Hatutan.com, (09 Dezembru 2025),Díli— Governu Timor-Leste liuhosi Sekretáriu Estadu komunikasaun Sosiál (SEKOMS) ho Programa Nasoins Unidas nian ba Dezenvolvimentu (UNDP-sigla inglés) diminui konstrusaun edifisu Sentrál foun Rádiu Televizaun Timor-Leste, Empreza Púbiku RTTL,E.P) husi andár haat bá fali andár tolu.
Lee Mós: CAC Ajenda Ona Inspensaun Bá Projetu Edifisiu Sentrál RTTL,E.P
Iha Tersa (09/12/2025), Sekretáriu Estadu Komunikasaun Sosiál (SEKOMS) Expedito Dias Ximenes hala’o enkontru konvokatóriu ho Embaixadór Japaun mai Timor-Leste Tetsuya Kimura no reprezentante UNDP Katyna Argueta hodi koa’lia kona-bá redezeñu konstrusaun edifisiu sentral foun RTTL,E.P
“Agora Governu Japaun ho Governu Timor-Leste hamutuk ho UNDP halo fali reuniaun atu kontínua fali projetu ida ne’e. Projetu ida-ne’e, agora halo dezeñu foun. Sira ohin hato’o agora iha ona kompañia manán ona atu halo dezeñu foun,” Expedito Ximenes hateten ba jornalista sira hafoin enkontru ne’e iha salaun Kofi Anan, Kampaun ONU iha Caicoli, Díli.
Nia esplika, konstrusaun bá edifisiu RTTL,E.P nian hothotu hatane iha atrazu liliu ba kompañia ida husi Indonézia PT Aulia Multi Sarana, maibé hafoin atu halo konstrusaun iha fulan-tolu, bee ne’e sae maka’ás nia haree katak nia laiha kapasidade entaun rezigna aan.
Expedito afirma, Governu Timor-Leste hamutuk reprezentante Japaun iha Timor-Leste no reprezentante UNDP ko’alia hodi haree fali konstrusaun edifisiu RTTL,E.P.
“Dezeñu ne’e sei hotu iha fulan-rua nia laran tantu komesa ohin to’o fulan-Fevereiru 2026 sira sei aprezenta fali mai ami sei haree fali, dezeñu foun bá konstrusaun edifisiu RTTL,E.P sei iha mudansa tanba dezeñu konstrusaun edifisiu RTTL antes ne’e andár haat, maibé dezeñu ida agora deminui bá andár tolu tanba haree ba iha ne’e iha situasaun rai ne’ebé Caicoli iha, tanba nia pezu husi andár haat ne’e la augenta ho rai Caicoli nian, entaun sira atu deminui ba andár tolu,” Expedito Dias Ximenes esplika.
Expedito dehan, empreza ne’ebé mak sai mánan na’in ba redezeña edifisiu RTTL,E.P foun ne’e mak empreza nafatin husi Indonézia naran PT Amythas
Nia informa, redezeñu bá konstrusaun edifisiu RTTL, E.P hahú fulan-Dezembru ne’e no to’o fulan-Fevereiru 2026, nune’e, hahú fulan-Marsu 2026 loke konkursu bá empreza ba konstrusaun.
Nia hateten, konstrusaun ba edifisiu RTTL,E.P iha de’it fulan-16 signifika hahú 2026 no remata iha fulan-Setembru ka fulan-Outubru 2027.
Nia dehan,ba redezeña ba konstrusaun edifisiu RTTL,E.P nafatin totál uza osan ne’ebé Governu Japaun fó mai ona mak millaun US$5.1. Husi osan ne’e millaun US$4.4 ba konstrusaun edifisiu RTTL,E.P enkuantu millaun ida-resin ne’e UNDP parseria ho Konsellu Impreza Timor-Leste fó formasaun bá jornalista sira.
Iha fatin hanesan Embaixadór Japaun mai Timor-Leste, Tetsuya Kimura hateten, enkontru ida ohin diskute kona-bá atu avansa projetu konstrusaun edifisiu RTTL nian ba futuru.
“Durante enkontru ida ne’e ha’u renova ha’u-nia kompromisu hodi reprezenta Governu Japaun hodi apoia projetu ida ne’e,” nia afirma.
Nia dehan, hanesan Embaixadór komprende katak konstrusaun bá edifisiu ne’e enfrenta dezafiu rai nian, maibé bazeia bá dezafiu sira ne’ebé ko’alia, liu husi enkontru ne’e ohin diskute ona oinsá rezolve dezafiu sira ne’e.
“Japaun nafatin iha kompromisiu halo avansu ba projetu ida-ne’e. Maibé antes atu to’o ba iha ne’ebá ita presiza halo revizaun ba iha ne’ebá,” nia adianta.
Reprezentante UNDP, Katyna Argueta, hateten, projetu konstrusaun edifisiu RTTL, E.P ne’e atu haforsa partisipasaun demokrátika husi sidadaun sira nian.
“Agora UNDP hahú ona halo konstratu ba iha empreza foun para redezena fila fali konstrusaun ba edifisiu RTTL nian,” nia informa.
Fó hanoin fila fali katak, projetu konstrusaun edifisiu sentrál Radiu Televizaun Timor-Leste, Empreza Públika (RTTL,E.P) ho kustu total US$3,760,405.00 neʼebé ezekuta husi kompañia internasionál PT Aulia Multi Sarana husi Indonézia abandona tiha ona no empreza internasionál husi Indonézia ne’e rezigna aan ona.
Tuir dezeñu anterior katak edifísiu sentrál RTTL, E.P nian ne’ebé tau naran Francisco Borja da Costa iha andar haat (4) kompletu ho estudiu rádiu ho televizaun, fatin servisu ezekutivu, ho totál administrasaun no jornalista na’in-600.
Iha andar da-haat leten ne’e fatin sorumutuk ho naran auditóriu Nino Konis Santana ho kapasidade akomula ema na’in-1000.
Jornalista: Marcelino Tomae