Connect with us
Pakote Ahi

Nasionál

Mídia Live Streaming Maioria Kontribui Divulga Propaganda Polítika, CI Notifika Jornalista Inkompatíbel

Published

on

Hatutan.com, (04 Jullu 2023), Díli–Rezultadu Monitorizasaun no Análize ba Produtu Jornalístiku Meiu Komunikasaun Sosiál kona-bá Kampaña Polítika Eleisaun Lejislativa hahú hosi fulan Abríl to’o Maiu 2023, hatudu katak, mídia Live Streaming sira maioria kontribui divulga propaganda polítika.

Plenária estraordináriu CI nian iha loron 20 fulan juñu 2023. Foto/Hatutan.com.

Monitorizasaun no Análize ba Produtu Jornalístiku Meiu Komunikasaun Sosiál hosi Conselho de Imprensa (CI) ne’e bazeia bá kompeténsia tuir Lei Komunikasaun Sosiál Artigu 44.

Lee Mós: Monitorizasaun CI Iha Pre-Kampaña Eleisaun Parlamentár: GMN TV Komete Infrasaun Étika Barak Liu

Monitorizasaun ne’e halo atu mantein CI nia supervizaun ba produtu jornalístíika ida-ne’ebé garante no hametin independénsia editoriál meiu komunikasaun sosiál nian iha kontestu kobertura no publikasaun atu públiku bele asesu informasaun loos no kredivel ho impaktu pozitivu liu hosi sira nia agenda setting rasik, la’ós tanba orientasaun polítika.

Advertisement
#

Monitorizasaun refere halo ba produtu jornalístiku no programa sira meiu komunikasaun sosiál nian iha periódu kampaña polítika eleisaun lejislativa 2023 ho intensaun atu haree no identifika notísia ka programa sira ne’ebé la sujeta ba prinsípiu sira jornalizmu nian no Kódígu Étika Jornalístika no asegura katak jornalista no meiu komunikasaun sosiál sira kumpri ka la’o tuir regra sira ne’ebe hatuur ona iha Kódigu Étika Jornalístika no lei Komunikasaun Sosiál hodi la afavor ba interese polítika ruma.

Relatóriu rezultadu (findings) monitorizaun no análize kona-bá produtu jornalístiku iha periódu kampaña polítika eleisaun lejislativa ne’e submete ba plenaria CI nian atu Prezidente no Konselleru sira atu haree no estuda molok foti desizaun no asaun ruma liga ho infrasaun sira ne’ebé jornalista no meiu komunikasaun sosiál sira komete.

Rezultadu ida-ne’e mós nu’udar feedback hosi CI ba pratikante sira mídia nian no redasaun meiu komunikasaun atu hadi’a sira nia produtu jornalístiku no programa sira tuir prinsípiu jornalizmu universál no Kódigu Étika Jornalísitika ne’ebé eziste.

Tuir rezultadu monitorizasaun no análize iha periódu eleisaun lejislativa 2023, meiu komunikasaun sosiál balun fó espasu no tempu hanesan ba partidu polítiku sira iha ninia publikasaun programa sira no balun fali fó espasu ba partidu hotu-hotu, maibé fó tempu barak liu ba partidu balu deit.

Ezemplu RTTL E.P nia programa “Dalan ba Parlamentu. Iha programa ida-ne’e, RTTL E.P fó espasu no tempu hanesan ba partidu hotu-hotu hodi hato’o sira nia programa, maske partidu balun la partisipa.

Advertisement
#

Enkuantu programa GMN TV nian Direitu Antena, GMN TV fó espasu hanesan ba partidu hotu-hotu, maibé fó tempu barak liu ba partidu boot hanesan CNRT no infelismente partidu balun mak la hola-parte iha programa refere.

Nune’e mós iha atividade kobertura no publikasaun notísia kona-ba kampaña polítika, meiu komunikasaun balu nafatin la justu tamba la inklui partidu sira seluk no balun fali la balánsu tamba la halo konfirmasaun parte seluk ne’ebé sai sujetu ba notísia, afinál Notísia hirak ne’e akuzativu, ataka pesoál no kontroversiál.

