Ekonomia
2019-2021, Ekonomia rai-laran ‘hakiduk’
Published
4 years agoon

Hatutan.com, (03 setembru 2021), Díli–Timor-Leste presiza setór privadu ne’ebé buras hodi dezenvolve no diversifika ekonomia, no tulun nia sidadaun sira atu hasa’e sira-nia rendimentu.
Governu Timor-Leste introdús ona inisiativa balu iha programa Rekuperasaun Ekonómika hodi hadi’ak ambiente investimentu, inklui estabelese rejime komérsiu no investimentu livre, fasilita konkorrénsia nakloke iha merkadu no simplifika prosesu rejista empreza, inklui loke oda-matan instituisaun finanseira-sira, liuliu Banku Nasionál Komérsiu Indústria “fasilita” kréditu ho jurus ki’ik 3%. Maibé, seidauk konsege rekupera ekonomia nasionál ne’ebé “hakiduk” dezde 2019 to’o mai 2021.
Iha tinan 2019, ekonomia Timor-Leste susar tebetebes ho impase polítika. Nune’e, Governu aguenta ho orsamentu duodesimu atu bele sustenta de’it mákina Estadu, to’o mai 2020 mós iha esperansa atu iha rekuperasaun ekonomia maibé iha purvolta fulan marsu nia laran mosu pandemia global COVID-19 to’o mai ohin loron, halo ekonomia nasionál hakiduk liután.
“Ita-nia situasaun polítika 2019 mai to’o 2020, la fó vantajen di’ak dezenvolvimentu ekonomia. Ita moris ho duodesimu tanba Orsamentu Jerál Estadu tempu ne’ebá sumba tiha iha Parlamentu Nasionál mai tan iha pandemia global COVID-19 halo ita-nia ekonomia ‘hakiduk’ no ‘monu”,” prezidente Câmara Comerçio no Indústria Timor Leste (CCI-TL), Oscar Lima, hateten hodi responde Hatutan.com iha Dili, sesta (03/09/2021).
Oscar Lima hanesan chief executive officer (CEO) ba empreza Monteveado, Lda, enfrenta situasaun finansia ida difisil tebes iha 2019 to’o mai ohin loron. Nune’e, nia parte tenke konvense nia traballadór kazuál sira liu ema 100 tenke deskansa iha uma hodi hein situasaun ekonomia rekupera hikas maka bele bolu fali tama servisu.
Daudaun ne’e, Monteveado bele aguenta de’it ho traballadór prinsipál nain 30 iha divizaun administrasaun, finansa no tékniku, atu bele asegura sustentabilidade operasionál empreza nian.
“Ami enfrenta krize finanseira dezde 2019 to’o mai ohin loron. Nune’e, obrigadu ami tenke hapara ami nia traballadór kazuál sira liu nain 100,” Oscar Lima hateten.
Hanesan prezidente CCI-TL, Oscar Lima iha informasaun katak maioria setór privadu sira iha situasaun ida krize finanseira to’o balun tenke suspende sira-nia atividade emprezariál tanba laiha ona kbiit finanseira atu selu traballadór.
CCI-TL rasik hola ona inisiativa atu halo levantamentu ba empreza sira ne’ebé suspende sira-nia atividade tanba krize finanseira ne’e, maibé Oscar Lima hateten, ho situasaun COVID-19, Estadu emerjénsia, serka sanitaria no konfinamentu obrigatóriu jerál difikulta movimentu atu halo levantamentu to’o munisípiu.
Ho situasaun pandemia COVID-19 ne’e, Servisu Rejistu Verifikasaun Emprezariál (SERVE) hamutuk ho CCI-TL estabelese komunikasaun no kooperasaun hodi aselera levantamentu dadus ba empreza sira ne’ebé afetadu ba situasaun Estadu Emerjénsia kauza hosi COVID-19.
Diretór Ezekutivu SERVE, Florêncio Sanches, informa ba jornalista sira, iha nia servisu fatin, Palm Business, Hudi-Laran, Dili, sesta (03/09/2021), katak SERVE mós halo ona karta ofisiál ba Ministériu Koordenadór Asuntu Ekonómiku (MKAE) hodi aseita ona ba planu atu halo levantamentu dadus ba empreza sira ne’ebé afetadu hosi situasaun pandemia COVID-19.
Dadus hosi SERVE nian hatudu katak, dezde fulan-Janeiru to’o fulan-Juñu 2021, SERVE simu pedidu kompañia taka atividade negósiu tun kompara ho tinan kotuk.
Hosi fulan-Janeiru empreza hamutuk 12 maka submete pedidu taka empreza, mai iha fulan-Fevereiru kompañia lima, fulan-Marsu (tolu), fulan-Abríl to’o fulan-Maiu laiha (-) no iha fulan-Juñu liubá empreza ida.
Diretór Ezekutivu SERVE, Florêncio Sanches, fó sai katak kompañia ne’ebé atu taka atividade ekonómika, maioria kompañia internasionál.
