Nasionál
Governu Sei Haruka tán Traballadór Timoroan bá Servisu iha Brunei Darussalam
Published
2 years agoon

Hatutan.com, (19 Setembru 2023), Díli—IX Governu Konstitusionál liuhosi Vise-Primeiru-Ministru, Ministru Koordenadór Asuntu Ekonómiku no Ministru Turizmu no Ambiente, Francisco Kalbuadi Lay, sei haruka tán traballadór Timoroan sira atu bá servisu iha nasaun Brunei Darussalam.

Reuniaun Konsellu Ministru IX Governu Konstitusional. Foto/Elio dos Santos da Costa.
Desizaun polítika ne’e ho baze bá rezultadu sorumutu Konsellu Ministru nian iha Tersa, 19 Setembru 2023 ne’ebé mak delibera ona hodi fó autorizasaun bá assinatura memorandum entendimentu nian entre Governu Timor-Leste ho Governu Brunei Darussalam, iha tempu badak.
Lee Mós: TMR Enkoraja Traballadór Timoroan bá Japaun Servisu ho Dixíplina
“Konsellu Ministru delibera ona hodi fó autorizasaun ba asinatura memorandum entendimentu entre Governu Timor-Leste, reprezenta hosi Vise-Primeiru-Ministru, Ministru Koordenadór Asuntu Ekonómiku no Ministru Turizmu no Ambiente, no Governu Brunei Darussalam, bá programa haruka traballadór Timor-Leste ba servisu iha Brunei. Embaixadór Timor-Leste nian iha Brunei, Abel Guterres, sei mai apoia iha preparasaun bá traballadór nasionais,” Hatutan.com sita komunikadu.
Aprova Orgánika MTA
Konsellu Ministru mós aprova projetu Dekretu-Lei, ne’ebé aprezenta hosi Vise-Primeiru-Ministru, Ministru Koordenadór Asuntus Ekonómikus no Ministru Turizmu no Ambiente, Francisco Kalbuadi Lay, kona-ba orgánika Ministériu Turizmu no Ambiente (MTA) nian.
Ministériu Turizmu no Ambiente ne’e hanesan departamentu governamentál ida ne’ebé responsável bá konsesaun, ezekusaun, koordenasaun no avaliasaun polítika, ne’ebé define no aprova ona hosi Konsellu Ministrus bá área turizmu no ambiente.
Entre atribuisaun oioin hosi MTA, inklui elaborasaun polítika no projetu lejizlasaun no regulamentasaun nesesáriu bá área sira ne’ebé iha nia tutela, apoiu bá implementasaun estratéjika dezenvolvimentu “Ekonomia Azúl”, avaliasaun no lisensiamentu emprendimentu turístiku, inspesaun no fiskalizasaun bá atividade turístika sira, nune’e mós protesaun ambiente no biodiversidade. Responsável mós hodi estabelese mekanizmus kolaborasaun no kooperasaun ho organizmu nasionál no internasionál sira ne’ebé ninia asaun ba área sira atuasaun Ministériu nian hodi simplifika prosesu sira lisensiamentu nian iha setór turizmu.
Konsellu Ministrus aprova Projetu Dekretu-Lei, ne’ebé aprezenta hosi Vise-Primeru-Ministru no hosi Ministru Koordenadór Asuntus Ekonómikus no Sekretáriu Estadu Kooperativas, Arsénio Pereira da Silva, kona-bá orgánika Sekretaria Estadu Kooperativas (SEKOOP) nian.
Sekretária Estadu Kooperativas inklui órgauns no servisus lubun ne’ebé apoia Sekretáriu Estadu Kooperativas bainhira ezerse ninia kompeténsia sira, hodi responsábiliza ba promosaun no fortalesimentu setór ekonomia sosiál nian, liuhosi hakle’an kooperasaun entre Estadu no organizasaun sira ne’ebé integra setór kooperativu, ho objetivu atu estimula sira-nia poténsia ba servisu dezenvolvimentu sósiu ekonómiku nasaun nian.
Haree bá importánsia hodi dezenvolve planu estratéjiku ida atu promove, organiza, investe iha formasaun ba rekursus umanus, kapasitasaun institusionál, apoia no hasa’e atividade produsaun produtus kooperativus nian iha área rurál sira nu’udár baze ekonomia nasaun nian, nune’e Sekretaria Estadu Kooperativas hakarak fó ba sira estrutura funsionál ida ne’ebé hetan meius ne’ebé permite atu aumenta efikásia, efisiénsia no kualidade servisus ne’ebé tuir lei nu’udár sira-nia responsábilidade, atu nune’e promove partisipasaun iha dezenvolvimentu ekonómiku no konsolida modelu kooperativu produsaun nian.
Aprova projetu Dekretu-Lei, ne’ebé aprezenta hosi Vise-Primeiru-Ministru no Ministru Koordenadór Asuntus Ekonómikus nomos hosi Sekretáriu Estadu Formasaun Profisionál no Empregu, Rogério Araújo Mendonça, kona-bá orgánika Sekretaria Estadu Formasaun Profisionál no Empregu (SEFOPE) nian.
SEFOPE nu’udár departamentu governamentál ne’ebé ho nia misaun atu tulun Ministru Koordenadór Asuntus Ekonómikus, iha konsesaun (kriasaun), implementasaun no supervizaun ba polítika, ne’ebé define no aprova ona hosi Konsellu Ministrus, bá área traballu, formasaun profisionál no empregu.
Sekretária Estadu Formasaun Profisionál no Empregu kompromete ona iha definisaun polítika traballu, formasaun profisionál no empregu nian, iha implementasaun estratéjia nasionál empregu no ezekusaun planu Edukasaun no formasaun téknika no profisionál (TVET, sigla iha lian ingleza).
SEFOPE nia objetivu mós atu mellora kompeténsias maun-de-obra nian, fasilita mobilidade no asesu bá oportunidade servisu, formasaun no estájiu profisionál sira, apoia dezenvolvimentu ekonómiku nasionál nu’udár nasaun ida ne’ebé joven tebes. Tanba ne’e, Estrutura Sekretária Estadu Formasaun Profisionál no Empregu nian hakarak efisiente no efikás, ho objetivu fornese formasaun profisionál ne’ebé kualifikada no ho kualidade nomos kria kampu traballu.
Polítika kriasaun emprégu no melloria kualidade nian formasaun profisionál nu’udár prioridades hosi Governu Konstitusionál IX, ho objetivu atu kontribui bá redusaun taxa dezempregu, redusaun ba taxa moris-ki’ak ho mínimu sai 10%, no mós kondisaun ba inkluzaun, moris-di’ak no dignidade ida ne’ebé boot tebes iha sosiedade.
Nomeia Virgílio Smith bá Prezidente ATTL,IP
Aprova ona mós projetu Rezolusaun Governu, ne’ebé aprezenta husi Vise-Primeiru-Ministru, Ministru Koordenadór Asuntus Ekonómikus no Ministru Turizmu no Ambiente, Francisco Kalbuadi Lay, hodi nomea Virgílio Smith ba kargu Prezidente Konsellu Diretivu ba Autoridade Turizmu Timor-Leste, I.P. (ATTL,IP) no Ildefonso de Carvalho ba kargu Vogál Konsellu Diretivu ATTL, IP, nian ba mandatu tinan haat, tau iha konsiderasaun ba ninia kompeténsia téknika no aptidaun hodi hala’o funsaun sira temi ona.
Jornalista: Rogério Pereira Cárceres
You may like

