Connect with us
Pakote Ahi

Justisa & Krime

Kontradisaun Deklarasaun, Sinál “Laiha Komunikasaun Di’ak” Entre Kalohan ho Defeza

Published

on

Hatutan.com, (22 Fevereiru 2024), Díli—Hafoin Prezidente Repúblika (PR), José Ramos-Horta hasai Dekretu Prezidente Repúblika númeru 14/2024, loron 13 fulan-Fevereiru 2024, hodi deside ezenora António da Conceição hosi kargu Embaixadór Estraordináriu Plenipotensiáriu Repúblika Demokrátika Timor-Leste (RDTL) bá Repúblika Indonézia (RI) no publika iha Jornál Repúblika iha 20 Fevereiru ne’e, mosu kedan deklarasaun kontradisaun entre Defeza ho António da Conceição rasik, ne’ebé hatudu sinál “laiha komunikasaun di’ak” entre parte rua.

Foto repro Hatutan.com. Foto rua ne’e ida foti hosi deklarasaun ekipa Defeza kompostu hosi defeza Arlindo Dias Sanches ho defeza José Pedro Camões bainhira hala’o konferénsia imprensa iha servisu fatin Bidau Kuarta (21/02/2024), no mós foto privadu António da Conceição.

Kontradisaun deklarasaun ne’e bele haree hosi parte rua, iha ne’ebé defeza konsidera no “du’un” Prezidente Repúblika mak la kompriende prossesu sira iha Tribunál hodi halo nomeasaun no ezonerasaun bá António da Conceição nu’udár embaixadór Indonézia tuir hakarak, no mós hosi parte António da Conceição rasik deklara katak, nia rasik mak husu bá Preziedente Repúblika atu halo ezonerasaun bá nia hosi kargu Embaixadór.

Lee Mós: “Kalohan” Kondenadu Kadeia Tinan Lima bá Kazu Produsaun Masin Atabae

Iha deklarasaun ekipa Defeza kompostu hosi Defeza Arlindo Dias Sanches ho defeza José Pedro Camões iha servisu fatin Bidau Kuarta (21/02/2024), hodi hatan bá dekretu Prezidente Repúblika (PR) bá ezenorasaun António da Conceição katak, atu ezonera ka nomeia ne’e direitu prerogativu Prezidente Repúblika nian, tuir Konstutuisaun Repúblika Demokrátika Timor-Leste (K-RDTL) artigu 37.

Advertisement

Defeza Arlindo Dias Sanches dehan, Prezidente Repúblika uza direitu ida-ne’e hodi nomeia, momentu atu nomiea, Prezidente Repúblika rasik hatene kona-bá estatutu António da Conceição nu’udár arguidu no iha hela prossesu justisa nia laran.  

“Prezidente Repúblika hatene hela, maibé nia nomeia nafatin, ikus mai nia hasai fali dekretu ezonerasaun ida-ne’e bazeia bá desizaun Tribunál ne’ebé maka kondena António da Conceição bá tinan lima hosi Tribunál Judisiál Primeira Instánsia Díli,” Defeza Arlindo Dias Sanches hateten liu hosi konferénsia imprensa.

Defeza ne’e dehan, tuir Lei, nu’udár estatutu kondenandu, vale de’it ba loron 30. Bainhira defeza hatama ona rekursu, signifika estatutu kondenadu ne’e fila-fali bá arguidu tanba seidauk iha tránzitu en julgadu. Bainhira nia sai fali arguidu, entaun prinsípiu da Lei ne’e dehan katak, prezumsaun inosénsia ne’e vale bá nia.

“Signifika, ema ida labele julga ka kondena nia bainhira Tribunál seidauk iha desizaun bá nia hanesan kondenandu,” nia hateten.

Ho situasaun ne’e, defeza konsidera sai pergunta bá ema hotu-hotu maka, Governu ka Prezidente Repúblika hatene ka la’e molok nomeia António da Conceição katak, nia iha kazu ne’ebé sei iha hela prosesu justisa nia laran.

Advertisement

“Ou finze la hatene. Prezidente Repúblika hatene ka la’e kona-bá konsekuénsia hosi prossesu judisiál iha Tribunál tanba buat ne’e iha konsekuénsia rua de’it maka kondena ou absolve. Se nia hatene karik, nia labele nomeia. Ida-ne’e, nomeia tiha ona, depois seidauk iha tránzitu en julgadu, maibé hasai fali dekretu ida hodi halo fali ezonerasaun ba nia. Ida-ne’e hatudu katak, Prezidente Repúblika la respeita dignidade umana António da Conceição nian,” defeza ne’e kestiona.

