Hatutan.com, (30 Agostu 2024), Díli—Conselho de Imprensa de Timor-Leste, Kinta 22 fulan-Agostu 2024, fó sai rezultadu monitorizasaun no análize produtu Jornalístiku meiu komunikasaun sosiál sira ba trimestre dahuluk no daruak nian iha tinan 2024.
Lee Mós: Levantamentu Conselho de Imprensa: SEKOMS Expedito Dias Ximenes Halo Duni Interferénsia bá Redasaun RTTL,E.P

Jornalista, editór no xefe redasaun sira partisipa iha aprezentasaun rezultadu monitorizasaun CI nian bá produtu jornalistika durante períodu trimestre dahuluk ho daruak iha tinan 2024 ne’ebé hala’o iha salaun enkontru CI, Kintal-Boot, Díli, Kinta 22 fulan-Agostu 2024. Foto/Vito Salvadór
Análize no monitorizasaun Conselho de Imprensa nian durante períodu trimestre dahuluk ho daruak iha tinan 2024 ne’e hatudu órgaun komunikasaun sosiál balu kontinua viola kódigu étika, la tuir prinsípiu jornalizmu no viola matadalan reportajen sensivel jéneru.
Liuhusi enkontru ho editór, jornalista no xefe redasaun sira hosi órgaun komunikasaun sosiál ne’ebé hala’o iha salaun Conselho de Imprensa iha Kintal-Boot, Díli, Diretór Diresaun Análize no Monitorizasaun (DAAM), Alberico da Costa Junior, fó sai katak durante periódu monitorizasaun iha periódu trimesterál primeiru no segundu ne’e, Conselho de Imprensa identifika meiu komunikasaun sosiál balu nafatin halo notísia la-tuir prinsípiu jornalizmu no komete infrasaun ba Kódigu Étika Jornalístika, pur ezempu notísia balu nafatin halo julgamentu (trial by the press), jornalista hatama nia opiniaun rasik iha notísia laran, notísia laiha konfirmasaun ho parte sira ne’ebé sai sujetu ba notísia ne’ebé publika. Enkuantu, notísia balu fali la sensivel jéneru, bias no estereotipu jéneru.
Ho violasaun sira-ne’ebé komete husi órgaun komunikasaun sira balu ne’e, Conselho de Imprensa mós hasai ona notifikasaun ka nota informativa ba mídia sira refere iha periódu monitorizasaun no análize trimesterál primeiru no segundu nian ho kanál mídia diferente.
Conselho de Imprensa mós simu keixa husi públiku, purezempu hanesan keixa husi Komapaña Sali-Magu no Ministériu Saúde relasiona ho Jornál Independente nia notísia investigativu kona-bá prosesu sosa ai-moruk no stockout ai-moruk iha Ospitál Nasionál Guido Valadares (HNGV)
Bazeia ba keixa hirak ne’e mak ekipa Conselho de Imprensa halo análize ba konteúdu noítisia nian karik viola Kódigu Étika Jornalizmu ka lae hodi submete no aprezenta ba plenaria molok foti desizaun kona-bá fó nofikasaun no nota informativa ba jornalista ne’ebé konsidera viola Kódigu Étika Jornizmu nian.
Rezultadu sira monitorizasaun no análize nian mak hanesan temi tuir mai:
Gráfiku infrasaun sira ne’ebé kanál média sira komete hasoru kode Étika Jornalistika iha trimestre I no II fulan Janeiru, Fevereiru, Marsu, Abril, Maiu, no Juñu 2024 mak tuir mai ne’e;
|
Nu.
|
Rezultadu Monitorizasaun Meiu no Orgaun ComSos
|
Kuantidade
|
|
1
|
Gardamor News
|
1
|
|
2
|
Jornal Timor Post
|
5
|
|
3
|
GMN TV
|
3
|
|
4
|
Tatoli.IP
|
1
|
|
5
|
Jornal Dili Post
|
1
|
|
6
|
Sapnews.tl
|
1
|
|
7
|
Hatutan.com
|
1
|
|
8
|
RTTL.EP
|
4
|
|
9
|
Jornal Diário GMN
|
1
|
|
10
|
Jornal STL
|
3
|
|
11
|
Jornál Independente
|
3
|
Tabela no Gráfiku Órgaun no Meiu Ne’ebé, Kontra Kódigu Étika tuir pontu ida-idak mak hanesan tuir mai ne’e;
|
Nu.
