Connect with us
Pakote Ahi

Ekonomia

Governu Seidauk Prioritiza Seitór Produtivu iha OJE 2024, Fundu Petrolíferu Sei Hotu Lalais ho Nível Levantamentu Atuál

Published

on

Hatutan.com, (11 Dezembru 2023), Díli—Organizasaun Naun Governamentál ONG) La’o Hamutuk (LH) submete ona analiza krítiku kona-bá Proposta Orsamentu Jerál Estadu (OJE) 2024 liu hosi submisaun ba Komisaun C, Parlamentu Nasionál, iha Kinta, 06 Dezembru 2023.

Peskizadora LH, Eliziária Febe Gomes. Foto: Elio dos Santos da Costa.

LH hanoin katak soru-mutu direta mak dalan di’ak liu atu tulun deputadu sira iha Parlamentu Nasionál (PN) hodi reforsa sira nia analiza no lori ba iha diskusaun ho Governu molok halo aprovasaun finál bá OJE 2024.

Lee Mós: Proposta Lei OJE 2024 Aprovadu, Dotasaun Konsolidadu Billiaun $1,95

Jerálmente, LH apresia ho deskrisaun di’ak sira ne’ebé Governu halo ona iha proposta ne’e no submete ona bá Parlamentu Nasionál, no LH hanoin katak pedidu atu diskute ho tempu kurtu, nune’e la realistiku atu fó tempu nato’on ba deputadu sira hodi diskute no halo analiza atu finaliza ho desizaun ne’ebé mak prudente liu.

Advertisement

Iha submisaun ne’e, La’o Hamutuk fornese informasaun no rekomendasaun balun ne’ebé bele ajuda Parlamentu Nasionál atu konfirma no deside intensaun sira ne’ebé Governu propoin ba OJE tinan 2024 iha debate plenária.

Finansiamentu bá OJE 2024 kuaze mai hosi FP ho 84% ne’ebé inklui carryover no RAEOA ne’ebé transfere ona hosi FP iha pasadu.

Apropriasaun ida-ne’e, hatudu kondisaun dependénsia aas tebes ba Fundu Petrolíferu, ne’ebé loloos sai kestaun ba Governu atu hanoin dalan alternativu ida sustentável no realístiku hodi asegura katak jerasaun tuir mai sei la sofre fali ba desizaun agora.

“Haree ba projesaun Governu nian iha futuru, levantamentu iha 2028 mak billiaun $1,57, liu RSE dala rua Peskizadora  LH, Eliziária Febe Gomes hateten liuhosi konferénsia imprénsa iha kna’ar-fatin Bebora-Díli, Segunda (11/12/2023).

Dezde istória naruk buka posibilidade – rai no gas iha territóriu Timor-Leste, kampu Bayu-Undan mak deskobre iha 1995 no prodús iha 2004 hosi produsaun ne’e fornese ona reseita billiaun $23,9 ba Timor-Leste no billiaun $1.7 hosi kampu rua seluk Kitan no Elang – Kakatua ne’ebé remata ona iha antes no durante 2015, Bayu-Undan sei remata produsaun iha tinan 2023 nian rohan tanba rezerva hotu ona.

Advertisement

Estadu Timor-Leste foti ona osan tokon $650 (no mós tokon $130 iha funan até agora) hosi FP hodi sosa partisipasaun iha konsorsiu Greater Sunrise, no gasta tiha ona biliaun $1,3 resin ba komponente balun iha Projetu Tasi Mane.

“Ami triste atu haree katak mehi kona-bá setór petrolíferu nafatin hetan esperansa primeiru iha Planu Anuál Investimentu Estratéjiku ne’ebé haree hosi intensaun Governu atu aloka tokon $13 ba TMP no tokon $13 ba GS,” nia hateten.

Haree bá montante boot rua ne’e, LH husu bá Parlamentu Nasionál presiza hatene ho kle’an kustu totál hira ba projetu rua ne’e no previzaun orsamentál sei mai hosi ne’ebé, sei fó benefísiu saida ba povu no nasaun no presiza konsidera risku ambientál. Parlamentu Nasional di’ak liu atu la permite Governu gasta rekursu estratéjiku sira bá projetu ne’ebé finalmente la klaru ho nian retornu no sukat aspetu no risku hotu-hotu.

