Hatutan.com, (12 Marsu 2026), Díli– Projetu “New Box Culvert Construction and Normalization of Casnafar River” iha Kasnafar ho karater emerjénsia no kustu US$631,805,56, la’ós tempu atu hodi aprende maibé tenke iha kapasidade no responsabilizade ezekusaun tuir nia tempu kontratu.
Lee Mós: Projetu Emerjénsia Normaliza no Konstrusaun iha Mota Casnafar ho Kustu US$631,805,56 Atraza

Projetu konstrusaun no normalizasaun Mota Casnafar ka “New Box Culvert Construction and Normalization of Casnafar River” ne’ebé ho karater emerjénsia no nia kustu US$631.805,56. Foto/Marcelino Tomae
Judicial System Monitoring Programme (JSMP-sigla-inglês) preokupa no tau dúvida boot ho deklarasuan Minstru Obras Públika (MOP), Samuel Marçal, ne’ebé aprezenta rajaun katak projetu eméjensia konstrusaun no normalizasaun Mota Casnafar ne’e atraza hodi bele fó oportunidade ba empreza lokal Casnafar Unipessoal, Lda atu hodi aprende no manan esperénsia.
Peskizadór legál husi JSMP, Luís de Oliveira Sampaio, bá Hatutan.com iha nia kna’ar fatin, Colmera, Díli, Kinta (12/03/2026) hateten projetu sira ne’ebé deklara hanesan urjénsia maibé la atinji rezultadu ne’ebé presiza, bele hatudu indikasaun problema iha ezekusaun kontratu.
“Deklarasaun Ministru Obras Públiku ne’e la bele justifika klarifikasaun ne’ebé laiha responsabilidade. Projetu ho kustu US$631,805,56 ne’e osan-boot , tanba ne’e maka tenke ita avaliasaun hodi hatene tuir empreza ne’e nia tekniku sira ne’e hira, no empreza ne’e nia kapasidade esperiénsia durante ne’e iha. Tanba kaer projetu ne’e la’ós apredizajen. Se atu aprende ne’e iha fatin seluk, maibé implemta Ppojetu kustu osan estadu nian tenke responsabilidade tuir nia tempu no tuir kontratu. Aprende buat ruma ne’e iha fatin seluk, kuandu projetu ne’e osan Estadu nian ita tenke komprimetidu atu halo, tanba ne’e ita la aseita ho deklarasaun ne’ebé iha katak fó projetu ne’e atu aprende,” Luís Oliveira Sampaio afirma.
Antigu Adjuntu Komisáriu Komisaun Anti-Korrupsaun (CAC) ne’e hatutan, bainhira projetu ida klasifika hanesan emerjénsia, maibé implementasaun la kumpri objetivu ka prazu, situasaun ida-ne’e bele konsidera hanesan inkomprimentu ba kontratu entre Estadu no empreza ne’ebé manan tender ne’e.
Peskizadór JSMP ne’e mós levanta dúvida kona-bá kapasidade Ministériu Obras Públika atu halo kontrolu efetivu bá projetu sira ne’ebé implementa ho mekanizmu emerjénsia.
Tuir nia observasaun, risku boot mosu bainhira Governu entrega projetu emerjénsia bá empreza sira laiha avaliasaun kle’an kona-bá kapasidade téknika no rekursu umanu.
“Ita presiza hatene se empreza ne’e iha tekniku sufisiente, enjineiru sira ne’ebé bele halo inspesaun no kontrolu bá projetu ka lae. Durante ne’e, ita haree projetu barak falla tanba mekanizmu kontrolu fraku no sistema kordenasaun laiha,” nia hateten.
JSMP rejeita deklarasaun balun husi Ministru Obras Públikas, Sameul Marçal ne’ebé, seidauk fó klarifikasaun ne’ebé klaru no responsavel kona-bá ezekusaun projetu sira ne’ebé involve osan públiku ho montante to’o US$631,805,56.
JSMP husu governu liuliu Ministériu Obras Públiku atu halo avaliasaun independente bá empreza sira ne’ebé manan kontratu projetu emerjénsia, liu-liu kona-bá númeru tekniku sira, esperiénsia servisu, no kapasidade implementasaun projetu durante ne’e
“Tanba osan Estadu ne’e boot tebes, presiza iha avaliasaun atu hatene kapasidade real empreza sira ne’ebé hetan kontratu,” Sampaio afirma tan.
Nia kritika Ministériu Obras Públika, tanba konsidera la kumpre di’ak kontratu projetu konstrusaun sira ne’ebé Estadu fó ba empreza sira. Problema boot ida mak falla iha mekanizmu kontrolu, inspeksaun no avaliasaun husi ministériu relevante. Governu la bele fó de’it osan bá empreza sira atu halo projetu, depois abandona prosesu supervizaun.
“Ministériu Obras Públiku inkomprimentu bá kontratu ne’e, tanba falla iha mekanizmu kontrolu no inspesaun. Sira tenke iha ekipa tékniku atu superviza servisu, la bele fó de’it osan ba empreza depois abandona hela projetu,” dehan nia.
Nia esplika katak iha realidade, projetu barak iha rai-laran abandona hela, maibé la haree tekniku ka injineiru husi Ministériu Obras Públiku atu akompaña progresu konstrusaun sira ne’e.
“Projetu barak iha fatin-fatin abandona, maibé ita ladún haree tekniku ka enjineiru husi ministériu atu halo monitorizasaun direta iha terrenu,” nia dehan.
