Connect with us

Nasionál

Promove Partisipasaun Ema ho Defisiénsia iha Atividade Hotu

Published

on

Hatutan.com, (03 Dezembru 2024), Díli – Selebrasaun Loron Internasionál ba Ema ho Defisiénsia iha Timor-Leste iha loron 03 fulan-Dezembru 2024 hala’o iha Sekretáriu Estadu Juventude no Desportu (SEJD) ho tema Mundial “Haforsa Lideransa Ema ho Defisiénsia ba Futuru Ne’ebe Inkluzivu no Sustentavel”.

Lee Mós: Estadu Timor-Leste Tau Forma Atensaun Sériu bá Ema ho Defisiénsia

Timor-Leste selebra loron internasionál ema ho defisiénsia iha aredór Sekretariu Estadu Juventude no Desportu (SEJD), Díli, Tersa (03/12/2024). Foto/Elio dos Santos da Costa

Timor-Leste rasik dedika tema nasionál ba selebrasaun loron internasionál ne’e  “Empodera Ema ho Defisiénsia Liu Hosi Implementasaun Planu Asaun Nasional ba Ema ho Defisiénsia ba Períodu 2021-2030 Hodi Atinje Dezenvolvimentu Ida Ne’ebe Inkluzivu No Sustentavel Iha Timor-Leste”.

Ministériu Solidariedade Sosiál no Inkluzaun (MSSI) husu atu promove partisipasaun ema ho defisiénsia iha atividade hotu-hotu hanesan iha família, komunidade no sosiedade presiza hamenus no halakon diskriminasaun hasoru ema ho defisiénsia.

Advertisement

Iha tinan 1992 Organizasaun Nasional Unidade (ONU) dekreta loron 03 fulan-Dezembru sai hanesan loron importante hodi selebra fundamentu direitu ema ho defisiénsia sira nian iha fatin hotu-hotu iha mundu.

“Objetivu prinsipál hosi selebrasaun ne’e atu promove no hasae koñesimentu públiku kona-bá direitu fundamental ema ho defisiénsia,” Diretora Ezekutiva Institutu Nasional Seguransa Sosiál, Maria Antonia Siqueira Gusmão hateten iha nia diskursu.

 Tuir nia, obstákulu ne’ebe mak ema ho defisiénsia sira enfrenta  bainhira hasoru iha sira nia moris bainhira atu hakat liu bareira ida. Tanba ne’e atu promove partisipasaun ema ho defisiénsia iha atividade hotu hanesan iha família, komunidade no sosiedade presiza hamenus no halakon diskriminasaun hasoru ema ho defisiénsia tanba ne’e tenke mobiliza hodi apoiu atu dignifika direitu ba bem-estar ema ho defisiénsia.

Iha 2024, governu liu hosi MSSI lidera no koordena hodi lidera halo atividade ba selebrasaun loron espesiál ida ne’e iha nasionál to’o munisípiu, Zona Atauro inklui mós Rejiaun Administrativu Espesiál Oé-Cusse Ambeno (RAEOA).

Iha 2012, governu aprova polítika nasionál ba promosaun no protesaun direitu ema ho defisiénsia. Iha 2014 to’o 2018 implementasaun planu asaun nasionál ba ema ho defisiénsia nu’udár faze primeiru maske la hatudu rezultadu pozitivu barak maibé Governu nafatin aprende hodi hadi’a iha tempu seluk.

Advertisement

Iha 2019 MSSI kria sekretariadu ida hodi lidera prosesu no hakerek planu asaun nasionál ba ema ho defisiénsia períodu 2021 to’o 2030 tanba ne’e iha planu asaun ne’e hakerek to’o finaliza MSSI rasik involve reprezentante ema ho defisiénsia hotu-hotu inklui feto ho defisiénsia iha territóriu Timor-Leste.

