Hatutan.com, (15 Fevereiru 2024), Díli – Tribunál Judisiál Primeira Instánsia Díli (TJPID) liu hosi Juiz Alvaro Maria, Kinta (15/02/2024), lee akórdaun ka desizaun ikus Tribunál Primeira Instánsia nian ne’ebé aplika pena prizaun efetivu tinan-neen (6) bá antigu Ministru Komérsiu, Indústria no Ambiente (MCIA), Constâncio Pinto, bá krime partisipasaun ekonomia no negósiu.
Constâncio Pinto. Foto/Espesiál
Tribunál Judisiál Primeira Instánsia Díli (TJPID) hola desizaun ne’e tanba faktu sira ne’ebé Ministériu Públika aprezenta iha nia akuzasaun durante prosesu julgamentu provadu hotu, katak antigu Ministru MCIA iha VI Governu Konstitusionál ne’e envolve iha krime partisipasaun ekonomia no negósiu.
Tribunál mós deside hodi plika pena prizaun efetivu tinan-lima (5) bá antigu Diretór Jerál MCIA António da Costa bá krime hanesan ho nia superiór Constâncio Pinto.
Liu hosi akórdaun Tribunál mós aplika pena prizaun efetivu tinan-haat (4) bá empreza na’in empreza Stard Product Unipessoal. Lda, José Deolindo Ximenes no haruka devolve fali osan Estadu nian ho montante US$24.000 ne’ebé empreza uza ona.
José Deolindo Ximenes iha obrigasaun tenke devolve fali osan ne’e bá estadu iha tinan lima nia laran tanba aktu ne’e Tribunál konsidera fó ona prejuizu bá Estadu Timor-Leste.
Tuir akuzasaun MP nian katak antigu ministru MCIA Constâncio Pinto envolve iha kazu krime partisipasaun ekonomia no negósiu iha tinan 2016, bainhira sei asume kargu nu’udár Ministru hodi aprova osan subvensaun públika bá empreza Star Prodact Unipesoál Lda bá projetu resiklajen ne’ebé alínea ho polítika VI Governu Konstitusionál.
Iha leitura akórdaun Juiz Alvaro hateten, faktu provadu katak Constâncio Pinto envolve iha krime partisipasaun ekonomia no negósiu durante hanesan ministru uza podér ne’ebé iha hodi aprova orsamentu bá empreza Star Product Unipessoal Lda. maibé laiha kontrolu ne’ebé di’ak bá projetu ne’e to’o ikus hamosu prejuizu bá Estadu .
Juiz Alvaro hateten, bazeia bá iha relatóriu levantamentu rai ne’ebé empreza Star Product Unipessoal Lda halo projetu resiklajen ne’ebé lokaliza iha Manleuna, Aldeia Lisbutak katak rai ne’e disputa hela. Maibé, antigu Ministru Constâncio Pinto lakohi haree relatóriu ne’ebé ninian subordinadu sira halo ba nia no uza podér hanesan ministru kontinua autoriza empreza Star Porduct halo projetu inklui halo mós pagamentu bá empreza ne’e.
Nia esplika katak razaun Tribunál aplika pena efetivu prizaun tinan-neen (6) bá Constâncio Pinto tanba Tribunál entende katak arguido momentu kualidade hanesan Ministru MCIA devia rona nia tékniku nia relatóriu ne’ebé halo liuliu bá levantamentu rai ne’ebé empreza uza hodi halo projetu resiklajen ne’e. Maibé, hanesan ministru iha momentu ne’ebá la rona no kontinua avansa selebra kontratu ho empreza Stard Product Unipessoál Lda bá projetu resiklajen inklui autoriza hodi halo pagamentu áa empreza refere.
“Tribunál la’ós haree bá arguido atu apoia osan subvensaun ne’e, maibé Tribunál entende katak ida kazu, tanba falta kontrolu no kuidadu iha desizaun sira, ikus mai empreza hetan problema bá rai ne’ebé nia halo projetu ba. Iha ikus projetu ne’e la kontinua to’o empreza abandona servisu sira nune’e osan ne’ebé Governu apoiu lakon de’it, hodi hamosu fali prejuizu bá Estadu ida ne’e, ho razaun ida ne’e mak Tribunál laiha duvida hodi hateten aktu arguido nian ne’e prienxe bá elementu krime partisipasaun ekonomia no negósiu,” Juiz Alvaro afirma tan.
Nia hatutan, ho desizaun ida ne’e Tribunál hakarak haforsa justisa no nafatin tane justisa signifika justisa la’ós ba ema ki’ik, maibé Tribunál atu dehan katak justisa ne’e bá ema hotu.
Juiz Alvaro haktuir razaun Tribunál aplika pena prizaun tinan-lima bá António da Costa tanba momentu ne’e nu’udár Diretór Jerál MCIA devia fó maske nia hatene maibé arguido lakohi fó hanoin ba arguido Constâncio Pinto atu trava hahalok hirak ne’e.
“Arguidu António da Costa mós kontribui hodi husik aktu sira ne’e la’o hodi fó biban ba empreza Star Product kontinua halo pagamentu bá empreza ne’e to’o ikus empreza la konsege finaliza projetu resiklajen no hamosu fali prejuizu mai estadu,” Juiz Alvaro tenik.
