Connect with us

Dili

Fórum Marítimu CPLP Ba Dala-Lima Promove Orden Jurídika Marítima Justu Seguru no Sustentável

Published

on

Hatutan.com, (25 Novembru 2025), Díli-Institutu Defeza Nasionál Timor-Leste (IDN-TL) realiza   Fórum Marítimu Nasuan sira koalia lian Portugé ka Comunidade dos Paizes da Lingua Portoguesa (CPLP)  ba dala-lima  ho tema prinsipal  “Dezafiu Jurídiku sira iha Jestaun no Utilizasaun Tasi nian”.

Fórum Marítimu Comunidade dos Paizes da Lingua Portoguesa (CPLP) ba Dala-lima ho tema prinsipal “Dezafiu Jurídiku sira iha Jestaun no Utilizasaun Tasi nian”. Foto/Juvinal dos Santos

Diretór Interinu Institutu Defeza Nasionál Timor-Leste (IDN-TL)   Nuno M. Corvelo de A. Sarmento, Tersa (25/11/2025) hateten, forum tasi nian nasaun CPLP ba dala-lima ida ne’e nu’udar oportunidade di’ak ida ba Timor-Leste oinsá bele partilla esperiénsia Timor nian kona ba tasi ba nasaun CPLP hodi hamutuk fó valorizadau ba tesi.

“Ohin loron ita reafirma tan, katak nu’udar uma fukun ida ne’ebe mundu losofonia bele hanoin nó valoriza tasi (Oceano). Forum ne’e asume kedas propozitu akademiku ida ne’ebe klaru nó ambisiozu, mak potensia setór maritimu nasaun CPLP nian iha dominiu politiku, ekonomiku, sosiál, kultural, sekuritariu não ambientál, ne’e  ho estrátejia mai tasi, husi ita nia komunidade. Saida mai ita halo iha ne’e, iha tinan ba tinan, mak transforma koñesimentu iha kooperasaun, nó kooperasaun ba benefisius konkretu mai ita nia sosiedade tomak,” Nuno M. Corvelo de A. Sarmento afirma.

Nia hatutan, husi sesaun ida ne’e hamosu roteiru ida los traballu imediatu, estreturadu iha eixus haat, ida mak  sensibiliza, promove estudu estratejiku kona-ba espasu maritima husi ita nia reasaun sira halo planu no ezekuta politika maritima, intensifika interkambiu informasaun nó partilla  metodolojia, aperfeisoa organizasaun ba eventus nó asoens hodi reforsa impaktu públiku bu ajenda ida ne’e.

Advertisement

Diretór Interinu IDN ne’e agradese  ba apoiu husi Governu Timor-Leste liliu. Primeiru-Ministru ba vizaun ida ne’e. Ba rai arkipelajiku no maritimu.

Nia espera husi atlantiku to’o Indiku no to’o Pasifiku, ne’ebé mai forum ida ne’e  hakarak katak Oceano koalia lian portugés, lian futuru nian no tenke sai unidade, prosperidade no pás.

Iha biban Prezidente Plataforma Oseánia Albino Campos hetan, tasi ne’e kestaun ezensiál ba nasaun ida nian tanba pursentu 80 atu garante ekonomia nasaun ne’e ninian rendimentu mai husi tasi.

“Ita hotu tenke tau matan ba área jurisdisaun tasi nian oinsá atu protese tasi ho di’ak. Iha tempu ohin importante ba ita atu hatene jurisdisaun tasi nian hodi bele defende  no protese tasi ho di’ak,” nia haktuir.

Iha fatin hanesan,   Primeiru Ministru Kay Rala  Xanana Gusmao, hateten, tasi nu’udar fator importante no ba dezenvolvimentu ekónomia.

Advertisement

“Onra boot no satisfasaun maka ha’u partisipa iha abertura Semináriu Fórum Marítimu País sira CPLP nian ba dala-limas ida-ne’e, ne’ebé dedika ba tema “Dezafiu Jurídiku sira iha Jestaun no Utilizasaun Tasi nian”, tópiku ida ne’ebé iha importánsia boot tebes ba ita-nia país sira,” Xanana Gusmão hateten.

Primeiru-Ministru Timor-Leste ne’e tenik tasi elementu komún no unifikadór husi ita-nia komunidade país sira, ezije reflesaun konjunta ba implementasaun prátika di’ak liu no adaptasaun ba dezafiu globál sira ne’ebé ameasa espasu marítimu globál.

