Nasionál

MACLN La Impede Konstrusaun Monumentu Memoriál Masakre Santa Krús Maibé La Konkorda Estatua Halo Fali iha Xina

Published

on

Hatutan.com, (04 Dezembru 2025),Díli— Ministru Asuntu Kombatente no Libertasaun Nasionál (MACLN-sigla portugés), Gil da Costa Monteiro “Oan-Soru”  afirma nia parte la halo impedimentu ba progresu konstrusaun monumentu memoriál Masakre Santa Krús, 12 Novembru 1991, maibé duvida ho empreza ezekutór Bobolait group produs fali estatua sira iha Xina lori fali ba Portugál mak foin lori fali mai Timor-Leste.

Lee Mós: Bobolait: Konstrusaun Monumentu Memoriál Masakre Santa Krús Paradu Tanba Interese Politíka

Ministru Asuntu Kombatente no Libertasaun Nasionál (MACLN-sigla portugés), Gil da Costa Monteiro “Oan-Soru” . Foto/Marcelino Tomae

Ministru Gil da Costa Monteiro “Oan-Soru”  bá Hatutan.com hafoin  reuniaun Konsellu Ministru iha Palásiu Governu, Kuarta (03/12/2025), esklarese   katak    Diretór Ezekutivu  kompañia Bobolait Grup.Lda, Carlito M.S.Pereira  rasik hamutuk ho tékniku balu husi Ajensia Dezenovlvimentu Nasionál (ADN), téniku balu husi Obrás Públiku, Enjéneiriu husi MACLN rasik ho Diretór Nasionál ida-ne’ebé toma konta bá obra sira ne’e, sira maka bá Portugál, hodi ko’alia kona-bá atu produz  estatua  ida atu lori mai tau iha  monumentu momorial Masakre Santa Krús, maibé  saída maka akontese, informasaun kuandu tuir mai dehan, estatua ne’e bele halo negósiu iha Portugál, maibé atu produz estatua ne’e iha Xina.

“Oinsá la hamosu duvida. Tanbasá maka la direitamente produs iha Xina ténke kurba husi Portugál, bá hetan tiha ema Porugeza sira depois produs tiha iha Xina lori bá fali Portugál   maka lori fali Timor, ne’e razaun saída?,” Ministru Gil da Costa Monteiro “Oan-Soru”   kestiona.

Advertisement

Nia esplika problema seluk ne’ebé iha, katak konstrusaun ne’e hahú iha inisiu,  sempre dehan estatua ne’e ténke halo Portugál tanba kualidade,  la bele halo iha fatin seluk.

“Ne’ebé  hotu bá  to’o tiha ona iha Portugál  afinál de kontas  informasaun  mai ne’e estatua ne’e la halo iha Portugál halo  iha Xina pois mak lori ba fali Portugál no husi Portugál mak lori fali mai Timor-Leste,” nia afirma.

Nia hatutan MACLN laiha razaun politíka ida atu halo impedimentu hanesan saida mak  Diretór Ezekutivu empreza Bobolait fundamenta, tanba MACLN hanesan na’in ba projetu hakarak mak projetu ne’e nia kualidade.

Kona-bá kontratu ho Bobolait sei moris to’o fulan-Jullu 2026, Ministru Gil Oan Soru, afirma  kontratu bele moris,  maibé  sei estatua ne’e la produz ona, ne’e imposivel atu ko’alia kona-bá  akontese  ka lae no sai realidade ka lae.

“Ha’u haree deklarasaun sira hosi Señor Carlito hanesan Diretór kompãnia Bobolait, kompañia di’ak,  kompañia sira ne’e  ninia deklarasaun dehan Ministériu Asuntu Kombatente libertasaun  Nasionál mak sai fali hanesan obstaklu ida karik iha intesere polítiku ruma. Maibé, Ministériu ne’e ema hotu hatene, ida naran Gil, agora hanesan Ministru maka ko’alia ne’e, hanesan  Vise mós   Prezidente Partidu CNRT, maibé nia lidera Ministéiu Veteranus la’os CNRT nian, istória ne’e mós la’ós CNRT nian, ne’e nasaun nian, la  mai ko’alia kona-bá koor partidu Politiku Partidu,” Ministru Gil “Oan Soru” afirma tan.

Advertisement

Fó hanoin fali katak Diretór Ezekutivu kompañia Bobolait Group.Lda, Carlito M. S. Pereira, klarifika katak, kontrusaun bá  menumentu memoriál  Masakre Santa Krús, 12 Novembru  1991 paradu tanba iha  interese polítika entre Ministériu Asuntu Kombatente Libertasaun Nasionál (MACLN, sigla portugés) ho  Komité 12 Novembru (C12N)

Diretór Ezekutivu  Bobolait Group.Lda, Carlito M.S . Pereira bá Hatutan.com iha nia rejidénsia Kulu-Hun, Díli, Tersa (02/12/2025),  hateten Bobolait  Group la  rende bá konstrusaun  monumentu memoriál Masakre Santa Krús  tanba  kontratu  sei moris to’o iha  fulan-Jullu 2026.

“Agora ko’alia kona-bá projetu  konstrusaun monumentu memoriál   ne’e husi MACLN ho C12N sira maka na’in, ne’ebé projetu ida-ne’e maka iha intesese polítika uitoan iha laran,” Carlito M. S. Pereira hateten.

Konstrusaun ba projetu monumentu memoriál 12 Novembru 1991 hahú iha loron 22 fulan-Setembru 2021, atu finaliza iha fulan-Setembru 2022, maibé seidauk konklui no orsamentu ne’ebé alokla bá projetu ne’e hamutuk US$1.385.389.88.

 Jornalista: Marcelino Tomae

Advertisement

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

Trending

Exit mobile version