Antes António da Conceição hetan nomeasasaun hanesan embaixadór bá Indonézia, defeza ne’e dehan, António ho estatutu hanesan arguidu. Iha dia 1 Fevereiru tinan ne’e defeza hatama rekursu, signifika António ho estatutu hanesan arguidu nafatin tanba nia hanesan arguidu desde antes prossesu no mós depois de rekursu tama.

“Ho ida-ne’e maka ami iha konkluzaun ida katak, Prezidente Repúblika laiha koñesimentu kona-bá Lei Penál no Lei Prossesu Penál. Prezidente Repúblika mós laiha koñesimentu kona-bá konsekuénsia hosi prossesu sira iha Tribunál nian. Ida-ne’e Prezidente Repúblika abuzu podér no la respeita diginidade umana António da Conceição nian. Prezidente Repúblika mós la respeita prinsipiu prezumsaun inosénsia,” nia kestiona tán.

Nia mós esklarese katak, kestaun Prezidente Repúblika atu hasai António da Conceição ho polítika, ida-ne’e ekipa defeza la hatene, maibé kona-bá Lei, laiha razaun ida tanba tenke fó bazeia bá desizaun Tribunál nian.

Pozisaun António da Conceição

Advertisement

Kona-bá ne’e, liu hosi pájina facebook ofisiál ho naran António da Conceição hakerek iha Kuarta (21/02/2024) ho hanesan hatan badak bá públiku ninia preokupasaun katak, nia rasik mak husu bá Prezidente Repúblika, José Ramos-Horta atu ezonera nia hosi kargu Embaixadór Timor Leste nian bá Indonézia.

“Bá públiku tomak nia informasaun hodi hamenus polémika kona-bá ha’u nia situasaun, ha’u informa katak iha dia 12 de fevereiru ha’u hasoru eselénsia Prezidente Repúblika no ha’u mak husu Prezidente Repúblika exonera ha’u nu’udár embaixadór hodi halo klaru ha’u nia estatutu. Segundu, tanba interesse nasaun nian boot liu ha’u nia interese, di’ak liu hases ha’u  (ha’u la hases an) hodi tane nafatin interesse nasaun nian ho país viziñu. Ha’u ema ida de’it hosi povu Timor tomak ne’ebé sei presiza atu moris no la’o iha rai ida-ne’e. obrigadu, Kalohan,”Hatutan.com sita deklarasaun António da Conceição iha média sosiál facebook.

Ezonerasaun

Iha 20 Fevereiru 2024, Prezidente Repúblika (PR), José Ramos-Horta liu hosi Dekretu Prezidente Repúblika númeru 14/2024, loron 13 fulan-Fevereiru 2024, deside ezenora António da Conceição hosi nia kargu hanesan Embaixadór Estraordináriu Plenipotensiáriu Repúblika Demokrátika Timor-Leste (RDTL) bá Repúblika Indonézia (RI).

Iha Dekretu Prezidensiál ne’ebé Hatutan.com asesu, Tersa (20/02/2024), mensiona desizaun Prezidente Repúblika nian baze kompeténsia Prezidente Repúblika nian ne’ebé konsagra iha Konstituisaun Repúblika Demokrátika Timor-Leste (KRDTL) iha área relasaun internasionál, atu nomeia no ezonera embaixadór, reprezentante permanente no enviadu estraordináriu, tuir proposta Governu nian, ne’ebé prevee iha artigu 87, alinea b).

Advertisement

“António da Conceição hetan ezonerasaun hosi nia kargu hanesan Embaixadór Estraordináriu no Plenipotensiáriu Repúblika Demokrátika Timor-Leste, bá Repúblika Indonézia,” Hatutan.com sita dekretu Prezidente Repúblika nú. 14/2024 ne’ebé asina asina iha  Palásiu Prezidensiál Nicolau Lobato, Díli iha loron 12 fulan-Fevereiru 2024.

António da Conceição simu pose hanesan Embaixadór Timor-Leste bá Repúblika Indonézia hosi Prezidente Repúblika José Ramos-Horta iha loron 12 fulan-Dezembru 2023 ho mandatu tinan tolu tuir konstituisaun haruka.

