Connect with us
Pakote Ahi

Polítika

PR Lú-Olo sei Haruka Pedidu Estensaun EE Hosi Konsellu Estadu ba PN

Published

on

Hatutan.com, (25 Outubru 2021), Dili—Prezidente Repúblika (PR), Francisco Guterres Lú-Olo, sei haruka pedidu hosi Konsellu Superiór Defeza no Seguransa (KSDS) ho Konsellu Superiór Estadu (KSE) kona-bá estensaun Estadu Emerjénsia (EE) ba Parlamentu Nasionál (PN) atu hetan aprovasaun.

Xefe Kaza Sivíl, Francisco Maria de Vasconselhos. Foto/Hatutan.com.

Pedidu estensaun ne’e, Konsellu Superiór Estadu (KSE) hato’o ona ba Prezidente Repúblika no ohin, sei haruka duni ba PN tanba konsidera prevensaun ba virus Covid-19 ne’e importante.

“Ita laiha ona konfinamentu obrigatóriu no serka sanitária, maibé Konselu Estadu ho Konsellu Superiór Defeza no Seguransa propoin nafatin Estadu Emerjénsia ne’ebé haree liu oinsá halo protesaun no evita transmisaun virus Covid-19 foun atu tama mai,” Xefe Kaza Sivíl, Francisco Maria de Vasconselhos, hateten iha Palásiu Prezidente Bairru-Pité, Segunda (25/10/21).

Francisco Maria de Vasconselhos, hateten estensaun Estadu Emerjénsia iha nafatin no medida prevensaun ba Covid-19 depende ba dezenvolvimentu no evolusaun virus ne’ebé mundu tomak enfrenta.

Advertisement

Tanba ne’e, Governu mak iha podér atu halo dekretu lei hodi regulariza atu bele rezolve situasaun sira liga ho pandemia Covid-19.

Liu tan ida ne’e, PN mak iha liu kbiit no kompeténsia atu autoriza liu hosi desizaun polítika iha Uma Fukun.

Reuniaun entre Membru Konsellu Superiór Defeza no Seguransa (KSDS), Segunda (25/10/21). Foto/Média PR.

Membru Konsellu Superiór Estadu ne’ebé partisipa iha reuniaun ho Prezidente Repúblika mak hanesan Prezidente Parlamentu Nasionál Aniceto Longuinos Guterres, Primeiru Ministru (PM), Taur Matan Ruak, reprezentante PN David Dias Ximenes, reprezentante sosiedade sivíl, Daniel Santos do Carmo,  José dos Santos ‘Naimori Bucar’, Bendito Freitas, Alcino de Araújo Baris, Arcanjelo de Jesus Goveia Leite no Aurora Ximenes.

Iha Tersa (20/10/21), Konsellu Ministru (KM), hafoin halo análize ba aprezentasaun kona-bá pontu situasaun epidemiolójika país-nian, ne’ebé halo hosi koordenadór-sira Sala Situasaun Sentru Integradu Jestaun Krize (SIJK), delibera atu propoin ba Prezidente Repúblika (PR), Francisco Guterres Lú Olo, renovasaun Estadu Emerjénsia (EE), ba loron tolunulu tán, hahú hosi tuku 00:00 loron 30 fulan-Outubru tinan 2021 to’o tuku 23:59 loron 28 fulan-Novembru tinan 2021.

Ho hanoin katak, kauza determinante sira ne’ebé justifika ona deklarasaun Estadu emerjénsia no ninia renovasaun sira kontinua mantein, atu bele evita no neutraliza risku propagasaun sira hosi variante foun SARS-CoV-2.

Nune’e, bele proteje saúde públika no kapasidade resposta hosi Sistema Nasionál Saúde nian, Governu propoin ba Prezidente Repúblika katak, ho renovasaun Estadu emerjénsia nian ba dala 19, permite suspensaun ka restrisaun ba direitu no garantia fundamentál balun.

Advertisement

Jornalista: Vito Salvadór

Kontinua Le'e
Advertisement
Hakarak Hato'o Komentariu?

Husik Hela Komentariu

Your email address will not be published. Required fields are marked *

Polítika

SEATOU Halo Evikasaun Tanba Simu Orden

Published

on

Hatutan.com, (25 Abríl 2024), Díli- Sekretáriu Jerál Partidu FRETILIN, Mari Alkatiri hateten evokasaun ne’ebé mak Sekretáriu Estadu Asuntu Toponímia  no Organizasaun Urbana (SEATOU), Germano Santa Brites Dias, halo bá abitante sira ne’ebé okupa espasu públiku no rai Estadu tanba hetan orden.

(more…)

Kontinua Le'e

Polítika

Mari Alkatiri Husu Lidér Sira Tuur Hamutuk

Published

on

Hatutan.com, (25 Abríl 2024), Díli- Sekretáriu Jerál partidu FRETILIN, Mari Alkatiri, hateten tempu ona hodi lidér sira tuur hamutuk para buka solusaun bá problema edukasaun, saúde no problema sira seluk hodi lori povu ne’e bá moris di’ak.

(more…)

Kontinua Le'e

Polítika

FRETILIN Preokupa ho Kresimentu Ekonómiku TL iha 2023 La To’o 2%

Published

on

Hatutan.com, (23 Abríl 2024), DíliBankada FRETILIN iha Parlamentu Nasionál (PN) preokupa tebes ho rezultadu relatóriu hosi Asian Development Bank (ADB) kona-bá kresimentu ekonómiku Timor-Leste (TL) nian iha tinan 2023 ne’ebé fraku loos no la to’o 2%.

(more…)

Kontinua Le'e

Trending