Connect with us
Pakote Ahi

Ekonomia

2019-2021, Ekonomia rai-laran ‘hakiduk’

Published

on

Hatutan.com, (03 setembru 2021), Díli–Timor-Leste presiza setór privadu ne’ebé buras hodi dezenvolve no diversifika ekonomia, no tulun nia sidadaun sira atu hasa’e sira-nia rendimentu.

Governu Timor-Leste introdús ona inisiativa balu iha programa Rekuperasaun Ekonómika  hodi hadi’ak ambiente investimentu, inklui estabelese rejime komérsiu no investimentu livre, fasilita konkorrénsia nakloke iha merkadu no simplifika prosesu rejista empreza, inklui loke oda-matan instituisaun finanseira-sira, liuliu Banku Nasionál Komérsiu Indústria “fasilita” kréditu ho jurus ki’ik 3%. Maibé, seidauk konsege rekupera ekonomia nasionál ne’ebé “hakiduk” dezde 2019 to’o mai 2021.

Iha tinan 2019, ekonomia Timor-Leste susar tebetebes ho impase polítika. Nune’e, Governu aguenta ho orsamentu duodesimu atu bele sustenta de’it mákina Estadu, to’o mai 2020 mós iha esperansa atu iha rekuperasaun ekonomia maibé iha purvolta fulan marsu nia laran mosu pandemia global COVID-19 to’o mai ohin loron, halo ekonomia nasionál hakiduk liután.   

Advertisement

“Ita-nia situasaun polítika 2019 mai to’o 2020, la fó vantajen di’ak dezenvolvimentu ekonomia. Ita moris ho duodesimu tanba Orsamentu Jerál Estadu tempu ne’ebá sumba tiha iha Parlamentu Nasionál mai tan iha pandemia global COVID-19 halo ita-nia ekonomia ‘hakiduk’ no ‘monu”,” prezidente Câmara Comerçio no Indústria Timor Leste (CCI-TL), Oscar Lima, hateten hodi responde Hatutan.com iha Dili, sesta (03/09/2021).

Oscar Lima hanesan chief executive officer (CEO) ba empreza Monteveado, Lda, enfrenta situasaun finansia ida difisil tebes iha 2019 to’o mai ohin loron. Nune’e, nia parte tenke konvense nia traballadór kazuál sira    liu ema 100 tenke deskansa iha uma hodi hein situasaun ekonomia rekupera hikas maka bele bolu fali tama servisu.

Daudaun ne’e, Monteveado bele aguenta de’it ho traballadór prinsipál nain 30 iha divizaun  administrasaun, finansa no tékniku, atu bele asegura sustentabilidade operasionál empreza nian.  

“Ami enfrenta krize finanseira dezde 2019 to’o mai ohin loron. Nune’e, obrigadu ami tenke hapara ami nia traballadór kazuál sira liu nain 100,” Oscar Lima hateten.    

Hanesan prezidente CCI-TL, Oscar Lima iha informasaun katak maioria setór privadu sira iha situasaun ida krize finanseira  to’o balun tenke suspende sira-nia atividade emprezariál tanba laiha ona kbiit finanseira atu selu traballadór.

Advertisement

CCI-TL rasik hola ona inisiativa atu halo levantamentu ba empreza sira ne’ebé suspende sira-nia atividade tanba krize finanseira ne’e, maibé Oscar Lima hateten,  ho situasaun COVID-19, Estadu emerjénsia, serka sanitaria no konfinamentu obrigatóriu jerál difikulta movimentu atu halo levantamentu to’o  munisípiu.

Ho situasaun pandemia COVID-19 ne’e, Servisu Rejistu Verifikasaun Emprezariál (SERVE) hamutuk ho CCI-TL estabelese komunikasaun no kooperasaun hodi aselera levantamentu dadus ba empreza sira ne’ebé afetadu ba situasaun Estadu Emerjénsia kauza hosi COVID-19.

Diretór Ezekutivu SERVE, Florêncio Sanches, informa  ba jornalista sira, iha nia servisu fatin, Palm Business, Hudi-Laran, Dili, sesta (03/09/2021), katak SERVE mós halo ona karta ofisiál ba Ministériu Koordenadór Asuntu Ekonómiku (MKAE) hodi aseita ona ba planu atu halo levantamentu dadus ba empreza sira ne’ebé afetadu hosi situasaun pandemia COVID-19.

Dadus hosi SERVE nian hatudu katak, dezde fulan-Janeiru to’o fulan-Juñu 2021, SERVE simu pedidu kompañia taka atividade negósiu tun kompara ho tinan kotuk.

Hosi fulan-Janeiru empreza hamutuk 12 maka submete pedidu taka empreza, mai iha fulan-Fevereiru kompañia lima, fulan-Marsu (tolu), fulan-Abríl to’o fulan-Maiu laiha (-) no  iha fulan-Juñu liubá empreza ida.

Advertisement

Diretór Ezekutivu SERVE, Florêncio Sanches, fó sai katak kompañia  ne’ebé atu taka atividade ekonómika, maioria kompañia internasionál.

Razaun ne’ebé fundamenta empreza sira taka sira-nia atividade empreza tanba situasaun ekonomia Timor-Leste ne’ebé ‘hakiduk” hodi halo empreza sira menus rendimentu no laiha kbiit finanseiru atu finansia atividade empreza, inklui selu saláriu traballadór sira-nian.

Iha fali fulan Agostu  2021, Servisu Rejistrasaun no Verifikasaun Emprezariál (SERVE) rejista tan empreza nasionál ida no empreza internasionál tolu  mak deside taka sira-nia atividade negósiu.

SERVE mós husu ba emprezáriu ne’ebé hakarak suspende atividade ekonómika bele informa ba Dirasaun Nasionál Tributária iha Ministériu Finansa.