“Nafatin iha kontestu kobertuta kampaña polítika, meiu komunikasaun sosiál 35% mak tranzmite propaganda polítika partidu polítiku sira nian hahú kedas husi loron primeiru kampaña polítika iha 19 Abríl 2023 – 19 Maiu 2023. Ezemplu, live streaming SM News, Live streaming Independente, Live Streaming Tve no Live Streaming Lafaeknews, Live Streaming STL no live streaming Dili Post nian,” Hatutan.com sita Rezultadu Monitorizasaun no Análize ba Produtu Jornalístiku Meiu Komunikasaun Sosiál  hosi CI iha pájina primeiru, ne’ebé ofisialmente distribui iha Tersa (03/07/2023) ho númeru referénsia 24/PR-CI/VII/2023.  

Iha relatóriu ne’e deskreve katak, kanál mídia hirak ne’e nia live streaming ka reportajen direta ne’e kontein ho propaganda polítiku partidu polítiku sira nian.

“SMN News nia live streaming barak liu kona-bá kampaña polítika Partidu CNRT nian, live streaming Média Independente nian barak liu kona-bá kampaña polítika Partidu FRETILIN nian. TVE nia live streaming publika barak liu publika Partidu CNRT nia kampaña polítika. Lafaeknews nia live streaming tranzmite barak liu kampaña polítika Partidu PST nian liushusi Yutube, Live streaming Dili Post públika barak liu Partidu Khunto nia kampaña polítika. Enkuantu, STL nia live streaming tranzmite barak liu Partidu FRETILIN nia kampaña polítika,” Hatutan.com sita tán iha relatóriu ne’e.

Advertisement
#

Iha parte seluk, meiu komunikasaun sira mós nafatin halo prátika talking journalism (jurnalisme omongan – jornalizmu deklarasaun) iha ne’ebé sira aprezenta de’it deklarasaun polítiku sira nian sein aprezenta faktu no laiha konfirmasaun parte sira relevante liga kestaun ne’ebé mídia foti.

Ezemplu konkretu ne’ebé CI foti maka média Timor Post, Jornál Diário Nacionál, no GMN TV nia notísia kona-ba kampaña polítika CNRT nian iha Maliana, Munisípiu Bobonaro. Notísia hirak ne’e akuza Partidu KHUNTO fasilita kartaun eleitorál  no pasaporte ba sidadaun Indonézia na’in rua.

Meiu komunikasaun sosiál hirak ne’e la aprezenta faktu loloos iha notísia laran no laiha konfirmasaun ho data base STAE nian atu hatene loloos katak sidadaun Indonézia na’in rua ne’ebé mosu iha CNRT nia kampaña polítika nia naran hetan duni iha data base STAE nian.

“Entaun, konfirmasaun no verifikasaun kona-ba faktu falsifikasaun ba kartaun eleitorál ne’e laiha, nune’e kanál mídia hirak ne’e hato’o deit faktu deklarativa, maibé la’ós faktu loloos ne’ebé liga ho verasidade jornalizmu nian,” relatóriu ne’e haktuir.

Métodu Monitorizasaun, Análize no Tekníka Halibur Dadus

Advertisement
#

Métodu Monitorizasaun ne’ebé CI uza maka:

  1. Le’e; ekipa monitorizasaun le’e no hareeprodutu jornalítika idak-idak ne’ebé publika iha jornál no mídia online sira.
  2. Rona no haree; iha parte ne’e ekipa monitorizasaun presizamente tenke rona no haree produtu jornalístiku hosi mídia eletróniku sira hanesan rádiu no televizaun atu hetan faktu sira ne’ebé iha.

Téknika halibur dadus – kolesaun dadus:

