Connect with us

Nasionál

Sai Ona Membru ASEAN, PM Xanana Husu Joven Timoroan Prepara Aan Lidera RDTL

Published

on

Hatutan.com, (29 Outubru 2025), Díli—Primeiru-Ministru Kay Rala Xanana Gusmão,  husu  jerasaun foun prepara aan didi’ak atu lidera Estadu Repúblika Demokráka Timor-Leste iha  futuru  tanba sai ona membru ASEAN bá dala-11.

Lee Mós: Timor-Leste Marká Tán Istória Ida Tama ASEAN, Ramos-Horta Husu Hametin Dame, Servisu Maka’as ho Onestidade

Povu simu PM Xanana iha Aeroportu Internasionál Prezidente Nicolau Lobato bainhira fila mai husi Malázia, Kuarta (29/10/2025). Foto/Juvinal dos Santos

Primeiru-Ministru Timor-Leste, Kay Rala Xanana Gusmão, esplika  benefisiu saída  maka ASEAN fó mai  Timor,  tanba sei  iha problema barak nu’udár nasaun ida foin ukun aan  maske tinan 23 ona, maibé   problema barak tebes, hotu-hotu ko’alia, problema iha saúde  problema liu-liu iha servisu, balu dehan tanbasá maka haruka  joven sira   bá Austália, bá Nova Zelándia,  Korea no ne’ebé nusá maka la kria servisu, fasíl tebes bá sira ne’ebé husu ida-ne’e laiha hanoin  ida-ne’ebé onsá maka bele kria servisu.

“Ho ASEAN maka  liu-liu ha’u husu bá joven sira tanba tama iha ASEAN la’ós bá ami katuas sira, bá imi tanba bá aban-bainrua, ami  liu hotu tiha ona,  imi maka sei ka’er rai-ne’e,  imi maka ténke hadia imi nia hanoin, imi maka ténke hadia imi nia karakter, imi nia mentalidade. Ha’u dehan babain ona, im joven sira  ne’ebé balun graduadu tiha ona, balu besik ona grduasaun, labele  husu bá Estadu, Estadu atu fó saída bá ó, husu bá ó nia aan rasik  saída maka ó bele kontribui hodi bele kontribui bá rai-ne’e,” Primeiru-Ministru, Kay Rala Xanana Gusmão hateten  iha nia dikursu bainhira to’o  iha Palásiu Prezidensiál, Dili,  Kuarta (29/10/2025).

Advertisement

Ho ASEAN  ida-ne’e maka konsege muda, hanon bá mai hanoin bá maka ho de’it facebook, ho baut ida-ne’e,  jerasaun  foun koko  bá iha nasaun membru ASEAN sira   aprende, tanba  iha edukasaun mós  bele ajuda, iha saúde mós ajuda.

Kuandu  temi edukasaun,  PM Xanana fó hanoin katak, joven ida kuandu graduadu tiha ona labele hanoin katak hatene buat hotu ona, maibé ténke hatene análize, ténke hatene haree realidade hosi Timor no realidade iha hosi nasuan Membru ASEAN sira seluk.

Xanana haktuir, Timor-Leste sai membru ASEAN  loke oportunidade boot ida, bá jerasaun foun Timor-oan sira apreden hodi fila-fali mai  hodi serbí rai ida-ne’e, tanba iha kampu ekónimiku, kampu sosíal, kampu kulturál, iha área oioin.

Xefe Governu afirma Timor-Leste tama iha ASEAN la’ós de’it atu tau bandeira ka halo festeza, maibé atu aproveita oportunidade atu aprende no troka esperiénsia ho nasaun seluk iha edukasaun, saúde, agrikultura no ekonomia.

Nia husu joven sira atu hadia kapasidade intelektual no téknika hodi bele serbí povu no rai.

Advertisement

Xefe Governu ne’e  fó hanon tan katak falta empregu bele rezolve bainhira jerasaun foun kria atividade ekonómika rasik, la’ós depende de’it bá bolus sai   pozisaun iha polísia ka F-FDTL.

“Aumenta empregu la’ós bolu tan polísia ka soldadu. Empregu loos mosu husi atividade ekonómika. Tenke buka dalan atu kria servisu rasik,” nia sublinha.

