Hatutan.com, (30 Juñu 2024), Díli—ABC International Development (ABCID) finaliza ona sira-nia survey hodi prodús ona rezultadu survey nian iha sira-nia livru ho títulu “Situasaun Media: Timor-Leste 2024.”
Survey ABCID ho nia metodolojia aproximasaun multi-métodu, inklui revizaun sistemátiku bá literatura sira no entrevista semi-estruturadu adopta hodi halo investigasaun bá área polítika no lejizlasaun relativa ho mídia nian , mis/disinformasaun, no panorama husi mídia agora daudaun no hirak ne’ebé atu mosu tuir mai, hatudu katak, mídia konvensionál iha Timor-Leste balun depende signifikante bá subsídiu Governu nian.
Survey ABCID nian ne’e hatudu mós katak mídia konvensionál ne’e iha mós publisidade komersiál sira, no organiza mós programa formasaun nian mak husu selu husi partisipante sira.
Advertisement
Survey ABCID ne’ebé hetan suporta mós husi The Asia Foundation ne’e halo bá total entrevista ne’ebé halo hamutuk 33 bá respondente 44, amostra ne’e kobre jornalista ativu husi mídia 16, reprezentasaun sira órgaun indústria nian, inklui Konsellu Imprensa (CI, sigla portugés) Timor-Leste, ofisial komunikasaun Governu nian.
Survey ne’e dezenvolve ho kontribuisaun husi mídia no ativista direitu umanu nian no mós observadór sira no survey ne’e halo ona entrevista ho mídia sira hanesan; GMN-TV, RTTL (emisora nasionál), Rádiu Liberdade, Rádiu Mauloko, Rádiu Rai Husar, Rádiu Tokodede (emisora lokál), Timor Post (reprezenta media imprime), DiliGente, Hatutan.com, Juvita Pereira Faria (JPF) Podcast, Lafaek News, Liquiça Post, Samuel Mariano News (SMEWS) ho Tatoli (Online).
Funsionáriu Mídia Sira-nia Saláriu
Dadus entrevista husi Survey ABC International Development hatudu katak 50% husi emisora mídia nian depende eskluzivamente bá voluntáriu hodi halo servisu. Staff mídia Radiodifuzaun nasionál (RTTL ho GMNTV) iha pozisaun mak hetan selu (fó saláriu), maibé radiodifuzaun lokál (Rádiu Komunidade) sira maioria parte servisu voluntáriu.
Rádiu Liberdade iha staff no voluntáriu mak servisu iha produsaun rádiu, formasaun, no administrasaun. Iha pozisaun balun mak fluidu atrai pagamentu bainhira iha fundu bá projetu maibé depois muda fali bá servisu voluntáriu bainhira laiha fundus.
Advertisement
Funsionáriu mídia imprime iha Timor Post hotu-hotu hetan selu (simu saláriu), maibé mídia online kahur funsionáriu ne’ebé hetan selu (iha saláriu) ho voluntáriu.
Jornalista RTTL,E.P halo Entrevista ho Xefe Redasaun Hatutan.com, Segunda (29/04/2024). Foto/Elio dos Santos da Costa
Hatutan.com nia funsionáriu sira hotu hetan selu (iha saláriu); DiliGente nian mak estudante ho bolsu estudu entaun iha kategoria mak diferente. SMNEWS, Lafaek News ho JPF Podcast voluntáriu hotu, Liquiça Post nian metade funsionáriu hetan selu (iha saláriu) no pesoál voluntáriu sira simu treinamentu kona-bá sira-nia servisu.
Fora husi pozisaun voluntáriu nian, nivel salariál iha variedade ho instituisaun Governu nian mak selu boot liu. Entrevista ho mídia sira hetan katak iha staff barak sai liuliu jornalista sira mak hetan seluk ki’ik.
Rezultadu survey ABC International Development ne’e nota katak jornalista barak mak hetan servisu iha partidu polítiku sira ho esperansa atu hetan pozisaun di’ak liu iha Governu bainhira sira-nia partidu mana iha eleisaun.
Frajilidade husi realidade ekonomia ida-ne’e kria obstákulu atu harii no sustenta abilidade no sistema editoriál nia, no ida-ne’e fó influensia signifikante bá setór mídia nian.
Sita husi dadus husi Konsellu Imprensa nian hatudu katak jornalista na’in-354 mak simu ona karteira profisionál hodi hala’o knar profisionál Jornalístiku iha orgaun komunikasaun sosial sira ne’ebé eziste iha Timor-Leste.