Alokasaun ba setór esensiál sira hanesan saúde, edukasaun, bee moos no saneamentu kuaze 17% de’it hosi total OJE 2024.

“Ami hanoin katak setór sosiál sira ne’e merese duni atu sai prioridade másimu ne’ebé Governu tenke tau matan, tanba evidénsia reál balun hatudu ona katak labarik sira ho idade tinan 5 mai kraik kontinua ho kondisaun ra’es-badak ho persentajen 47%, fasilidade apoiu saúde ne’ebé la adekuadu, moris kiak ne’ebé kontinua eziste ho persentajen boot,” nia hateten tán.

Advertisement

LH apresia bá inisiativa hosi Governu nian hodi halo kriasaun Unidade de Missão para o Combate ao Stunting no prevee osan ho montante rihun $300, maibé LH haree katak programa ne’e sei fó merenda ba inan isin rua no labarik idade menus tinan 12.

LH hanoin katak, maneira kombate nutrisaun presiza reforsa liu tan liu hosi programa ne’ebé estratéjiku no longu prazu liu atu promove elevasaun ai-han lokál hodi minimiza ba konsumu doméstika ne’ebé domina ho ai-han importadu.

Proposta OJE 2024 aloka tokon $196 (10% hosi total OJE) ba edukasaun, ne’ebé menus hosi padraun internasionál (mínimu 15%).

Governu no Parlamentu Nasionál tenke konsiente katak kualidade edukasaun ne’ebé menus tebes sei fó efeitu ba produtividade jerasaun aban bainrua nian. Oinsá TL bele iha jerasaun ne’ebé kualidade hodi kompete iha merkadu mundiál? Se to’o ohin loron seitór edukasaun kontinua la hetan atensaun hosi Estadu.

Tokon $108 (5.5%) ba seitór saúde ne’ebé importante tebes atu asegura saúde pesoál hanesan rekursu umanu ba país ida ne’e, aumenta tan ho númeru malnutrisaun ne’ebé kontinua aas, moras hada’et oin-oin, mortalidade bebé no inan isin rua ne’ebé nafatin aas liu kompara ho nasaun sira seluk. Oinsá estadu bele responde situasaun ne’e bainhira estadu rasik la prioritiza no valoriza nia povu?

Advertisement

Alokasaun bá bee moos no saneamentu kontinua ki’ik tokon $25 (1.3%), maske tuir Sensu 2022, uma kain menus 40% mak asesu ba torneira públiku, no uma kain ne’ebé torneira instala iha uma laran 10% de’it. Uma kain ne’ebé kontinua utiliza ou asesu ba mota, bee matan, lagoa, kolan no irrigasaun hodi utiliza ba nesesidade loron-loron nian hamutuk 9%.

LH hanoin katak Rekursu umanu nu’udár pilár importante ba dezenvolvimentu nasaun nian, hodi garante sustentabilidade estadu no hasai povu hosi kiak no mukit.

Proposta OJE tinan 2024 kontinua la hatudu polítika konkretu oinsá buka dalan alternativu hodi diversifika iha ekonomia ida ne’ebé reziliente no sustentável.

Seitór Agrikultura iha kada tinan kontinua laiha mudansa iha nia alokasaun ho de’it 2.1% hosi total OJE 2024. Tuir sensu agríkola 2019, relata katak ita iha poténsia ba variedade ai-han oin-oin maibé rezultadu produsaun seidauk bele responde demanda doméstika, inklui produtu potensiál sira seluk la dezenvolve ho adekuadu. Nune’e polítika diversifikasaun ekonomia tenke realístiku la’os kontinua sai slogan ba periodu eleitorál de’it.