Primeiru-Ministru RDTL ne’e mós informa katak depois Orsamentu Jeral Estadu aprova, Governu sei prepara planu konkretu atu dezenvolve área sira ne’ebé diskutidu iha ASEAN Summit, inklui ekonomia azul no fortalesimentu kapasidade juventude.

“Sai membru ASEAN la’ós atu kontente de’it. Tenke aprende, halo kontribuisaun, no aproveita oportunidade atu hadia moris povu,” nia remata.

Aderensaun Timor-Leste ba ASEAN, ne’ebé formalmente akontese iha 26 Outubru 2025, marka momentu istóriku ida, tanba rai ne’e sai membru dala-11 iha asosiasaun rejionál ne’e.

Advertisement

Primeiru-Ministru Xanana Gusmão hateten Timor-Leste nia adezaun ofisiál bá ASEAN  nu’idar membru dala-11 la’ós prosesu halai lalais, maibé rezultadu hosi esforsu ne’ebé la’o tinan barak liuhosi diplomásia, preparasaun internasional no konsolida institusaun Estadu nian.

Durante ko’alia ho povu iha área rurál, Xanana hateten povu kontente tanba komprende katak Timor-Leste la’ós tama ASEAN de’it hanesan “membro foun”, maibé hanesan nasaun ida ne’ebé hakarak fó kontribuisaun ba paz, diálogu, no solidariedade rejionál.

“Hotu-hotu ne’ebé simu ha’u iha lurál haree sira nia kontente, kontente tanba sira komprende katak ita la’o kelur duni hodi sai membru ASEAN,” nia dehan.

Xanana lembra momentu iha 2011 bainhira nia partisipa iha Fórum Demokrátiku iha Bali no hasoru Prezidente Indonézia, Susilo Bambang Yudhoyono, ne’ebé promete apoiu tomak ba Timor-Leste nia intensaun atu tama ASEAN.

“Ha’u hateten ita-nia hanoin atu tama ASEAN, nia dehan Indonézia apoiu tomak ita-nia hakarak atu sai membru ASEAN,” nia hateten.

Advertisement

Primeiru-Ministru mós esplika katak sai membru ASEAN la’ós prosesu fásil, tanba iha regras no akordus barak ne’ebé tenke kompriende.

“La’ós bá asina de’it tama ona. Iha regras barak ne’ebé ita tenke kompriende tanba ASEAN hanesan organizasaun ne’ebé halo nusa atu la’o hamutuk,” nia espika.

Xanana mós agradese Governu no Ministériu Negósiu Estranjeiru sira, ne’ebé kontinua halo preparasaun téknika no diplomátika to’o Timor-Leste konsege hakat ofisiál hanesan membru plenáriu.

“Ita sai membru família ASEAN nian la’ós bá pasiar de’it, maibé atu harii oportunidade no kontribui ba dezenvolvimentu komun rejionál,” nia enfatiza.

PM Xanana husu atu povu kontinua apoia politika paz no kooperasaun. Iha ASEAN nia laran la bele iha konflitu.  labele tiru malu, labele funu, maibé tenke buka ko’alia malu.

Advertisement

Kompromisu Timor-Leste Ba Dame no Dezenvolvimentu

Prezidente Repúblika, José Ramos-Horta, agradese bainhira bá Embaixada ASEAN sira hotu ne’ebé iha Timor-Leste, no fó valorizasaun bá rai-membru sira hanesan Parseiru rasik iha dezenvolvimentu nasionál.

Prezidente Horta hateten, kontribuisaun hosi rai ASEAN sira la’ós de’it iha momentu atu prepara Timor-Leste atu tama ASEAN, maibé hahú tiha ona  desde tinan 2002, iha tempu ne’ebé rai sira-ne’e ajuda kontribui bá harii Estadu Timor-Leste, liu-liu iha área infraestrutúra, edukasaun no dezenvolvimentu komunidade.

“Hosi  2002, rai ASEAN sira ajuda boot tebes. Maibé ita mós tenke halo parte ita nian rasik. Pilár ekonomia hanesan kritériu importante liu. Atu tama ASEAN, ita presiza fó prioridade ba investimentu maka\’’as,” hateten Prezidente Horta.