Ho situasaun ne’e, SERVE husu ba Governu liuhosi Ministériu Koordenadór Asuntu Ekonómiku atu insentiva programa no atividade liuhosi meiu oin-oin hodi apoiu setór privadu labele hapara atividade negósiu tanba fó impaktu direta ekonomia nasionál no hamosu dezempregu  

Advertisement

Dadus seluk ne’ebé Hatutan.com asesu hoi dokumentu SERVE nian iha inísiu fulan ida-ne’e,  empreza sira hakat ba rejistu iha SERVE komesa sa’e ona entre 500-800 no kompara karik ho fulan hirak liubá empreza  200 to’o 300 maka rejistu sira-nia atividade negósiu iha SERVE.

𝗗𝗲𝘇𝗮𝗳𝗶𝘂 haat m𝗮𝗸  𝗚𝗼𝘃𝗲𝗿𝗻𝘂 enfrenta

Liuhosi pájina ofisiál Facebook Primeiro-Ministro: S.E. Taur Matan Ruak, loron 3 fulan-setembru, tinan 2021, Primeiru-Ministru Taur Matan Ruak, rekoñese, Governu Konstitusionál da-ualu ne’ebé nia lidera, enfrenta dezafiu haat (4); ida mak instabilidade polítika kauza hosi xumba OJE 2020, situasaun COVID-19 ne’ebé prolongada to’o ohin loron, dezastre naturaís kauza hosi Siklone Tropikál Seroja ne’ebé atinje Timor-Leste iha loron 4 fulan-abríl tinan ne’e no ikus mak resesaun ekonomia kauza hosi instabilidade polítika, COVID-19 no dezastre naturaís.

“Dezafiu saida mak Governu ne’e hetan, ida mak krize polítika/ instabilidade polítika, COVID, dezastre naturaís, ida seluk mak resesaun ekonómika, dezafiu haat ne’e mak Governu ne’e hetan, halo ita la’o la la’o, ita marsa hela de’it tanba ida ne’e,” Primeiru-Ministru Taur Matan Ruak, lia tun  ba organizasaun sosiedade sivíl sira iha retiru Governu ho Sosiedade Sivíl sira, iha área foho Matebian, Postu Administrativu, Quelicai, Munisípiu Baukau, loron 21 fulan agostu liubá.

“Ita-boot sira haree iha 2017 ita iha elisions atu forma Governu, la forma Governu, ita ba fali iha 2018 eleisaun, tinan rua tuituir malu orsamentu laiha, ita serbisu na baze duodesimu, entaun Governu kuandu tama 2018 halo orsamentu rua 2018 nian depois halo tan 2019, pois 2020 nian to’o Parlamentu, Parlamentu haruka fila-fali, segundu ba xumba tan tiha, entaun ita tama fali ba duodesimu, 2020 ita halo orsamentu rua tan, orsamentu 2020-2021, entaun ita-boot sira haree instabilidade polítika nia konsekuénsia mak ida-ne’e, resesaun ekonómiku, ekonomia ba fali kotuk, i COVID-19 no dezastre naturaís mai agrava liután,” Taur Matan Ruak afirma tan.

Advertisement

Relasiona ho situasaun pandemia COVID-19, Xefe Governu esplika, virus SARS-CoV-2 ne’e sei difisil atu lakon hosi umanidade nia leet iha tempu badak nia laran, tanba virus ne’e halo mutasaun beibeik ho variante oioin, nune’e dalan úniku mak ema hotu tenke simu vasina atu iha sentru saúde sira o fasilidade súde sira, nune’e bele fó dalan Governu introdús fila-fali normalidade foun hodi bele fasilita atividade sósiu ekonómiku bele la’o normal fila-fali hafoin besik tinan rua, Estadu halo restritu hodi limita movimentu ema nian ho objetivu atu prevene propagasaun COVID-19. (bit)

Kontinua Le'e
Advertisement
Hakarak Hato'o Komentariu?

Husik Hela Komentariu

Your email address will not be published. Required fields are marked *

Ekonomia

Pelican Paradise Kontinua Koordena ho Governu Kona-bá Investimentu Otél Fitun Lima

Published

on

Hatutan.com, (26 Abril 2024), Díli- Prezidente Pelican Paradise Group, Datuk Edward Org, Sesta (26/04/2024), iha Palásiu Governu,  hasoru malu ho Primeiru-Ministru Kay Rala Xanana Gusmão, hodi fundamenta komunikasaun no koordenasaun iha prosesu investimentu otél fitun lima ne’ebé sei harii iha área Tasi-tolu, Díli.

(more…)

Kontinua Le'e

Ekonomia

Projetu Obras Públika 62 Laiha Formalizasaun Kontratu

Published

on

Hatutan.com, (25 Abríl 2024), Díli— Governu liuhosi reuniaun Konsellu Ministru, foin lalais ne’e, deside no identífika ona   projetu obras públika hamutuk 62 ne’ebé  la’o hela ka on going iha terrenu maibé  la iha formalizasaun kontratu.

(more…)

Kontinua Le'e

Ekonomia

Oé-Cuse Oan iha PN Husu Aero Dili Tulun Povu Oé-Cuse ho Presu Tikete $25

Published

on

Hatutan.com, (22 Abríl 2024), Díli- Membru Parlamentu Nasional hosi  Bankada CNRT, Firmino Taequi,  nu’udár Oé-Cusse oan husu Governu atu halo kontratu ho aviaun Aero Dili ne’ebé sei halo operasaun aéreu Díli-Oe-Cusse no Oé-Cusse-Díli ho presu tikete  $25.00.

(more…)

Kontinua Le'e
Advertisement

Trending