Nia mós kritika politika lansa projetu barak iha tempu hanesan, enkuantu rekursu Estadu limitadu, situasaun ida ne’e halo kapasidade supervizaun téknika sai fraku, tanba númeru projetu barak liu duké kapasidade tékniku ne’ebé iha.
Nia rekomenda hodi loke investigasaun bá empreza Casnafar Unipessoal Lda simu kontratu projetu husi Estadu liu-husi Ministériu Obras Públiku. Nune’e, presiza haree klaru dadus sira hanesan valor kontratu, natureza projetu urjénsia ka normal, no relasaun kontratu ho parte sira ne’ebé involve , antes autoridade sira halo intervensaun.
Nia preokupa iha kazu barak suspeita má-prátika, abuzu podér ka inkumprimentu kontratu , maibé informasaun sira ne’e barak liu de’it iha orgaun komunikasaun sosiál ka mídia sosiál, laiha prosesu formál atu kanaliza bá autoridade kompetente.
Fó hanoin fila fali Ministru Obrál Públiku (MOP), Samuel Marçal klarifika katak projetu emerjénsia “New Box Culvert Construction and Normalization of Casnafar River” ho kustu US$631,805,56, hanesan prioridade bá kompañia kontaktór Casnafar Unipesoál, Lda atu aprende.
Ministru Obras Públiku, Samuel Marçal, hatete bá Jornalista sira hafoin remata reuniaun Konsellu Ministru iha Edifísiu Ministru Finansas, Díli, Kuarta (04/03/2026), katak, projetu emerjénsia iha teritóriu Timor laran tomak barak tebetebes, tanba Governu fó prioridade bá setór privadu sira hodi aprende.
“Ha’u mós rona empreza Casnafar Unipesoál Lda laiha ekipamentu pezadu, maibé dala ruma ita nia setór privadu sira balun iha ona kapasidade, balun seidauk iha kapasidade. Governu maka tenke pasénsia oinsá atu akompaña sira no eduka sira para tinan bá tinan ita prodúz ema no tanba ita hotu sei iha faze aprende, foin maka atu ita investe, buat sira ne’e hotu,” Ministru Samuel Marçal esklarese.
Projetu ne’e kontinua atraza fó risku bá komunidade sira ne’ebé hela besik iha área Casnafar, Ministru Samuel Marçal, defende ho argumentu katak iha teritóriu Timor laran tomak hetan fatin barak maka risku, maibé pasensia hakat neneik hodi rezolve.
Nia subliña tan, dadaun ne’e projetu emerjénsia barak, empreza balun iha kapasidade atu atinji hotu servisu sira ne’e, maibé balun seidauk iha kapasidade, tanba ne’e Governu liu-husi Ministériu Obrás Públiku kontinua akompaña hodi kapasita setór privadu sira ne’ebé foin eziste.
Iha entrevista Hatutan.com Diretór Ezekutivu Empreza Casnafar Unipesla Lda, Claudino Ricardo, iha nia rezidénsia iha Casnafar, Tersa (03/03/2026), rekoñese katak projetu emerjénsia atraza, maibé garante katak tempu badak sei finaliza.
“Ha’u garantia projetu ne’e sei konklui ho kualidade, tanba ne’e la’ós boot, maibé projetu kiikuan. Mudansa klimatika ne’e, difisil tanba ita ke’e tiha, udan tau mota tun sobu fila fali,” Claudino Ricardo hateten.
Nia hateten, hanesan empreza lokál foin maka hahú tenta atu atinje projetu ne’e, hanesan Minitru Obras Públiku ko’alia katak, tenke fó prioridade bá empreza lokál sira ne’e, sé soe ka abandona projetu emerjensia ne’e maka problema.
Nia argumenta katak dezastre naturál ne’e la’ós iha Casnafar de’it, no fatin ida-ne’e akontese no la’ós foin akontese, ne’e bebeik ona, nune’e maka Governu tau prioridade atu hadia.
Nia informa katak projetu ne’e nia ezekusaun atinje daudaun ona 40% no projetu nia kontratu parte MOP halo ona estensaun ba tan fulan-neen (6).
Kona-bá karreta sira utuliza xapa matrikula DH, Claudino Ricardo rekoñese duni tanba nia halo kooperasaun ho empreza husi Indonézia hodi aluga eskavatór ho de’it kustu kada fulan US$300, Baskulante sira aluga ho folin US$150.00 kada fulan.
Razaun karreta sira ne’e kontinua utiliza matrikula DH, Claudino Ricardo la hatene tanba empreza trata dokumentu aplikasaun ba lisensa rota nian liu-husi prosesu lisensa iha fornteira no hatan autorizazaun hodi karreta sira tama to’o iha Timor-Leste.
Karreta sira ne’e loos duni ha’u uza matriku DH, maibé tanba prosesu ida, ha’u hanesan kompaña lokál ha’u aluga, tanba folin barratu, entaun karreta sira utliza matriku DH ne’e iha prosesu mai, primeiru tama husi postu fronteira Batugade kompaña maka hatama mai liuhusi prosesu lisensa rota nian, maibé prosesu ne’e oinsá ne’e empreza karreta na’in husi Indonézia maka hatene no responavel,” Caludino Ricardo hateten.
Empreza Casnafar Unipesoal, Lda aluga ekipamentu pezadu husi Indonézia, hanesan eskavadór ida, fusso kahur simente ida (karreta moleng) ho númeiru matrikula DH 8829, Baskulante rua ho numéru matrikula DH 8494, EE ho DH 8003 EE.
Lee Mós: MOP Klarifika Projetu Emerjénsia ho Kustu US$631,805,56 Fó Prioridade Bá Empreza Casnafar Atu Aprende
Jornalista: Marcelino Tomae