Connect with us

Ekonomia

MKI Husu PDHJ Aprezenta Irregularidade Sira Iha Implementasaun Subsídiu Foos Atu Buka Solusaun Hamutuk

Published

on

Hatutan.com, (18 Dezembru 2023), Díli—Ministériu Komérsiu no Indústria (MKI) husu bá Provedoria Direitus Humanos no Justisa (PDHJ) atu aprezenta irregularidade sira ne’ebé detekta iha implementasaun subsídiu foos atu halo diskusaun kle’an hosi buka solusaun hamutuk.

Vise Ministru Komérsiu no Indústria, Agusto Junior Trindade. Foto: Tomé da Silva.

Vise Ministru Komérsiu no Indústria, Agostu Junior Trindade hateten, IX Governu Konstitusionál iha komitmentu atu halo intervensaun iha merkadu hodi fó subsídiu foos atu bele normaliza presu foos iha territóriu nasionál.

Lee Mós: PDHJ Identifika Irregularidade 10 Iha Polítika Subsídiu Foos

“Hahú kedan iha inísiu ho regulasaun komérsiu hodi halo kontrolu no halo ligasaun ho entidade sira seluk hanesan PDHJ ami servisu hamutuk atu haree saida mak hasoru iha terrenu. Iha problema, iha susesu, iha vantajen no desvantazen ne’ebé hasoru iha terrenu, lori mai halo diskusaun hodi halo melloramentu,” Agostu Junior Trindade hateten bá jornalista Hatutan.com, iha knaar fatin, Bebora, Segunda (17/12/ 2023).

Advertisement

Agostu Junior Trindade konsidera rezultadu monitorizasaun ne’ebé PDHJ fo-sai, pontu hirak ne’e pertinente tebes tanba sira halo duni sira nia fizkalizasaun iha terrenu tanba diresaun nasionál reguladór komérsiu ko’alia ho sira oinsa halo servisu konjunta, bainhira identifika irregularidade ruma mak sei lori bá halo diskusaun hodi hadi’a iha faze tuir-mai.

MKI mós agradese bá PDHJ bá rezultadu monitorizasaun ne’ebé identifika irregularidade barak, MKI konsidera rezultadu hirak ne’e bele apoia servisu MKI nian hodi hadi’a liu tán.

Ba pontu balun ne’ebé dehan laiha koordenasaun ho Kámara Komérsiu Indústria (CCI ) munisipiu, kona-bá  fiskalizasaun ne’ebé konsidera ladun rigorozu, dau-daun ne’e MKI  hahu implementa.

MKI rekoñese katak, irregularidade barak akontese tanba iha limitasaun no iha negosiante barak kontinua komete irregularidade hodi manipula folin foos, no seluk tán nune’e difikulta ekipa MKI halo monitorizasaun.

Governu mós rekonese katak, daudaun ne’e enfrenta hela problema la publika loja ne’ebé distribui foos folin baratu, nune’e daudaun ne’e MKI ho ekipa regulasaun komérsiu kontinua halo observasaun loja fa’an sasan nesesidades báziku sira ho rekolla presu sasan nesesidades báziku ne’ebe baratu hodi publika ba públiku.

Advertisement

Kona-bá foos marka beruang merah no amor da familia ne’e PDHJ identifika katak foos ho marka hanesan maibé infelizmente foos ho marka rua ne’e mós balun la’ós subsidiu. Nune’e, difísil atu identifika diferensa entre foos ne’ebé hetan subsidiu hosi Governu ho foos sira seluk, Vise MKI rekoñese ida-ne’e, maibé foos ne’ebé subsidiu mak foos ho kuantidade kg 20, enkuantu foos ho marka hanesan maibé kuantidade $25 ne la’e, no foos ho kg 25 kontinua la’o ho presu anteriór mak hanesan $17,50 balun to’o $18.

Jornalista: Leopoldina de Carvalho

Continue Reading
Advertisement
Click to comment

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

Ekonomia

Loja do Povu Balun Bankarrota, Kada Loja Hetan Subsídiu US$50,000.00 husi Governu

Published

on

By

Hatutan.com, (03 Marsu 2026), Díli-Loja do Povu ne’ebé  estabelese husi Governu liuhusi Ministériu Komersiu, Industeria no Ambiente (MCIA) iha tinan 2014 hodi fó subsídiu ba empreza lokal  sira iha munisípiu no iha Dili ho montante US$50,000.00 kada loja to’o ohin kuaze bankarota hotu.

(more…)

Continue Reading

Ekonomia

BCTL Halo Hela Ezersisiu Interna Kona-bá Timor-Leste Nia Moeda Rasik

Published

on

By

Hatutan.com, (26 Fevereiru 2026), Díli-Governadór  Banku Sentrál Timor-Leste (BCTL), Hélder Lopes, afirma BCTL agora daudaun hahú halo diskusaun interna hodi Timor-Leste bele iha tán moeda rasik.

(more…)

Continue Reading

Ekonomia

2025, Timor-Leste Nian Osan Millaun US$841 Sai Ba Rai-Li’ur

Published

on

By

Hatutan.com, (26 Fevereiru 2026), Díli- Tuir  dadus husi Banku Sentrál Timor-Leste (BCTL, sigla portugés) katak  iha tinan 2025  total exportasaun bens sasan Timor-Leste nian hamutuk millaun US$126 de’it,  sasan ne’ebé importasaun mai Timor-Leste hamutuk millaun US$841. 

(more…)

Continue Reading

Trending