Razaun ne’ebé fundamenta empreza sira taka sira-nia atividade empreza tanba situasaun ekonomia Timor-Leste ne’ebé ‘hakiduk” hodi halo empreza sira menus rendimentu no laiha kbiit finanseiru atu finansia atividade empreza, inklui selu saláriu traballadór sira-nian.
Iha fali fulan Agostu 2021, Servisu Rejistrasaun no Verifikasaun Emprezariál (SERVE) rejista tan empreza nasionál ida no empreza internasionál tolu mak deside taka sira-nia atividade negósiu.
SERVE mós husu ba emprezáriu ne’ebé hakarak suspende atividade ekonómika bele informa ba Dirasaun Nasionál Tributária iha Ministériu Finansa.
Ho situasaun ne’e, SERVE husu ba Governu liuhosi Ministériu Koordenadór Asuntu Ekonómiku atu insentiva programa no atividade liuhosi meiu oin-oin hodi apoiu setór privadu labele hapara atividade negósiu tanba fó impaktu direta ekonomia nasionál no hamosu dezempregu
Dadus seluk ne’ebé Hatutan.com asesu hoi dokumentu SERVE nian iha inísiu fulan ida-ne’e, empreza sira hakat ba rejistu iha SERVE komesa sa’e ona entre 500-800 no kompara karik ho fulan hirak liubá empreza 200 to’o 300 maka rejistu sira-nia atividade negósiu iha SERVE.
𝗗𝗲𝘇𝗮𝗳𝗶𝘂 haat m𝗮𝗸 𝗚𝗼𝘃𝗲𝗿𝗻𝘂 enfrenta
Liuhosi pájina ofisiál Facebook Primeiro-Ministro: S.E. Taur Matan Ruak, loron 3 fulan-setembru, tinan 2021, Primeiru-Ministru Taur Matan Ruak, rekoñese, Governu Konstitusionál da-ualu ne’ebé nia lidera, enfrenta dezafiu haat (4); ida mak instabilidade polítika kauza hosi xumba OJE 2020, situasaun COVID-19 ne’ebé prolongada to’o ohin loron, dezastre naturaís kauza hosi Siklone Tropikál Seroja ne’ebé atinje Timor-Leste iha loron 4 fulan-abríl tinan ne’e no ikus mak resesaun ekonomia kauza hosi instabilidade polítika, COVID-19 no dezastre naturaís.
“Dezafiu saida mak Governu ne’e hetan, ida mak krize polítika/ instabilidade polítika, COVID, dezastre naturaís, ida seluk mak resesaun ekonómika, dezafiu haat ne’e mak Governu ne’e hetan, halo ita la’o la la’o, ita marsa hela de’it tanba ida ne’e,” Primeiru-Ministru Taur Matan Ruak, lia tun ba organizasaun sosiedade sivíl sira iha retiru Governu ho Sosiedade Sivíl sira, iha área foho Matebian, Postu Administrativu, Quelicai, Munisípiu Baukau, loron 21 fulan agostu liubá.
“Ita-boot sira haree iha 2017 ita iha elisions atu forma Governu, la forma Governu, ita ba fali iha 2018 eleisaun, tinan rua tuituir malu orsamentu laiha, ita serbisu na baze duodesimu, entaun Governu kuandu tama 2018 halo orsamentu rua 2018 nian depois halo tan 2019, pois 2020 nian to’o Parlamentu, Parlamentu haruka fila-fali, segundu ba xumba tan tiha, entaun ita tama fali ba duodesimu, 2020 ita halo orsamentu rua tan, orsamentu 2020-2021, entaun ita-boot sira haree instabilidade polítika nia konsekuénsia mak ida-ne’e, resesaun ekonómiku, ekonomia ba fali kotuk, i COVID-19 no dezastre naturaís mai agrava liután,” Taur Matan Ruak afirma tan.
Relasiona ho situasaun pandemia COVID-19, Xefe Governu esplika, virus SARS-CoV-2 ne’e sei difisil atu lakon hosi umanidade nia leet iha tempu badak nia laran, tanba virus ne’e halo mutasaun beibeik ho variante oioin, nune’e dalan úniku mak ema hotu tenke simu vasina atu iha sentru saúde sira o fasilidade súde sira, nune’e bele fó dalan Governu introdús fila-fali normalidade foun hodi bele fasilita atividade sósiu ekonómiku bele la’o normal fila-fali hafoin besik tinan rua, Estadu halo restritu hodi limita movimentu ema nian ho objetivu atu prevene propagasaun COVID-19. (bit)
You may like
Ekonomia
Governu Hasai Millaun US$4.5 Husi OGE 2026 Halo Pagamentu Saláriu Décimo Terceiro 2025
Published
4 weeks agoon
12/01/2026
Hatutan.com (12 Janeiru 2025),Díli— Ministra Finansas, Santina José Rodrigues F. Viegas Cardoso, informa Governu hasai kuaze millaun US$4.5 husi Orsamentu Jerál Estadu (OGE, sigla portugés) tinan fiskál 2026 hodi halo pagamentu ba saláriu decimo terceiro 2025 nian.

