Hatutan.com, (01 Juñu 2024), Díli-Iha fulan-Setembru, tinan ne’e, Sosieadade Sivíl Timor-Leste sai hanesan uma-na’in hodi organiza konferénsia rejionál ida ka The ASEAN Civil Society Conference/ASEAN Peoples’ Forum (ACSC/APF) hodi diskute asuntu importante neen (6) ne’ebé mak durante país membru sira organizasaun rejionál ne’e nian enfrenta.
![](https://www.hatutan.com/wp-content/uploads/2024/06/ASP-300x127.jpeg)
Komisaun Diresaun Rejional Konferensia ACSC/APF organiza sorumutuk ida iha Asosiasaun HAK, Farol-Díli, hodi halo preparasaun bá Konferensia ACSC/APF ne’ebé atu hala’o iha Díli iha loron 25-27 fulan-Setembru 2024. Foto/Espesiál
Atu hatán bá konferénsia rejionál ida-ne’e, durante loron-tolu, hahú husi loron 29 to’o loron 31 Maiu 2024, membru sira hosi Komisaun Diresaun Rejional Konferensia Sosiedade Sivíl ASEAN no Forum Povu ASEAN (ACSC/APF), plataforma rejionál ida hosi sosiedade sivíl ne’ebé envolve Asosiasaun Nasaun Sudeste Aziátiku (ASEAN) organiza sorumutu ida iha Asosiasaun HAK, Farol-Dili hodi halo preparasaun.
Haktuir bá karta komunikadu ne’ebé Hatutan.com asesu iha Sábadu (01/06/2024), katak issue ka asuntu hirak ne’ebé diskute iha sorumutuk ida-ne’e mak kona-bá direitus umanus, demokrásia, ekolójiku no seguransa.
ACSC hahú iha tinan 2005 iha Malázia no kada tinan, grupu sosiedade sivíl sira husi nasaun ofisiál ASEAN sai nu’udár uma-na’in hodi organiza ACSC/APF paralelu ka akompaña iha sorumutuk estadu nian (state summits). Tinan ida-ne’e, organizasaun sosiedade sivíl Timor-Leste nian sei organiza fali eventu ida-ne’e ne’ebé antes ne’e mós hala’o ona iha 2016.
Desizaun signifikante sira ne’ebé lori bá Konferensia ACSC / APF iha loron 25-27 fulan-Setembru tinan 2024 ne’e sei hala’o tema “Bá Povu ida Lidera Demokrásia no Soberania iha Sudeste Aziátiku”.
“Konferénsia ida ne’e sei organiza espasu sira atu rezolve asuntu sira hanesan tuir mai ne’e; (1) Ema serbisu-nain, Neoliberalizmu no Rejionalizmu Alternativu; (2) Violensia Estadu, Militarizmu, Libertasaun Nasional no Demokrasia; (3) Tekniku Monopoliu, Autoritáriu dijitál no Liberdade Internet; (4) Kríze Ekolojika, Direitu Ambientál, Asuntu Agrikultura no Urbanu; (5) Minoridade, Povu Marjinalizadu no Justisa Jéneru; no (6) Harii Pás, Seguransa Umanu no Justisa Tranzitóriu,” Hatutan.com sita iha komunikadu.
La’os ne’e de’it, iha konferénsia ne’e, sei diskute mós kona-bá tópiku estratéjiku sira mak hanesan kríze ekolójika, soberánia ai-han, ekonómia rejionál, direitu umanu, solidariedade internasionál, seguransa rejionál, traballadór imigrasaun sira.
Alende ne’e sei foka liu bá kríze Myanmar nian. Audiénsia públika ida kona-bá Myanmar organiza hosi Provedór Justisa no Direitus Umanus iha kooperasaun ho ONG rejionál sira seluk no Sentru Nasional Chega iha 27 fulan-Maiu 2024.
ACSC/APF 2024 ne’e, korresponde ho komemorasaun tinan 25 referendum populár ne’ebé loke dalan bá Restaurasaun Independénsia Timor-Leste nian, tinan 20 prosesu ACSC/APF nian nomós hafoin tinan 50 luta povu Timor-Leste nian bá libertasaun nasionál.
