Connect with us

Nasionál

Timor-Leste Hetan Esperensia Lubuk iha Envolvimentu Internasionál

Published

on

Hatutan.com, (11 Abríl 2025), Díli Prezidente Repúblika (PR), José Ramos-Horta, hateten Timor-Leste hanesan nasaun ida ne’ebé ki’ik iha mundu, maibé hetan mós esperensia lubuk ida iha envolvimentu internasionál.

Lee Mós: Enkontru Ministeriál g7+ iha Díli, MNEK-TL Aprezenta Kompromisu Forma Futuru Di’ak Ba Povu

PM Xanana Gusmão ho PR José Ramos-Horta partisipa iha enkontru miniteriál membru g7+ iha CCD, Sesta (11/04/2025). Foto/Espesiál

Xefe Estadu hato’o informasaun ne’e bainhira hato’o nia deakursu iha enkontru Ministeriál no aniversáriu  ba dala-XV  g7+ nian ne’ebé hala’o iha  Sentru Konvensaun Díli (CCD, sigla portugés),  Sesta (11/04/2025).

“Ita-nia nasaun mós hetan esperiénsia ne’ebé iha valór iha jestaun ba envolvimentu internasionál, tanba sai uma na’in ba misaun oioin Nasoins Unidas nian, ne’ebé apoia ita nia tranzisaun ba estabilidade,” Ramos-Horta hateten

Advertisement

Xefe Estadu informa, Timor-oan  iha esperiénsia, matenek, no determinasaun atu ajuda malu ultrapasa konflitu no frajilidade. Ho nune’e, Timor-oan  tenke promove propriedade nasionál iha aspetu hotu-hotu ba pás no dezenvolvimentu.

Ramos-Horta afirma ohin loron, Timor-Leste nu’udar nasaun pasífiku, jogadór ativu iha multilateralizmu, no kampeaun firme ba kooperasaun globál. Ita sai nasaun dahuluk ne’ebé ofisialmente adota Dokumentu kona-ba Fraternidade Umanu ba Dame Mundiál no Moris Hamutuk.

Ramos-Horta informa Timor-Leste membru ativu CPLP, g7+, WTO no lakleur tan sei sai membru ASEAN. Buat sira-ne’e hotu sai posivel tanba Timor nia kompromisu metin ba rekonsiliasaun no vizaun fahe ba prosperidade.

“Esperiénsia moris sira ne’e forma ami nia konviksaun katak estadu frajil sira tenke define sira nia dalan rasik ba dame. La’ós surpreza ida, entaun, katak Timor-Leste hamutuk ho nasaun sira seluk hodi forma g7+, hodi dezafia status quo envolvimentu internasionál iha nasaun sira ne’ebé afetadu hosi konflitu,” Horta hateten.

Ramos-Horta husu atu Timor-an hotu no membru sira g7+ nian tenke hametin solidariedade, tanba ida ne’e maka forsa loloos g7+ nian. Solidariedade la’ós de’it prinsípiu ida, ida ne’e maka fundasaun ba ita nia reziliénsia koletiva. Ida ne’e maka permite ami atu hamriik hamutuk no hasa’e ami nia lian. Agora, liu fali uluk, g7+ tenke hasa’e nia esforsu sira hodi apoia Estadu membru sira ne’ebé hasoru konflitu ativu sira.

Advertisement

Jornalista: Tome da Silva

Continue Reading
Advertisement
Click to comment

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

Nasionál

Karta Pastorál Ba Páskua 2026, “Nia hadomi ninian sira to’o rohan” (Jo 13,1)

Published

on

By

Hatutan.com, (22 Marsu 2026), Díli–Na’ilulik, diákunu, madre, irmaun, seminarista, maun-alin no bin-feton sira no ema hotu ne’ebé hakaran di’ak, Páskua  mak wé matan fiar sarani nian. Iha Páskua, Maromak hatudu ba Nia povu mistériu domin rohan la’ek hahú hosi Ejiptu to’o Jeruzalem, husi Moizés to’o Jezús Kristu.

(more…)

Continue Reading

Nasionál

Xanana Lori Governu no Povu Nia Naran Hato’o Ksolok Idul Fitri Ba Musulmanu Tomak

Published

on

By

Hatutan.com, (20 Marsu 2026), Díli– Primeiru-Ministru (PM), Kay Rala Xanana Gusmão, lori IX Governu Konstitusionál nia naran no lori povu Timor-Leste nia naran hato’o ksolok Indul Fitri 1447 Hijriah ba musulmanu sira hotu.  

(more…)

Continue Reading

Nasionál

Governu Sei Haruka Dokumentu Legál ba PGR Hodi Hahú Halo Investigasaun Ba Ró Haksolok-Aviaun Twin Otter

Published

on

By

Hatutan.com, (19 Marsu  2026), Díli- Primeiru-Ministru Kay Rala Xanana Gusmão, Kinta (19/03/2026), informa  kompañia  Auditóriu Internasionál Ernst & Young, haruka relatóriu no dokumentu legál mai Governu Timor-Leste kona-bá akizasaun aviaun Twin Otter ho Ró Haksolok, maka Governu sei haruka ba Prokuradoria Jerál Repúblika (PGR, sigla portugés) hodi hahú halo investigasaun.

(more…)

Continue Reading
Advertisement

Trending