Advertisement
Husi númeru ne’e iha jornalista kuaze 100 mak entrega hikas ona sira-nia karteira profisionál tanba hala’o ona knar ne’ebé inkompativel ho profisaun jornalista nian. maioria eis-jornalista hirak ne’e atualmente hala’o servisu iha Governu hanesan asesór mídia komunikasaun no mídia officer.
Livru rezultadu survey ABC International Development nian ne’ebé Hatutan.com asesu, sita mós organizasaun mídia sira ho tipu transmisaun televizaun nian iha estasaun emisora televizaun tolu mak hanesan RTTL, kampaña estatál, rádiu & tv análogu terrestrial, dijitál terrestrial, transmisaun liu husi satélite, GMNTV kompañia komersiál, rádiu tv análogu terrestrial, transmisaun liu husi satélite, grupu GMN nian inklui mós jornál, TVE (TV Edukasaun) ho tipu transmisaun lokál nu’udár kompañia komersiál, kobertura iha Díli, transmisaun análogu terrestrial.
CI hamutuk ho ABC International Development, fasilita formasaun In-depth reporting bá Jornalista na’in 12 hodi aumenta no hakle’an liután koñesimentu iha mundu jornalizmu, iha Palm Businesses Centre, Surikmas, Segunda (03/06/2024). Foto/Vito Salvadór.
Timor-Leste eziste rádiu 26 iha Timor laran tomak, rua mak hala’o konsistente halo transmisaun nasionál; RTTL ho Nasional FM (GMN) ho tan ida seluk Rádiu Maubere, emisora FRETILIN nian.
Rádiu komunidade rua mak eziste iha Díli; Rádiu Rakambia ho Lorico Lian no radiu 15 sira seluk nia baze for a husi Díli mak hanesan; Atoni Lifau (Oé-Cusse), Radiu Komunidade Maliana, Rádiu Café (Ermera), Tokodede (Liquiça), Rai Husar (Aileu), Ili Wai (Manatuto), Rádiu Popular Colelemai Bucoli (Baucau), Lian Matebian (Baucau), Rádiu Komunidade Lospalos (Lautem), Rádiu Povu (Viqueque), Don Boaventura (Manifahi), Rádiu Mauloko (Maubisse-Ainaro), Lian Tatamailau (Ainaro), ho Rádiu Komunidade Cova Taroman (Covalima).
Timor-Leste iha jornál diária lima (5) iha Díli; Timor Post, Diáriu Nacional, STL, Independente ho Dili Post. To’o tinan resente iha jornál imprime semanál no mós publikasaun periódika sira ho númeru ki’ik, sira ne’e balun taka tiha ona ka muda eskluzivamente bá online.
Advertisement
Mídia online barak liu mak baze iha Dili no iha tolu de’it mak dedikadu ba audiénsia iha munisípiu nian (alein de webside no pájina Facebook husi estasaun rádiu sira) mak hanesan Liquiça Post, Mambae TV YouTube Chanel (dalaruma de’it mak update) iha Aileu, ho Lian Orluli iha Ainaro.
Mídia online 12 mak jerálmente públiku asesu Ajénsia Notisioza Tatoli husi Governu, DiliGente suporta husi Institutu Camões, Hatutan.com, empreza komersiál, Lafaek News, finansia aan rasik, Neon Metin, estabelese husi RENETIL, Timor News, kompañia komersiál, Naunil Média, kompañia komersiál (ladún update/la ativa), Tempu Timor, kompañia komersiál (la update regulármente), The Oekusi Post, kompañia komersiál (la ativu), Liquiça Post apoiu husi UNDP nia fundu inovasaun baze iha Liquiça, Mambae Tv, kanál voluntáriu YouTube baze iha Aileu, Lian Orluli iha Ainaro.
Survey ABC International Development nian ne’e mós aprezenta survey alvu publika/audiénsia husi mídia sira ne’ebé eziste iha Timor-Leste. Parte ida-ne’e buka hatene alvu audiénsia ampla husi transmisaun emisora sira. Mídia imprime ho online barak la define sira-nia alvu nu’udár parte husi sira-nia atinjimentu. Iha mídia uitoan de’it mak define sira-nia alvu audiénsia tuir demografia espesífiku ka ka interese sira-nian.
Kobertura mídia nian barak liu prodús iha lian Tetun, esepsaun DiliGente ne’ebé estabelese nu’udár rezultadu husi bolsa estudu husi Institutu Camões no halo mós publikasaun iha lian Portugés. Mídia balun mós halo kobertura no publika iha lian Indonézia no Ingles, maibé ida-ne’e ho eskala ki’ik-oan tebes bainhira kompara ho produsaun iha lian Tetun nian.