“Apezar kompleksidade husi dezafiu sira-ne’e legál, teknolójiku, no ambientál  ita hatene katak tasi nu’udar fatór indispensavel ida ba kreximentu ekonómiku sustentável no ba dezenvolvimentu sosiál ita-nia rain sira-nian, tantu agora no iha futuru. Tanba ne’e, inasaun la’ós opsaun ida,” Xanana tenik.

Nia orgullu mak Timor-Leste sai uma-na’in ba Fórum ida-ne’e iha Dili. Ba maluk sira ne’ebé vizita Timor-Leste ba dala uluk, hakarak hato’o ha’u-nia benvindu ho laran-manas. Ba sira ne’ebé fila mai ita-nia rain, benvindu fila-fali.

“Hanesan ita-boot sira hatene, Timor-Leste nu’udar nasaun úniku CPLP nian ne’ebé lokaliza iha Sudeste Aziátiku. Defaktu, foin daudaun ne’e, ofisialmente sai nu’udar membru ASEAN ba dala 11, momentu ida ne’ebé konsidera hanesan istóriku, la’ós de’it tanba hein tinan barak, maibé mós tanba preparasaun instituisaun sira ita-nia estadu ne’ebé frajil hela.”

Advertisement

Integrasaun rejionál ida-ne’e, liu fali realizasaun ida hosi povu timoroan, reprezenta oportunidade foun sira ba kooperasaun ekonómika no polítika.

“Reprezenta mós responsabilidade foun ba nasaun. Ida husi hirak ne’e, ne’ebé ami ho vontade asume, mak atu hametin prosimidade, amizade, no kooperasaun entre país sira Sudeste Aziátiku nian no país sira CPLP nian.”

Maski iha distánsia jeográfika, ita-nia relasaun ho CPLP úniku no jenuínu, hakat liu fronteira sira no tasi. Ami nia ligasaun, liu fali abut iha lian komún, bazeia ba solidariedade, valór sira ne’ebé fahe, no objetivu sira.

Seminariu forma tasi nian hahú iha 2017, iha ISCSP, iha Lisboa, realiza Seminariu Ba dahuluk (1 Seminario), ho prezensa inspirador Prof. Doutor Adriano Moereira. Nia majisteriu fo hanoin mai ita katak luzofonia maritima, meski nu’udar eransa, nia ajenda ida ba futuru. Tuir fali iha Seminariu ba dala-rua (II Seminario) ho Marinha Portuguesa iha tinan 2018 no terseiru Seminariu (III Seminario) iha Escola de Guerra Naval, iha Brazil, iha tinan 2019.

Iha tempu pandemia interrompe tiha edisau 2020 nian ne’ebe previstu iha Dili, maibe ita retoma fali iha tinan 2023, halao hikas fali iha ISCSP, ho Seminariu ba dala-hat (IV Seminario), ne’ebé  ho unanimidade hotu-hotu fo konfiansa, mai Institutu de Defeza Nasionál Timor-Leste nian, asume Sekretariadu Ezekutivu ba bienio 2024-2025. Desizaun ida ne’e nu’udar votu konfiansa no responsabilidade ida hodi hatutan dinamismu renovadu ida ba ajenda forum nian.

Advertisement

Jornalista: Juvinal Cabral dos Santos

 

Continue Reading
Advertisement
Click to comment

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

Dili

Projetu Emerjénsia Konstrusaun no Normalizasaun Mota Casnafar ho Kustu US$631,805,56 La’ós Hodi Aprende

Published

on

By

Hatutan.com, (12 Marsu 2026), Díli– Projetu  “New Box Culvert Construction and Normalization of Casnafar River” iha   Kasnafar   ho karater emerjénsia no kustu   US$631,805,56, la’ós tempu atu hodi aprende maibé tenke iha kapasidade no responsabilizade ezekusaun tuir nia tempu kontratu.

(more…)

Continue Reading

Dili

PNTL Asegura Ona JRO Ne’ebé Abandona Bebe iha HNGV

Published

on

By

Hatutan.com, (11 Marsu 2026), Díli-Polísia Nasionál Timor-Leste (PNTL) asegura ona JRO nu’udár inan  ba bebe ne’ebé  abandona  semana tolu iha Óspital Nasionál Guido Valadares (HNGV).

(more…)

Continue Reading

Dili

PNTL Identifika Ona Suspeita Ne’ebé Abandona Bebe iha HNGV

Published

on

By

Hatutan.com, (10 Marsu 2026), Díli-Polísia Nasionál Timor-Leste (PNTL) identifika ona suspeita ho inisiál JRO ne’ebé abandona bebe durante semana tolu iha Ospitál Nasionál Guido Valadares (HNGV).

(more…)

Continue Reading

Trending