Connect with us
Pakote Ahi

Ekonomia

Governu Hatun Taxa Importasaun Atu Kontribui bá Rekoperasaun Ekonomia

Published

on

Hatutan.com, (10 Agostu 2023), DíliIX Governu Konstitusionál hatun hikas taxa importasaun hosi 5% bá 2,5% atu komersiánte sira bele hala’o atividade negósiu hodi bele kontribui bá rekoperasaun ekonómika no redúz impaktu inflasaun, inklui aumentu kustu vida bá sidadaun sira, hodi aumenta sira-nia podér kompra nian.

Vise-Ministru Finansas, Helder Lopes. Foto/Elio dos Santos da Costa.

“Agora daudaun folin sasán sa’e makas. Bainhira Lei ne’e  aprova, Governu hatun tia Lei impostu direitu ba importasaun ne’e bele tun hosi 5% bá 2.5% ida-ne’e mós bele kontribui ba sasán importasaun  nia folin, ida ne’e maka ninia razaun,” Vise-Ministru Finansas, Helder Lopes hateten iha Otél Novo Turizmu, Kinta (10/08/2023).

Lee Mós: Governu Hatun Ona Taxa Hosi 5% bá 2,5%

konsellu Ministru aprova Lei Orsamentu Retifikativu atu altera Lei tolu, alterasun primeiru halo ba Lei Orsamentu Jerál Estadu 2023 nian, iha ne’ebá altera artigu tolu, ida maka hatun fila-fali kona-bá folin masimidar nian ne’ebé uluk $1 kada kilograma, fila-fali ba normál hanesan uluk.

Advertisement
#

Alterasun segundu maka, hatun tia taxa kona-bá direitu importasaun, Governu anteriór hasa’e hosi 2.5% ba 5% ne’e hatun fali ba  2.5%, ho razaun primeiru tanba ekonomia TL sidauk rekoopera to’o iha nivel Pandemia Covid-19.

“Agora rekoopera daudaun ita nia ekonomia maibé seidauk rekoopera hotu. Ita labele fó fali todan ne’e ba impostu ekonomia. Tuir ami nia haree, hatun tiha impostu importasaun nian nune’e bele kontribui ba rekooperasaun ekonomia atu bele fasilita seitór privada sira liu-liu komersiante sira bele hala’o atividade negósiu no mós bele kontribui ba sasán nia folin tun,” Helder Lopes esplika.

Governu rekeoñese katak, bainhira hatun taxa ne’e lakon duni respeita oitoan maibé ninia benefísiu ne’ebé hetan ne’e boot liu tanba hakarak kontribui ba rekooperasaun ekonomia.

“Iha futuru maka buat hotu la’o di’ak, ita bele haree fali kona-bá polítika impostu ninian,” nia subliña.

Jornalista: Vito Salvadór

Advertisement
#

Kontinua Le'e
Advertisement
Hakarak Hato'o Komentariu?

Husik Hela Komentariu

Your email address will not be published. Required fields are marked *

Ekonomia

Fulan-Lima Ona, AIFAESA La Hala’o Knaar Supervizaun iha Terrenu

Published

on

Hatutan.com, (08 Maiu 2024), Díli–Hahú kedas hosi fulan-Janeiru to’o mai fulan-Maiu ne’e,  Autoridade de Inspeção e Fiscalização da Atividade Económica, Sanitária e Alimentar, Instiuto Público (AIFAESA,I.P) la hala’o knaar supervizaun no inspesaun bá sasán sira iha loja, supermerkadu, no kioske sira  tanba inspetór ne’ebé fó orientasaun servisu nia mandatu remata ona.

(more…)

Kontinua Le'e

Ekonomia

MPRM Francisco Monteiro Garante Prosesu Arbitrajen ENERPROCO ho Timor Gap La Fó Impaktu Negativu Mai TL

Published

on

Hatutan.com, (08 Maiu 2024), Díli-Ministru Petróleu no Rekursu Minerál (MPRM), Francisco  da Costa Monteiro, garante katak prosesu justisa ne’ebé   kompañia konsultóriu ENERPROCO hosi Estadus Unidus Amerika ne’ebé levante prosesu justisa hasoru Timor Gap iha Tribunál Internasionál Arbitrajen iha Singapura sei la fó impaktu negativu bá Governu no Timor-Leste.

(more…)

Kontinua Le'e

Ekonomia

Kona-bá ENERPROCO Lori Timor Gap bá Tribunál Arbitrajen, CCFP Husu Halo Klarifikasaun bá Publikú

Published

on

Hatutan.com, (08 Maiu 2024), Díli– Prezidente Konsellu Konsultivu Fundu Petroliferu (CCFP, sigla portugés) Juvinal Diaz, husu Timor Gap, Empreza Públiku atu halo klarifikasaun bá Públiku relasiona ho disputa kontratuál ne’ebé halo  kompañia internasionál ENERPROCO halo keixa kontra Timor Gap iha Tribunál Internasionál arbitrajen Singapura.

(more…)

Kontinua Le'e
Advertisement

Trending