Razaun Tribunál aplika pena efetivu prizaun tinan-haat (4) bá krime Administrasaun danoza bá José Deolindo Ximenes, tanba arguido nia hahalok ne’e nia hatene hela katak rai ne’ebé nia okupa hodi halo projetu resiklajen ne’e iha hela problema, maibé arguido kontinua halo pedidu bá MCIA atu pagamentu bá projetu resiklajen tanba nia halo servisu .
“projetu ne’e to’o ikus paradu no la kontinua tanba rai ne’ebé empreza Star Product Unipessoal halo projetu resiklajen iha Manleuna iha hela problema. Haree ba sirkunstánsia sira ne’e Tribunál laiha duvida aplika pena efetivu prizaun tinan-haat bá José Deolindo Ximenes,” nia konklui.
Akuzasaun ne’ebé arrola hosi Ministériu Públiku katak iha loron 19 fulan-Janeiru tinan 2016, no mós iha loron 09 fulan-Agostu tinan 2016, arguido Jose Deolindo Ximenes hato’o tiha ona pedidu husu apoiu orsamentu ho montante $200,000.00, hodi hala’o prosesu produsaun resiklajen ne’ebé tuir planu sei lokaliza iha Aldeia Lesibutak, suku Manleuana, Postu Administrativu Dom Aleixo, Munisípiu Díli.
Arguido Jose Deolindo Ximenes hato’o pedidu refere bá iha ministru MCIA altura ne’ebá arguido Constâncio da Conceição Pinto nia podér. no iha loron 26 fulan-Agostu tinan 2016 arguido Constâncio Pinto, hatuun despaxu bá pedidu apoiu finansas hato’o hosi arguido Jose Deolindo Ximenes, gabinete komérsiu haruka ekipa ida ba halo verifikasaun no rekomenda mai hodi halo aprovasaun.
Diretór jerál CAEP Manuela G.B. Corte Real hasai despaxu hodi nomea ema na’in 11 hodi hala’o verifikasaun bá prosesu industria resiklajen bá lixu plástiku. Maibe ikus mai deteta katak, saida maka halo la tuir nia prosesu no regra ne’ebé iha.
Husi hahalok hirak ne’ebé arguido Antonio da Costa, arguido Jose Deolindo Ximenes no arguido Constâncio da Conceição Pinto (eis ministru MCIA) hamosu prejuizu bá orsamentu estadu ho montante US$462,000.00, montante orsamentu refere mai hosi total orsamentu fundus subvensaun publika ne’ebé fó bá kompañia refere ho valor $289,000.00, inklui kompañia ida 10% durante fulan-neen (6) hahú hosi fulan-Janeiru too fulan-Juñu 2018 ho valor US$28,900.00 no fulan-neen (6) hamutuk US$173,400.00.
arguido Constâncio da Conceição Pinto no arguido Antonio da Costa hatene katak, sira nia hahalok nee kontra ona regra ezekusaun fundus subvensaun públiku no sira hatene katak, fundus refere labele fó ba pesoál koletivu lukrativa mézmu hanesan nee, arguido sira kontinua fó aprovasaun no mós asina kontratu hodi entrega projetu refere bá arguido Jose Deolindo Ximenes nu’udár diretór kompañia Star Product unipesoal, Lda.
Fundus subvensaun públiku tenke mós uza prosesu aprovizionamentu, maibé arguido Constâncio Pinto no arguido Antonio da Costa adjudika direita bá kompañia Star Product Unipessoal, Lda ho finalidade lukrativa.
Arguidu Jose Deolindo Ximenes nu’udár diretór kompañia Star Product Unip, Lda. hatene katak, nia la merese bá fundus subvensaun publiku, no nia mós hatene katak, rai ne’ebé maka nia utiliza atu hala’o produsaun refere iha hela disputa, mézmu hanesan nia kontinua solisita fundus subvensaun públiku no kuandu nia simu fundus refere nia kontinua utilize justifikasaun ne’ebé hanesan de’it hodi husu tan estadu hodi halo pagamentu.
Arguido Jose Deolindo Ximenes nu’udár diretór kompañia Star Product Unip, Lda, hakarak hanesan hato’o sempre servisu ne’ebé maka nia hala’o ona no mós kontinua husu tan fundus benefisia nia an, hodi hato’o falsamente iha relatóriu utilizasaun fundus subvensaun públiku, mézmu nia rasik hatene katak projetu refere paradu dezde tinan 2016 to’o 2018 tanba problema rai.
Arguido sira halo aktu refere ho livre deliberada hatene katak , hahalok refere, lei bandu no aktu refere krime, maibé sira hakarak fó vantajen bá malu hodi prejudika Estadu.
Ho faktu refere arguido sira hanesan, Constâncio da Conceição Pinto hanesan autór material bá krime partisipasaun ekonomia ne’ebé previstu iha artigu 299 husi kódigu penal, no arguido Antonio da Costa nu’udár autór material bá krime partisipasaun ekonomia artigu 299 husi kódigu penal, no arguido Jose Deolindo Ximenes nu’udár autór material bá krime administrasaun da nossa ne’ebé previstu iha artigu 274 husi kódigu penal.
Audiénsia julgamentu ne’e, preside husi juis Alvaro Maria, José Gonçalves, Arjentino Nunes, MP reprezenta husi prokuradoria Lidia Soares, arguido hetan asisténsia legal husi Advogadu Privadu no Defensor Públiku.
Jornalista Estajiáriu: Lazaro Pereira Quefi