Hatutan.com, (29 Dezembru 2025), Díli–Ministériu Koordenadór Asuntu Ekonómia (MCAE- sigla portugés) dúvida ho dadus produsaun hare-kulit iha Sentru Nasionál Lojistika (CLN) tanba la hatudu dadus konkretu.
Ekonomia
BCTL ho BNU Halo Kooperasaun Hametin Indústria Finanseira no Impulsiona Dijitalizasaun Ekonomia TL
Published
2 months agoon
05/12/2025
Hatutan.com, (05 Dezembru 2025), Díli— Banku Sentrál Timor-Leste (BCTL-sigla portugés) no Banco Nacional Ultramariño (BNU) halo kooperasaun liuhusi atividade Fórum CEO hodi hametin industria finanseira no impulsiona dijitalizasaun ekonómia iha Timor-Leste.

Rekrutamentu Kadetes PNTL Diskriminativu, Ministériu Interiór ho Komandu PNTL Dezobediénsia Ba Desizaun Tribunál

Komisaun B Sei Buka Faktu Diskriminasaun iha Rekrutamentu Kadetas Foun PNTL

PNTL Kaptura Suspeitu JG ho UF Ba Kazu Violasaun no Koasaun Seksuál

Kandidatu Ajente PNTL Na’in-50 Submete Keixa Ba PDHJ

Deskonfia, Familiarizmu iha Rekrutamentu Kadetes Foun PNTL

DIT Hahú Introdús ba Estudante Sira Kona bá Seguransa ba Dadus Importante

IGJ Legaliza Corais Timor bá Atividade Futu-Manu

STOP PRESS: Ministru Nino Pereira Konsumu Dose Kontamina ho Frasku Halo Nanál Kanek no Ran

Indonesia dan Timor-Leste Perkuat Kerjasama Ekonomi, Sosial Budaya, dan Pariwisata

Governu Indika BTK Hadi’a Trotoár Naksobu iha Área Bebora

Asesu Gratuita HATUTAN.com

Hafoin Ferias Judisiáriu PGR Sei Ko’alia Kazu Set-top Box RTTL,E.P

Xefe Estadu TL Kondekora Militár Korea Súl Ne’ebé Mate iha Oé-Cusse

PCIC Detein MG Lori Osan Falsu Hosi Inglaterra

PR Simu Karta Kredensial Husi Embaixadór Brunei Darussalam ho Reinu España
Trending
Dili4 days agoOfisiál Mídia SEKOMS Impede Jornalista Hatutan.com Halo Kobertura iha RTTL,E.P
Nasionál1 week agoKonferénsia Imprensa Konjunta Albanese-Xanana, SEKOMS “Limita” Liberdade Imprensa
Justisa & Krime4 days agoTribunál Rekursu Deside Estadu Selu Kompensasaun bá Gil da Costa “Puto Naldo Rei”, Antigu Prezidente RTTL,E.P
Nasionál1 week agoPM Xanana Aprésia Hatutan.com Kestiona Liberdade Imprensa iha SEKOMS Nia Oin
Saúde1 week agoIha HNGV, Família Kous De’it Pasiente Moras Dengue Tuur iha Kadeira Hodi Baixa no Hetan Tratamentu
Dili5 days agoAsidente Tráfiku iha Área Eskola UNAMET, Joven Na’in-rua Lakon Vida
Saúde1 week agoPrezidente Ramos-Horta Dehan Imposivél Evita Kazu Moras Dengue iha Timor-Leste
Saúde1 week agoMS Élia dos Reis Amaral Husu Komunidade Labele Soe Lixu Arbiru








