“Prosesu investigasaun daudaun iha faze relatóriu finál iha ne’ebé investigadór sei aprezenta bá investigadór sira hotu hodi haree no karik sei falta iha parte ruma presiza kompleta, maka foin tama iha faze apresiasaun no ikus liu submete ba komisáriu CAC hodi husu apresiasaun finál no remese bá Ministériu Públiku,” Diretór Jerál Investigasaun CAC, José Verdial bá Hatutan.com iha ninia knar fatin, Farol-Dili, Segunda (27/06/2022).
Maske seidauk konklui relatóriu finál, maibé bazeia bá provas dokumental no sasin hamutuk 10 resin, CAC konsege identifika ona arguidu na’in-rua ne’ebé involve direita iha kazu refere.
Mandadu ba buska iha domisiliáriu no prende sasán ne’e, juis haruka no fó orden atu halo buska iha domisiliáriu ho posibilidade ba prende sasán ne’ebé mak iha ligasaun ho faktu hirak ne’ebé investiga ona, tuir dispozisaun iha art 37 no nú 2, hosi KRTL, iha artigu 226 no 1, al. c) artigu 108 no 1 artigu 170, hotu-hotu hosi KPP ba suspeitu ninian hela fatin.
Bá kumprimentu efetivu bá mandadu ida-ne’e, iha autorizasaun bá asesu iha dependénsia hotu-hotu, inklui kofre, fatin hirak rai sasán nian, veíkulu hirak ne’ebé uza hosi suspeitu, bele fera odamatan, hakat sai hosi moru no neutraliza animál sira, se presiza duni ho observánsia ba dispozisaun iha artigu 169 no 170 hosi KPPTL.
Advertisement
Iha operasaun buska domisiliáriu no apreensaun ne’e, investigadór CAC halibur dokumentu lubun boot; konta bankária, osan cash ho montante boot, dokumentu kompañia nian, telefone no dokumentu sobre projetu eletrifikasaun, no projetu balun iha RAEOA/ZEEMS ne’ebé suspeitu ho ninian espoza nian kompañia manán nu’udár evidénsia no objetivu krime.
Kazu ne’e rasik hetan delegasaun kompeténsia hosi Prokuradór Distritál Oé-Cusse hodi fó delegasaun ba investigadór CAC tuir podér lei hodi halo prosesu investigasaun ho kuidadozu hanesan rona sasin sira, halibur dokumentu no halo survelénsia ba iha intervenenti prosesuál liu-liu arguidu nian bens sira.