Nia esplika,  atu sai membru efetivu ASEAN, Timor-Leste presiza kontinua halo esforsu iha área ekonomia, inklui estradas rurais, ospitál, klinika, bee-moos,  bá  sub-nutrisaun.

Advertisement

“Ita halo buat sira-ne’e la’ós tanba ASEAN, maibé tanba obrigasaun  ita hanesan Estadu soberanu atu fó moris di’ak ba ita nia povu,” nia reforsa.

Horta haktuir, oportunidade atu tama ASEAN mak aumenta, maibé responsabilidade mós boot liu.

“Ita tenke hametin dame, fó liman ba Imalu, halo diálogu iha parlamentu entre Governu no opozisaun, no iha nivel komunidade aldeia ka suku,” nia hateten.

PR-Horta mós fó enfáze kona-ba dame iha uma-laran. Dame la’ós de’it hanesan laiha violénsia polítika. Dame mós presiza iha uma-laran. Uma ida ne’ebé iha violénsia doméstika iha sufrimentu bá inan sira no kosok-oan sira.

 “Timor-Leste tenke sai modelu iha mundu, rai ida ne’ebé laiha violénsia doméstika,” nia  hakotu.

Advertisement

Iha fatin hanesan reprezenta Embaixadór Repúblika Indonézia nian mai Timor-Leste, Okto Dorinus Manik,  oportunidade ne’e atu apreza prosesu adezaun Timor-Leste bá ASEAN.

Timor-Leste membru familia ASEAN maka rezultadu ne’ebé importante tebes ba ita hotu. Ne’e la fasil tebes, maibé maka fruto hosi traballu di’ak hosi Governu Timor-Leste no ema hotu-hotu ne’ebé envolvidu iha dezenvolvimentu,” dehan nia

Manik hatete tan katak nia mesak envolvidu durante tinan  barak  iha prosesu adezaun Timor-Leste, inklui fact-finding mission,  road-map, no prosesu seluk sira.

 Nia dehan,  prosesu ida ne’e maka prepara Timor-Leste atu buka dalan  foun iha ASEAN, no Indonesia sei kontinua apoiu Timor-Leste hodi garante futuru di’ak iha forum ASEAN.

“Indonézia hamutuk ho hotu-hotu membru ASEAN sei kontinua apoia Timor-Leste iha kapítulu foun ne’e,” Okto Dorinus  Manik hateten.

Advertisement

Jornalista: Marcelino Tomae

Continue Reading
Advertisement
Click to comment

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

Nasionál

Funsionáriu Balu iha Ajénsia TIC Timor, I.P La Simu Saláriu fulan-Novembru Bele To’o Tan Dezembru

Published

on

By

Hatutan.com, (15 Dezembru 2025),Díli— Funsionáriu balu iha Ajénsia Teknolojia Informasaun no Komunikasaun Timor, Institu Públiku (TIC Timor, I.P) sofre seidauk simu saláriu  iha fulan-Novembru no bele  sofre tan  la simu sira-nia saláriu iha fulan-Dezembru  ne’e tanba fallansu iha jestaun lideransa Ajénsia TIC Timor I.P nian, liuliu Diretór Ezekuvitu TIC Timor, Venâncio Pinto.

(more…)

Continue Reading

Nasionál

Deskonfia, Abuzu Podér no Korrupsaun iha Mundu Jornalista Timor-Leste

Published

on

By

Hatutan.com, (14 Dezembru 2025), Díli—Jornalista hanesan profisaun ida ne’ebé nobre tebes. Mézmu profisaun ne’e la’ós nain ba lia-loos, maibé nia ejizensia profisionál obriga pesoál sira ne’ebé hala’o profisaun ida-ne’e buka atu haklaken de’it lia-loos.

(more…)

Continue Reading

Nasionál

Ró Berlin Nakroma iha Kazu Manutensaun, PNTL Halo Inspesaun

Published

on

By

Hatutan.com, (12 Dezembru 2025), Díli- Polísia Nasional Timor-Leste (PNTL) liuhusi Diresaun Servisu Investigasaun Kriminál (DSIK), Sesta (12/12/2025),  hale’u tuku 09:00 Otl, halo inspesaun ba Ró Berlin Nakroma iha Portu Díli bazeia ba kazu Núc 0436/25.pccic, atu halo identifikasaun.

(more…)

Continue Reading

Trending