Maske iha espektasaun oin-oin katak hola parte iha ASEAN sei lori benefísiu ba Timor-Leste, maibé bainhira TL seidauk prepara nia ekonomia no seitór importante sira hanesan agrikultura, ASEAN sei lori risku ba Timor-Leste, tanba nasaun seluk bele domina ita nia ekonomia no kontinua dependénsia ba produtu sira hosi rai seluk no bele mós sai ameasa ba ita nia soberania no iha tendénsia boot atu traballadór Timoroan lakon partisipasaun iha empregu ho traballadór sira hosi membru ASEAN. Maski Governu konsidera OJE adere ba ASEAN tokon $4,3 montante ki’ik, ami hanoin katak ASEAN La’ós urjente, Soberania ai-han mak importante.

Advertisement

Nasaun Timor-Leste vulnerável tebes ba kauza sira iha mudansa klimátika, LH hanoin katak Estadu tenke sériu mós atu konsidera asuntu klimátika hodi define fila fali ba funsaun importante hosi instituisaun sira. Tanba realidade OJE la prioritiza protesaun ambientál – ANLA nia meta atu fó lisensa de’it, no ANP nia alokasaun kona-ba lisensiamentu ambientál atu estabelese portal de’it. 

Governu labele hosik responsabilidade hodi hein de’it apoia hosi rai seluk tanba maioria hosi fundu klimátika promove de’it interese exterior sira nian duke nasaun nia vulneravildade no promove de’it injustisa klimátika. Tanba ne’e LH hanoin katak instituisaun relevante sira inklui Governu en jerál tenke duni tau atensaun sériu ba asuntu ambientál.

Ikus liu, LH konsidera inisiativa atu halo revizaun no avaliasaun PEDN 2011-2030 sai hanesan oportunidade di’ak atu haree kle’an no kuidadu hodi haktuir bá kondisaun reál ne’ebé povu no nasaun ne’e hasoru.

LH sujere bá Parlamentu Nasionál no povu tenke involve iha prosesu ida ne’e, la’ós kontinua fó sala malu maibé atu ajuda no orienta diresaun nasaun nian ba oin, tanba bainhira desizaun konsidera ema hotu nia lian maka maneira ida justu liu.

Proposta Orsamentu Jerál Estadu (OJE) tinan 2024 nian ho Billaun $1,96, IX Governu Konstitusionál liuhosi Vise Ministru bá Asuntu Parlamentár, Aderito Hugo da Costa, aprezenta  ona bá PN iha Sesta (24/11/2023).

Advertisement

Jornalista: Rogério Pereira Cárceres

Kontinua Le'e
Advertisement
Hakarak Hato'o Komentariu?

Husik Hela Komentariu

Your email address will not be published. Required fields are marked *

Ekonomia

Pelican Paradise Kontinua Koordena ho Governu Kona-bá Investimentu Otél Fitun Lima

Published

on

Hatutan.com, (26 Abril 2024), Díli- Prezidente Pelican Paradise Group, Datuk Edward Org, Sesta (26/04/2024), iha Palásiu Governu,  hasoru malu ho Primeiru-Ministru Kay Rala Xanana Gusmão, hodi fundamenta komunikasaun no koordenasaun iha prosesu investimentu otél fitun lima ne’ebé sei harii iha área Tasi-tolu, Díli.

(more…)

Kontinua Le'e

Ekonomia

Projetu Obras Públika 62 Laiha Formalizasaun Kontratu

Published

on

Hatutan.com, (25 Abríl 2024), Díli— Governu liuhosi reuniaun Konsellu Ministru, foin lalais ne’e, deside no identífika ona   projetu obras públika hamutuk 62 ne’ebé  la’o hela ka on going iha terrenu maibé  la iha formalizasaun kontratu.

(more…)

Kontinua Le'e

Ekonomia

Oé-Cuse Oan iha PN Husu Aero Dili Tulun Povu Oé-Cuse ho Presu Tikete $25

Published

on

Hatutan.com, (22 Abríl 2024), Díli- Membru Parlamentu Nasional hosi  Bankada CNRT, Firmino Taequi,  nu’udár Oé-Cusse oan husu Governu atu halo kontratu ho aviaun Aero Dili ne’ebé sei halo operasaun aéreu Díli-Oe-Cusse no Oé-Cusse-Díli ho presu tikete  $25.00.

(more…)

Kontinua Le'e
Advertisement

Trending