Hatutan.com, (19 Fevereiru 2026), Díli- Komunidade Musulmanu Timor-Leste, Kinta (19/02/2026), hahú hala’o jejun durante fulan-ida hodi hamoos sira-nia sala.
Nasionál
PM Xanana Husu Tribunál ho MP Arkiva Keixa Kazu Junta Militár Myanmar
Published
3 days agoon
19/02/2026
Hatutan.com, (19 Fevereiru 2026), Díli– Primeiru Ministru (PM), Kay Rala Xanana Gusmão, husu bá tribunál no Ministériu Públiku (MP) arkiva tiha keixa kazu junta militár Myanmar.

Hatutan.com, (17 Fevereiru 2026), Díli— Sistema sosa pulsa eletrisidade ka token pré-pagu Eletrisidade de Timor-Leste, Empreza Públiku (EDTL, E.P) avaria ka error durante loron rua ona, hahú iha loron 16 to’o 17 fulan-Fevereiru ne’e.

Advogadu Ba Xinés Na’in-18 Lamenta Atuasaun Polísia Laiha Mandadu Tribunál

Diretór Nasionál PCIC Dezmente Membru PCIC Utiliza Pistola Komete Violénsia Doméstika

PCIC Finaliza Ona Ezame Ba Objetu Sira iha Kazu Dirijente Timor GAP, E.P Nian

PNTL Halo Buska no Apreensaun Ba Xinés Na’in-18 iha Fomento I

CAC Hahú Averiguasaun Bá Kazu Rekrutamentu Kadete PNTL

DIT Hahú Introdús ba Estudante Sira Kona bá Seguransa ba Dadus Importante

IGJ Legaliza Corais Timor bá Atividade Futu-Manu

STOP PRESS: Ministru Nino Pereira Konsumu Dose Kontamina ho Frasku Halo Nanál Kanek no Ran

Indonesia dan Timor-Leste Perkuat Kerjasama Ekonomi, Sosial Budaya, dan Pariwisata

Governu Indika BTK Hadi’a Trotoár Naksobu iha Área Bebora

Asesu Gratuita HATUTAN.com

Hafoin Ferias Judisiáriu PGR Sei Ko’alia Kazu Set-top Box RTTL,E.P

Xefe Estadu TL Kondekora Militár Korea Súl Ne’ebé Mate iha Oé-Cusse

PCIC Detein MG Lori Osan Falsu Hosi Inglaterra

PR Simu Karta Kredensial Husi Embaixadór Brunei Darussalam ho Reinu España
Trending
Polítika1 week agoPrezidente Komisaun B Konsidera Média Mak Inventa Iregularidade iha Rekrutamentu PNTL
Dili1 week agoPolísia Sei Regula Motór Sira Estasiona iha Trotoár Área Palásiu Governu
Nasionál3 days agoPM Xanana Husu Tribunál ho MP Arkiva Keixa Kazu Junta Militár Myanmar
Opiniaun3 days agoTimor-Leste Sai Uma Na’in Simeira ASEAN 2029 no Lisaun balun hosi Malázia
Justisa & Krime2 days agoCAC Hahú Averiguasaun Bá Kazu Rekrutamentu Kadete PNTL
Divertimentu3 days agoKonten Kreatór Ary Bargon Dúvida ho SEKOMS-MTK Lori Google AdSense ho YouTube Mai Timor-Leste
Justisa & Krime1 week agoEstradisaun Fujitvu Kalumban Mali Depende Desizaun PGR
Nasionál1 week agoÍndise Korrupsaun Timor-Leste iha Klasifikasaun 73, FONGTIL Konsidera Prevensaun Korrupsaun Seidauk La’o Di’ak