Ba prosesu dezenvolvimentu planu asaun nasionál ba ema ho defisiénsia períodu 2021 to’o 2030 sai ba pratika ne’ebe di’ak ba setor dezenvolvimentu hotu-hotu tanba prosesu dezenvolvimentu ne’e partisipativu tebes no inkluzaun tanba envolve reprezentante hosi tipu defisiénsia hotu-hotu.

Komesa 2021 implementasaun planu asaun ne’e to’o ohin loron atinjimentu hosi Ministériu balu la’o natoon ona ezemplu hanesan Ministériu Edukasaun no Ministériu Ensinu Superiór apoiu estudante ho defisiénsia sira atu bele asesu ba estudu hodi aprende siénsia no pratika iha nivel superior hanesan sira seluk.

Ministériu Saúde mós iha nia programa ida naran saúde bá familia iha livriñu espesiál ba ema ho defisiénsia atu bele asesu ba fasilidade saúde.

MSSI rasik hosi sentru nasionál reabilitasaun no kobertura nasionál ho INSS ba Pagamentu pensaun sosiál ba ferik ho katuas inklui mós ba ema ho defisiénsia ne’ebé mak la iha kapasidade fízika no mental atu servisu, nune’e mós bolsa da mãe kondisionál tau atensaun espesiál ba Estudante sira ne’ebe defisiénsia asisténsia umanitária no apoiu pontuál ba sira.

Advertisement

Iha fatin hanesan Diretór Ezekutivu Asosiasaun Defisiénsia Timor-Leste (ADTL), Cesário da Silva, loron 03 fulan-Dezembru, kada tinan, sai importante tebes hodi festeja hamutuk ho maluk defisiénsia sira, ne’ebé ho tema espesífiku, atu hafanu no empodera liután ema ho defisiénsia sira hotu iha nasionál to’o área rural sira iha Timor Leste.

Cesario da Silva hatutan esforsu ida ne’ebe prinsipál liu hodi kontinua luta ba Inkluzaun defisiénsia, signifika katak, keta husik ema ida iha kotuk liuliu iha prosesu dezenvolvimentu nasionál envolve mós ema ho defisiénsia sira.

Cesario da Silva husik nia mensajen prinsipál ba ema ho defisiénsia iha territóriu laran tomak katak iha prosesu  ba faze dezenvolvimentu nian situasaun no kondisaun sira seidauk apar ho situasaun kondisaun ema  ho defisiénsia sira.

Jornalista Estajiáriu : Lazaro Pereira Quefi

 

Advertisement

 

 

 

 

Advertisement
Continue Reading
Advertisement
Click to comment

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

Nasionál

PM Xanana Aprésia Hatutan.com Kestiona Liberdade Imprensa iha SEKOMS Nia Oin

Published

on

By

Hatutan.com, (29 Janeiru 2026), Díli– Prirmeiru-Ministru (PM), Kay Rala Xanana Gusmão,  aprésia ho Hatutan.com tanba husu pergunta ka kesiona liberdade imprensa iha Sekretáriu Estadu Komunikasaun Sosiál (SEKOMS), Expedito Dias Ximenes nia oin.

(more…)

Continue Reading

Nasionál

Konferénsia Imprensa Konjunta Albanese-Xanana, SEKOMS “Limita” Liberdade Imprensa

Published

on

By

Hatutan.com, (28 Janeiru 2026), Díli-Governu da-sia (9) ne’ebé lidera husi Primeiru-Ministru (PM) Kay Rala Xanana Gusmão iha kompromisu boot promove liberdade imprensa ne’ebé kontempla iha Konstituisaun RDTL artigu 41.

(more…)

Continue Reading

Nasionál

Timor-Leste ho Austrália Harii Parseira Foun Bá Era Foun

Published

on

By

Hatuta.com, (28 Janeiru 2026), Díli-Governu Repúblika Demokrátika Timor-Leste (RDTL) ho Governu Austrália iha kompromisu ida atu harii parseria foun bá era foun.

(more…)

Continue Reading

Trending