  1. Rekolla ka halibur jornál sira no screenshot notisia sira sira mídia online sira.
  2. Halo peskiza bá referénsia no dokumentu sira ne’ebé presiza.
  3. Halo gravasaun ba notísia no programa sira ne’ebé mídia eletrónika sira, rádiu no televizaun tranzmite.
  4. Iha prosesu monitorizasaun ne’e, ekipa CI uza template ka formatu espesiál ida. Template ne’e ninia konteúdu mak buat tolu importante mak hanesan, konteúdu notísia, prisípiu sira jornalístika nian, aspeitu legál no valór notísia sira.
  5. Métodu ne’ebé uza iha análize rezultadu mak “Quantitative no Qualitative in-depth Analysis”. Iha metódu kualitativu, liuliu monitorizasaun rádiu no televizaun, ekipa monitorizasaun sura durasaun ne’ebé kada meiu komunikasaun fó ba kandidatu sira.
  6. Báze ka acuan análize nian. Ekipa CI uza Kódigu Étika Jornalizmu, Lei Komunikasaun Sosiál, matadalan reportajen eleitorál, Matadalan Utilizasaun Mídia Sosiál ba Jornalizmu no Prinsípiu Universál Jornalizmu nian hodi halo análize ba produtu jornalistíku ka notísia ne’ebé kanál mídia sira públika.
  7. Ámbitu ka Montorizasaun no análize ba produtu jornalistíku kanál mídia sira limita iha notísia jornál, mídia eletrónika, hanesan rádiu no televizaun nomós mídia online. Kanál mídia sira ne’e mak, RTTL e.p., Ajénsia Notisioza Tatoli, GMN TV, Diário Nacionál, Timor Post, STL, Independente, Tve, Tempo Timor, Neonmetin, Hatutan.com, Lafaeknews no Dili Post, the Oekusi Post, Naunil Mídia, Lolowari, Guardamor tv, no SM News, Sap News, no Media Esperansa.

Rezultadu

Rezultadu adisionál monitorizasaun no análize CI nian durante periódu kampaña polítika no post eleisaun, CI identifika jornalista, xefe redasaun no líder meiu komunikasaun sosiaál balu uza atributu partidu polítiku hanesan farda partidu nian iha sira nia akun mídia sosiál (facebook). Aliende ida-ne’e, jornalista balu mós halo kampaña polítika partidu balu iha mídia sosiál no fó apoiu mós ba ekipa mídia partidu polítiku nian. Jornalista hirak ne’e maka:

  • Sancho “Chamot” Nahak nu’udar jestór no jornalista rádiu komunidade Cova-Taroman. Sr. Chamot uza kamizola ho fotográfia Prezidente Partidu CNRT, Xanana Gusmão hodi dehan “’ha’u Xananista”. Aliende ida-ne’e, Chamot mós uza kamioza Partidu Fretilin nian hodi dehan “Fretilin iha ha’u nia fuan”. CI screedshot.
  • Manuel Pinto Caileq; Manuel Pinto alias Caileq nu’udar prezidente ba mídia Etatal Estadu Tatoli iha periódu kampaña polítika nia uza farda Partidu PLP nian hamutuk ho Prezidente PLP, Taur Matan Ruak no publika iha ninia konta mídia sosiál. CI screenshot.
  • Fernando da Costa “Ato Lekinawa; Ato Lekinawa nu’udar Xefe Redasaun Neonmetin.info iha periódu kampaña polítika nia publika no share produtu propaganda polítika Partidu Fretilin nian. CI screenshot.
  • Domingos Saldanha; Domingos Saldanha nu’udar konselleru senior editór STL nian durante periódu kampaña polítika nia halo komentáriu no kampaña polítika maka’as ba Partidu CNRT. CI screenshot.
  • Zezito da Silva; Zezito da Silva nu’udar jornalista ativu Ajénsia Notísioza Tatoli no sekertáriu jerál Timor-Leste Press Union (TLPU) durante iha kampaña polítika nia fó apoiu ba ekipa mídia Partidu CNRT nian no halo mós kampaña polítika iha mídia sosiál. CI screeshot.
  • Elidio Pacheco; Elidio Pacheco nu’udar jornalista RTTL E.P. durante ne’e mós fó apoiu ba ekipa Mídia Partidu CNRT, liuliu iha periódu kampaña polítika eleisaun lejislativa 2023. CI screenshot.
  • Estvão Gusmão; Estvão Gusmão nu’udar xefe ICT RTTL E.P. nian mós durante ne’e fó apoiu ba grupu mídia Partidu CNRT nian iha periodu eleisaun lejislativa 2023. CI screenshot.
  • João Guterres: João Guterres nu’udar jornalista no aprezentadór RTTL E.P. iha periódu eleisaun lejislativa 2023 nia mós halo kampaña liuhusi fahe-tutan vidiu kampaña polítika Partidu CNRT nian. CI screenshot.

Durante monitorizasun iha periódu kampaña polítika no post eleisaun, CI mós identifika Redasaun SM News envolve media officer sira Palacio Presidente Républica nian hodi halo kobertura ba kampaña polítika Partidu CNRT nian.