Mídia Emisora Nasionál: RTTL mandatu tuir lejizlasaun atu atinje nesesidade públiku iha nasaun tomak, no GMNTV nia estratéjia merkadu husu atu halo mós hanesan RTTL nian. Sees husi bulletin notísia nian sira, audiénsia sira tuir de’it programa partikulár sira no aprezentadór sira mak reflete interese no preferénsia audiénsia nian. iha tempu ne’ebé halo peskiza ida-ne’e; RTTL ho GMNTV laiha audiénsia alvu ne’ebé define ona tuir demografia.
Média Emisora Lokál: signifika- rádiu komunidade sira mak fora husi Díli define sira-nia audiénsia eskluzivamente tuir liña jeográfiku. Sira-nia objetivu mak atu responde bá asuntu hotu-hotu mak afeta komunidade iha fatin sira eziste bá. Esepsaun Rádiu Liberdade mak envolve ativu ho grupu espesífiku balun iha formasaun no mós produsaun.
Advertisement
Mídia Imprime: Reprezenta husi Timor Post define sira-nia alvu audiénsia boot liu mak pesoál Governu sira, tuir fali ONG sira no institutu sira seluk. Maski sira-nia kobertura luan, públiku jerál nu’udár parte ki’ik ida husi sira-nia audiénsia regular.
Mídia Online: sira-nia alvu iha variedade boot nu’udár alvu audiénsia. Samuel Mariano News (SMNEWS) no Lafaek News la halo definisaun audiénsia ho espesífiku. Hatutan.com hatene sira-nia alvu audiénsia tuir nivel edukasaun, ho objetivu atu atinje hirak ne’ebé kompleta ona sira-nia edukasaun sekundáriu ka ás liu ida-ne’e. Liquiça Post hanesan mós ho Rádiu Tokodede ho objetivu atu hakonu notísia komunidade lokál nian no informasaun mak komunidade sira presiza. DiliGente nia alvu mak joven timoroan no mós sira ne’ebé ko’alia lian Portugés mak iha interese bá asuntu direitu umanu no justisa sosiál nian. Juvita Pereira Faria (JPF) Podcast explisitamente lokaliza sira-nia án nu’udár mídia mak halo ativismu sosiál no advokasia, partikularmente relasiona ho dezenvolvimentu lideransa joven sira nian. Nu’udár ajénsia notísia Governu nian, ajénsia Tatoli ho nia kategoria rasik nu’udár ‘uma nasionál bá fornese notísia, prodús kobertura sira mak iha funsaun atu sai nu’udár referénsia bá audiénsia nasionál no rejionál nian’.
Asesu bá Mídia
Tuir survey ABC International Development nian ne’e ho naran Tatoli 2023 hatudu dadus iha tabela katak televizaun (Tv) mak frekuentamente ema asesu barak liu duke rádiu ho nia persentajen Tv 65%, Rádiu 32%, imprime NA, mídia sosiál ( Facebook 32%, YouTube 15%).
Jornalista estajiáriu na’in-11 partisipa iha kolókiu públiku ne’ebé fasilita hosi Konsellu Imprensa, Segunda (22/04/2024). Foto/Tome da Silva
Survey Tatoli 2023 nian inklui dadus asesu sira sidadaun sira-nian bá mídia iha Díli laran no mós fora husi Díli no entre área urbana no mós área rurál. Dadus área urbana nian kombina ho dadus sira husi Díli no mós dadus sira husi sentru munisipál sira seluk, maske iha grau ki’ik bá área rurál sira. Asesu bá rádiu marjinalmente ás liu iha área rurál duke área urbana sira. Mídia tranzmisaun, Facebook no YouTube iha penetrasaun ás iha área urbana sira tanba disponibilidade infraestrutura.
Televizaun iha área urbana 74% no área rurál 60%, Rádiu iha área urbana 25% no área rurál 35%, Facebook iha área urbana 44% no área rurál 26%, YouTube iha área urbana 25% no área rurál 11%.
Advertisement
Fiar bá Mídia Tuir Plataforma
Iha 2023, Televizaun mak sai nu’udár fontes informasaun ne’ebé audiénsia fiar ho nia persentajen 56%, no hili fiar bá Konsellu Suku no lider lokál sira ho valor 26% nu’udár fontes ne’ebé sira fiar liu. Rádiu nu’udár fontes datolu mak hetan valor fiar nian 7% , alina ho nivel fiar iha survey 2022 nian, reprezentante urbana nian fiar liu televizaun 71% kompara ho 49% iha área rurál. Respondente rurál nian fiar bá sira-nia Konsellu Suku/lider lokal sira 34% kompara ho ema iha área urbana ho valor 10%.