Prizaun Tinan-lima

Tribunál Judisiál Primeira Instánsia Díli (TJPID) liuhosi desizaun ikus iha Segunda 08 Janeiru tinan ne’e, kondena arguidu António da Conceição “Kalohan” ho arguidu Apolinario dos Santos Assunção bá tinan lima kadeia, tanba konsidera akuzasaun sira antes ne’e hosi Ministériu Públiku (MP) maioria provadu no iha prossesu judisiál ida-ne’e, Tribunál absolve arguidu Domingos Gouveia bá kazu produsaun masin iha área Atabae munisípiu Bobonaro.

Juiz deklara iha julgamentu ikus katak, iha altura ne’ebá arguidu António “Kalohan” hanesan Ministru ida, loloos hatene ninia obrigasaun atu halo tuir rejíme konkursu ne’ebé iha maibé nia parte la halo ida-ne’e.

Advertisement

Arguidu Apolinário iha tempu ne’ebá mós hanesan Vise Koordenadór, maibé la hala’o nia kna’ar ho di’ak hodi fó de’it benefísiu bá kompañia ne’e. Tanba ne’e, Tribunál liuhosi Juiz kolektivu laiha dúvidas no konsidera katak, akuzasaun ne’ebé mai hosi MP provadu.

Ho ida-ne’e maka ikus mai Juiz kolektivu ne’e deside hodi aplika prizaun efetivu tinan-lima (5) bá arguidu António da Conceição no prizaun efetivu tinan-haat (4) bá arguidu Apolinário dos Santos Assunção.

Nune’e mós arguidu Domingos Gouveia hanesan kompañia na’in, Tribunál absolve hosi krime maibé Tribunál kondena bá iha indemizasaun ho osan montante globál $17,587.72 (rihun sanulu resin hitu, dolar atus lima walu nulu resin hitu no sentavu hitu nulu resin rua dolar amerikanu).

Prosesu ne’e prezide hosi juiz kolektivu, Ivan Suritai, Ana Paula, Ersília de Jesus no Ministériu Públiku, reprezenta hosi prokuradoria Lidia Soares, arguidu hetan asisténsia legál hosi Advogadu Privadu Pedro Camões no Defensór Públiku, Marçal Mascarinhas.

Jornalista: Vito Salvadór

Advertisement

Kontinua Le'e
Advertisement
Hakarak Hato'o Komentariu?

Husik Hela Komentariu

Your email address will not be published. Required fields are marked *

Justisa & Krime

PDHJ Kondena Pesoál Servisu Sekreta Tiru Joven iha Salele

Published

on

Hatutan.com, (03 Maiu 2024), Díli–Provedoria  Direitus Umanus no Justisa (PDHJ) kondena aktu ‘brutalizmu’ husi pesoál membru Servisu Sekreta ne’ebé lori pistola tiru kanek joven ida no halo agresaun fíziku bá maluk defisiénsia iha área Salele, Postu Administrativu Tilomar, Munisípiu Covalima, Kuarta kalan (01/05/2024).

(more…)

Kontinua Le'e

Justisa & Krime

PGR La Tama To’o Desizaun Atu Estradita Fujitivu Arnolfo Tevez Jr

Published

on

Hatutan.com, (30 Abríl 2024), Díli – Prokuradoria Jerál Repúblika (PGR, sigla portugés) sei la tama to’o prosesu administrativu no desizaun polítika kona-bá kestaun estradita ka la estradita fujitivu Arnolfo Teves Jr.

(more…)

Kontinua Le'e

Justisa & Krime

Absolve “Kalohan” Hosi Pena Efetivu Tinan-Lima La’ós A-favór bá Korrupasaun

Published

on

Hatutan.com, (24 Abríl 2024), Díli—Prezidente Tribunál Rekursu (PTR), Deolindo dos Santos konsidera desizaun Tribunál Rekursu (TR) nian hodi absolve Sekretáriu Jerál Partidu Demokrtátiku (PD), António da Conceição “Kalohan” hosi pena prizaun efetivu tinan-lima, la’ós a-favór bá korrupsaun maibé ne’e fundamentasaun hosi Lei.

(more…)

Kontinua Le'e
Advertisement

Trending