposta mai, tanba prioridade polítika Governu nian ami hasai tiha ona, tanba tenke prepara aan bá tinan 2029 Simera ASEAN ninian, ita iha tinan rua ne’e 2027-2028 ita prepara”
Xanana hateten preparasaun ida-ne’e importante tebes tanba Timor-Leste presiza prepara-an ba akontesimentu internasionál importante sira, inklui Cimeira ASEAN iha 2029. Tanba ne’e, Governu sei fó atensaun espesiál ba preparasaun durante tinan 2027 no 2028.
Nia mós husu ministériu no institusaun sira atu labele propoin gastu ne’ebé la nesesáriu, tanba iha tinan oin sei iha eleisaun Prezidensiál, eleisaun munisipál iha munisípiu balun, no kompromisu internasionál seluk hanesan atividade ASEAN no CPLP, ne’ebé hotu presiza preparasaun orsamentál ho planeamentu di’ak.