Modelu Negósiu no Sustentabilidade
Timor-Leste nia ekonomia domina tiha ona ho Estadu nia rendimentu no gastu. Ida-ne’e susar tebes atu hasees husi influensia bá dezenvolvimentu mídia nian mós, ho publikasaun barak liu, dala-barak depende bá, ka kondisionadu ho, to’o iha nivel balun tuir versaun apoiu Estadu nian.
Relasiona ho mídia tranzmisaun nasionál sira hanesan RTTL, maske nu’udár empreza Estatál iha espetativa atu RTTL mós bele jere osan (inklui hetan selu hodi publika buat ruma), survey ABCID haree RTTL nia finansiamentu barak liu mai husi orsamentu Estadu. GMNTV mak emisora nasionál ida bele sustenta nia án rasik liuhusi baze komérsiu nian. ida-ne’e inklui unidade espesífiku separadu husi editorial, mak bele jere konteúdu ne’ebé hetan selu nian.
Advertisement
Mídia Emisora Lokál: Rádiu komunidade mak fora husi Díli depende signifikamente bá fundus husi SEKOMS ho total orsamentu variedade tebes depende bá governu ne’ebé mak ukun; fornesimentu fundu dala-rua kada tinan, ida-ne’e kobre produsaun notísia, (ho folin $2.50 kada notísia) no finansia mós programasaun; porezemplu talk show dala-12 no prodús durante fulan-neen (6) nia laran selu ho $40.00 ka kada talk show ho drama radiu nian ho folin $130.00. fundu seluk mai husi ajénsia internasionál ho ONG sira.
Foto/repro
Mídia Imprime: Timor Post depende signifikamente bá subsídiu governu nian. Iha mós publisidade komersiál sira, no organiza mós programa formasaun nian mak husu selu husi partisipante sira.
DiliGente mak afetivu bá tinan daruak ona ho apoiu bolsu estudu bá jornalizmu nian, no ida-ne’e sei hotu iha tempu besik
Liquiça Post hetan fundu husi UNDP nia subvensaun bá inovasaun, maibé susar tebes bá sira atu hetan fundus husi fatin seluk
Juvita Pereira Faria (JPF) Podcast depende tebes bá apoiu solidariedade ad hoc nian.
Respondente nota katak maioria mídia online sira fó espasu publisidade bá fornesedór servisu telemovel hodi hetan apoiu dadus internet bá sira-nia servisu.
Kona-bá ABC International Development
Australian Broadcasting Corporation (ABC) mak Austrália nia lian ne’ebé tau fiar iha rejiaun Azia Pasifíku. ABC International Development mak unidade dezenvolvimentu mídia ABC nian hola parte iha komunidade komunikasaun sosiál Ázia-Pasifíku ho pesoál espesialista sira ne’ebé baze iha Austrália no rejiaun tomak.
Conselho de Imprensa (CI) servisu hamutuk ho Australia Broadcasting Coorporation-International Development (ABCID) hala’o lansamentu bá Matadalan Jornalízmu Inkluzivu, iha Suai Room, Timor Plaza, tersa (16/04/2024). Foto/Elio dos Santos da Costa.
ABCID nia papél mak atu apoia governasaun demokrátiku ne’ebé di’ak liu tan, liu husi promosaun jornalizmu interese públiku no mídia ne’ebé iha negósiu, Governu no instituisaun sira seluk iha rejiaun Ázia-Pasifíku. Ida-ne’e mós fó dalan bá organizasaun komunikasaun sosiál sira iha rejiaun ne’e atu liga ho valór Austrália no Australia.
ABCID servisu hamutuk ho organizasaun komunikasaun sosiál no parseiru komunikasaun atu liga sira ho komunidade sira no fó kbiit bá ema atu iha lian kona-bá asuntu sira ne’ebé afeta sira-nia moris. Nia suporta istória-nain sira liu husi formasaun, fahe espesializasaun iha meiu komunikasaun sosiál no fornese apoiu tékniku no programa bá parseiru sira, iha área tolu – abilidade, kriasaun konteúdu no transmisaun, no peskiza.
Advertisement
Liu husi ABC nia forsa iha jestaun organizasaun no transmisaun interese públiku, ekipa ABCID hakarak atu hadi’a sidadaun sira-nia asesu bá konteúdu mídia, informasaun no servisu sira no suporta programa dezenvolvimentu sira atu hadi’a komunidade sira-nia saúde, seguransa no sustentabilidade, inklui sira ne’ebé iha grupu vulneravel sira. Atu halo ida-ne’e ita uza meiu komunikasaun, informasaun, edukasaun no fahe koñesimentu inkluzivu. ABCID rekoñese papél mídia no komunikasaun nian iha dezenvolvimentu mudansa sosiál no hahalok pozitivu.