Hatutan.com, (06 Novembru 2021), Dili—Loron 40 ona, Saudozu António Joăo Gomes da Costa ‘Ma’huno Bulerek Karathayano’ husik hela povu Timor-Leste (TL), ho nia memória sira durante luta ba prosesu ukun-rasik an.
Milena da Costa Gomes reprezenta família hato’o sinseru agradesimentu ba entidade hotu ne’ebé fó tempu hodi marka prezensa iha Jardím dos Heróis da Pátria Metinaro, hodi partisipa iha misa loron 40 ba falesimentu Saudozu Komandante Ma’huno Bulerek Karathayano.
Advertisement
Família mós apresia ho Estadu RDTL, hahú kedan hosi Prezidénsia Repúblika, Parlamentu Nasionál, Tribunál, VIII Governu Konstitusionál, korpu diplomátiku sira, forsa armada, Polísia Nasionál Timor Leste, eis tituláres, eis deputadu sira no partikularmente, Ministériu Asuntu Kombatente Libertasaun Nasionál ho estrutura tomak, ne’ebé apoia inkondisionál ba família komandante Ma’huno nian.
Agradese ba viziñu sira, amigu, kolega, organizasaun masa, partidu politiku, padre no madre sira, padre selebrante misa, Padre hosi Parókia Metinaro ho ekipa hotu, no populasaun enjerál ne’ebé fó apoiu ba familia iha momentu difísil liu.
“Ba ita boot sira hotu, ami hato’o ami nia profunda gratidaun. Ida-ne’e demostra katak, nasaun ne’ebé forte, valoriza duni nia erói ba pátria sira,” Milena da Costa Gomes, agradese iha misa nia rohan.
Profunda agradesimentu, família hato’o de modo espesiál ba eis Prezidente Repúblika, José Manuel Ramos Horta, hanesan terseiru Prezidente Repúblika TL nian, nu’udár fundadór ida, kompañeiru ba luta, no importante liu mak amigu durante iha tempu sei ki’ik (infánsia) ba Saudozu Ma’huno nian.
Família agradese boot ba Nélio Maukinta ‘Lagarto’ ne’ebé durante funu, eskolta Saudozu Ma’huno, no konsege asegura ona matebian to’o TL ukun-rasik an mak foin hakotu-iis (mate).
‘Lagarto’ ne’ebé tinan barak hamutuk ho Ma’huno, kuidadu nia hanesan mós nia aman, hanesan maun, hanesan família rasik, nunka husik nia hamlaha, ka hamrook.
Iha momentu hetan serku hosi inimigu, Lagarto sempre buka dalan hodi lori sai Ma’huno bá fatin ne’ebé seguru, atu bele estuda, bele halo planu, bele halo estratejia polítika ka militár, tanba ‘Lagarto’ iha prinsípiu katak, atu halo nusá mós funu ne’e bele ba oin to’o hetan liberdade.
“Maun nia serbisu mak ida-ne’e. Bainhira nia hateten a, a, no b, b. Ho ninia planu, konsege hasai kilat barak hosi inimigu. Nia brani hodi hatete ba komandante-sira, tenke hasai kilat mai atu aumenta ita nian hodi halo funu nafatin,” ‘Lagarto’ fó-sasin.
Advertisement
Horta koñese Ma’huno intelijente
“Ma’huno ema ida ne’ebé sempre halimar, ha’u nunka hirus nia. Sempre hamnasa, halimar, muito intelijente, kakutak mamár,” Horta fó-sasin.
Eis Prezidente Repúblika (PR) ne’e haktuir istória hosi tempu sei joven to’o tinan 1975, sira-na’in rua Ma’huno, hamutuk mós ho eis Prezidente Nicolau dos Reis Lobato, Rogério Lobato, hamutuk iha koléjiu Soibada, hahú aprende alfabetu to’o kurta-klase.
Hahú hosi 1974 ba leten, naturalmente sira hotu-hotu halibur iha partidu Asosiasaun Sosiál Demokrátika Timorense (ASDT), depois ho Frente Revolusionáriu Timor-Leste Independente (FRETILIN).
Advertisement
Iha 1974 to’o 1975 molok tama ba funu sivíl, Horta sempre ho Ma’huno, sira-na’in rua ho elementu sira seluk tán iha ASDT, ne’ebé iha kada lorokraik ba halo kampaña tama sai bairru iha Dili laran hodi halo promosaun ba programa partidu.
Hafoin funu sivíl iha 1975, proklamasaun Unilaterál Independénsia TL nian, Primeiru Ministru (PM), iha primeiru Governu RDTL nian, Vise Prezidente FRETILIN, Komandante Nicolau dos Reis Lobato, halo desizaun katak, Marí Bim Amude Alkatari, José Ramos Horta no Rogério Lobato, ba defende TL nia kauza iha Organizasaun Nasaun Unida (ONU).
Premiadu Nobel ba Pás ne’e ezekuta órden ne’ebé simu hosi Komandante Nicolau Lobato, hodi fahe malu ho ida-idak nia responsábilidade.
Ho situasaun ne’e, Saudozu Ma’huno Bulerek Karathayano, hamutuk ho membru Comite Centrál Fretilin (CCF) sira seluk hahú lidera luta.
Maski nune’e, ‘Ma’huno’ la mesak, maibé hamutuk ho membru komíte sentrál sira seluk ne’ebé mate mohu, no hamutuk ho Maun-boot Kay Rala Xanana Gusmão, hodi simu todan hosi komandante Nicolau Lobato, bainhira iis-kotu (mate) iha kombate laran.
Advertisement
Saudozu António Joăo Gomes da Costa ‘Ma’huno’ Bulerek Karathayano, moris iha loron 14 Abril 1949 no hakotu-iis iha Hospitál Nacionál Guido Valadáres (HNGV), iha 24 Setembru 2021.
Estadu Timor-Leste (TL), haloot saudozu nia isin-mate iha 28 Setembru 2021, iha Jardín dos Herois Metinaro, Dili, tanba hatudu ona nia kontribuisaun másimu ba prosesu luta ba Ukun-rasik an.