Reprezenta sira iha Regional Steering Committee ACSC/APF 2024 nian Asosiasaun HAK nian fatin durante loron-tolu ne’e mak hanesan;
- Laos : Amphone Souvannalath (RSC) and Thongdam Phongphichith (PC)
- Malaysia : Faribel Fernandez and Jerald Joseph
- Myanmar : Khin Ohmar and Moana (Myanmar NOC)
- Timor-Leste : Elisabeth Araujo (NOC Chair)
- Thailand : Kornkanok Khamta
- Cambodia ; Phin Savey (RSC) and Heng Kimhong (PC)
- Indonézia : Putri Kanesia (RSC)
- Philippines : Raquel Castilho (Online)
- Vietnam: Dong Huy Cuong (RSC) and Duong Thi Nga (PC)
- Singapore: Ted Tan (Online) and Soe Min Than (Online)
- Brunei Darussalam: Jackia Mordiah (Online)
- Regional Caucus: Cornelius Hanung (RSC) Gus Miclat
Deklarasaun Konjunta Konferénsia Sosiedade Sivíl ASEAN – Forum Povu ASEAN 2022
Kona-bá deklarasaun konjunta konferénsia Sosiedade Sivíl ASEAN nian ka Forum Povu ASEAN nian ne’ebé realizadu iha 2022, ne’ebé Hatutan.com sita hosi Wikipedia, mak hanesan, defende no asegura espasu sivíl, demokrásia no direitu umanu bá sosiedade ida-ne’ebé hanesan no justu.
Iha krize sosiál, ekonómiku, polítiku no klima iha rejiaun no iha nível globál, partisipante liu 500 ho balansu jéneru, husi diversidade sosiedade sivíl, minoria no grupu étniku, Povu Indijénu, LGBTQIA+, feto, Ema ho Defisiénsia, ferik-katuas, ema Budista, ema ne’ebé bazeia bá fiar, traballadór migrante, traballadór informál sira, uniaun komérsiu sira, agrikultór no peskadór sira, foin-sa’e sira, defensór direitus umanus sira, vítima konflitu rai, vítima violasaun direitus umanus no organizasaun povu sira iha Sudeste Aziátiku halibur hamutuk iha Phnom Penh, Kamboja hosi loron 3 to’o loron 5 fulan-Novembru 2022.
Inaugurasaun ne’e hahú ho dezempeñu kbi’it boot hosi grupu kulturál feto hotu-hotu hosi nasaun uma-na’in ne’ebé husu unidade no solidariedade entre povu sira iha Sudeste Aziátiku, hodi hasa’e lian hosi komunidade sira ne’ebé marjinalizadu, espíritu ne’ebé hala’o tiha ona iha tinan 17 nia laran.
Konferénsia Sosiedade Sivíl ASEAN (ACSC/APF) ninian ho objetivu mak atu fó fatin ida-ne’ebé seguru bá povu nia lian no hametin lian interseksaun no movimentu no solidariedade entre sosiedade sivíl ASEAN no movimentu povu nian atu kria fahe no aprende no harii solidariedade bá rejionalizmu alternativu iha tempu militárizmu nian no autoritarizmu no apoiu demokrásia no ezíje Estadu-membru ASEAN sira atu rezolve di’ak liu kestaun dezigualdade no direitus umanus ne’ebé mai hosi pandémia COVID-19 ne’ebé la’o hela iha tempu ne’ebá, krize Myanmar, krize klimátika, no ameasa sira seluk bá direitus umanus no estabilidade rejionál, no atu fó prióridade bá rekuperasaun inkluziva no sustentável ba povu hotu-hotu iha Ázia-Leste.
Durante loron tolu liu tiha, liuhosi plenáriu haat no semináriu 20 ne’ebé organiza iha fatin konversaun lima, delegadu sira hosi ACSC/APF koletivamente diskute dezafiu sira ne’ebé povu Sudeste Aziátiku hasoru, dezenvolve rekomendasaun no alternativa sira hasoru no husu bá governu ASEAN atu foti asaun aten-barani hodi responde bá dezafiu hirak-ne’e.
Jornalista: Rogério Pereira Cárceres