Iha periódu monitorizasaun ne’e CI mós identifika foto jornalizmu balun la tuir ninia kotestu, la atuál no la relevante ho notísia ne’ebé meiu komunikasaun sosiál sira publika iha periódu kampaña polítika eleisaun lejislativa 2023. 

Desizaun Plenária CI

Bazeia ba rezultadu monitorizaun no análize ida-ne’e, plenária estraordináriu CI nian iha loron 20 fulan juñu tinan ne’e deside atu:

Advertisement
#
  1. Fó notifikasaun no sansaun ba meiu komunikasaun sosiál sira ne’ebé komete infrasaun étika durante kampaña polítika eleisaun lejislativa. Liuliu fó sansaun todan ba SM News tamba durante ne’e halo kobertura no publikasaun ne’ebé la tuir polítika redasaun ne’ebé submete ba CI no envolve media officer sira Palacio Presidente Républica nian hodi halo kobertura ba kampaña polítika Partidu CNRT nian.
  2. Fó notifikasaun no fó sansaun forte ba jornalista no lidér meiu komunikasaun sosiál sira ne’ebé uza atributu partidu polítiku, halo kampaña polítika iha mídia sosiál no fó apoiu ba ekipa mídia partidu polítiku sira nian. Liuliu Jornalista Sancho Nahak Chamot tamba iha pre-kampaña mós nia uza atributu partidu polítiku nian hodi halo kampaña iha mídia sosiál.
  3. Fó hanoin nafatin ba jornalista no meiu komunikasaun sosiál sira hotu atu nafatin kumpri Lei Komsos, prinsípiu jornalizmu universál, Matadalan Mídia Sosiál ba Jornalizmu no Kódigu Étika Jornalítiku bainhira hala’o knaar loroloron nian.
  4. Kontinua halo komunikasaun nafatin ho asosiasaun jornalista sira, hanesan AJTL, TLPU no UPJTL atu hametin jornalista nia kompeténsia liuhusi treinamentu ka formasaun ba jornalista sira atu obdese Kódigu Étika Jornalístika.
  5. Halo enkontru regulár ho editór no xefe redasaun sira liuhusi espasu Editoriál Meeting nian atu halo diskusaun kona-bá asuntu sira iha kontestu kobertura no publikasaun notísia no programa.

Jornalista: Rogério Pereira Cárceres

Kontinua Le'e
Advertisement
Hakarak Hato'o Komentariu?

Husik Hela Komentariu

Your email address will not be published. Required fields are marked *

Nasionál

La’o Hamutuk Husu Timor Gap Klarifika bá Públiku Kona-bá Disputa Kontratuál ho ENERPROCO

Published

on

Hatutan.com, (06 Maiu 2024), Díli –Organizasaun La’ós Governu nian (ONG, sigla portugés) La’o Hamutuk husu bá empreza estatál Timor Gap atu klarifika bá públiku kona-bá disputa kontratuál ne’ebé halo empreza internasionál ENERPROCO lori Timor Gap bá Tribunál Internasionál Arbitrajen iha Singapura.

(more…)

Kontinua Le'e

Nasionál

ENERPROCO Lori Timor Gap bá Tribunál Arbitrajen Bele Fó Prezuiju bá Estadu TL

Published

on

Hatutan.com, (06 Maiu 2024), Díli– Parlamentu Nasionál haktuir katak bainhira Timor Gap lakon iha prosesu disputa kontratuál iha Tribunál Internasionál Arbitrajen iha Singapura ne’ebé empreza internasionál ENERPROCO prosesa bele fó prejuizu bá orsamentu Estadu Timor-Leste (TL) nian.

(more…)

Kontinua Le'e

Nasionál

AHDM-TL Kondena Aktu Brutalizmu Membru SNI Hasoru Ema ho Defisiénsia

Published

on

Hatutan.com, (06 Abríl 2024), DíliAsosiasaun Halibur Defisiênsia Matan Timor-Leste (AHDM-TL), kondena aktu brutalizmu hosi membru Servisu Nasionál Intelijénsia (SNI) hasoru ema ho defisiénsia ne’ebé akontese iha Postu-Administrativu Tilomar, Munisípiu Covalima.

(more…)

Kontinua Le'e
Advertisement

Trending