|
Rezultadu Monitorizasaun Infrasaun Étika
|
Kuantidadee
|
|
1
|
Pontu 1
|
1
|
|
2
|
Pontu 2
|
3
|
|
3
|
Pontu 5 ( Trial By The Press)
|
15
|
|
4
|
Pontu 6 (Cover both Sides)
|
8
|
|
5
|
Pontu 7
|
2
|
Tabela no Gráfiku Infrasaun Étika Tuir Tipu Média
|
Nu
|
Infrasaun Étika Tuir Tipu Média
|
Kuantidade
|
|
1
|
ONLINE
|
7
|
|
2
|
ELETRÓNIKA/TELEVIZAUN
|
5
|
|
3
|
IMPRIME
|
11
|
Tabela no Gráfiku Dadus Nota informativu ba jornalista ka kanál mídia sira
|
Nú.
|
Mídia
|
Totál
|
|
1
|
Jornal Timor Post
|
3
|
|
2
|
Jornal Independente
|
2
|
|
3
|
RTTL.EP
|
1
|
|
4
|
GMN TV
|
3
|
|
5
|
Gardamor News
|
1
|
Tabela no Gráfiku Keixa notísia mai CI
|
Nú.
|
Prejudikadu/Mídia
|
Totál
|
|
1
|
Kompañia Sali-Magu keixa Jornál Independente
|
2
|
|
2
|
Ministériu Saúde keixa Jornál Independente
|
1
|
|
3
|
Ministeriu Edukasaun keisar Jornál STL
|
1
|
Tabela no Gráfiku Dadus Notifikasaun ba Média
|
Nú.
|
Tipu sansaun
|
Média
|
Totál
|
|
1
|
Advertensia
|
Jornal Timor Post
|
1
|
|
2
|
Jornal independente
|
1
|
Jornalista sira Apresia

Aprezentasuan rezultadu monitorizasaun no análize CI nian bá konteudu jornalistiku meiu komunikasuan sosiál sira-nian. Foto/Vito Salvadór
Jornalista, editór no xefe redasaun sira ne’ebé partisipa iha aprezentasaun rezultadu análize no monitorizasaun publikasaun órgaun komunikasaun sosiál sira ne’e hato’o sira-nia apresiasaun no rekoñese sira-nia erru ne’ebé sira komete.
Iha sesaun pergunta no resposta, maioria reprezentante xefe redasaun no editór sira, mak hanesan Xisto Freitas, nu’udár vise-prezidente asuntu mídia no redasaun husi Ajénsia Notisioza Tatoli,I.P, Carlos de Jesus, xefe redasaun GMNTV, Alves da Costa, jornalista Grupu Media Nasionál (GMN), Vito Salvadór, jornalista Hatutan.com, José Caet nu’udár jornalista no editór Timor Post, rekoñese erru produtu Jornalístiku ne’ebé Conselho de Imprensa aprezenta no husu Conselho de Imprensa kontínua hala’o monitorizasaun ba produtu Jornalístiku órgaun no meiu komunikasaun sosiál sira-nian atu bele fó hanoin malu tuir kompeténsia Conselho de Imprensa nian.
Monitorizasaun no análize ba produtu jornalístiku meiu komunikasaun sosiál sira nian ne’ebé mak Conselho de Imprensa halo nu’udár parte ida husi Conselho de Imprensa nia kompeténsia tuir Lei Komunikasaun Sosiál Artigu 44.
Monitorizasaun ne’e halo atu mantein supervizaun ba produtu jornalístíka ida-ne’ebé garante no hametin independénsia editoriál meiu komunikasaun sosiál nian iha kontestu kobertura no publikasaun atu públiku bele asesu informasaun loloos no kredivel.
Membru Conselho de Imprensa, Francisco Belo Simões da Costa iha abertura programa aprezentasaun Relatóriu Rezultadu Monitorizasaun no Análize ba Produtu Jornalístiku Meiu Komunikasaun Sosiál sira ba Trimesterál Primeiru – Trimesterál Segundu 2024 ne’e, afirma rezultadu monitorizasaun ida-ne’e hanesan ezersísiu no kompeténsia Conselho de Imprensa nian hodi tau-matan no halo monitorizasaun ba produtu Jornalístiku tuir kódigu étika no padraun universal jornalizmu nian.
“Rezultadu análize no monitorizasaun ne’e la’ós mai atu fó sala malu, maibé hanesan meiu ida atu fó hanoin malu ka eduka malu atu loron ba loron hadi’a ita-nia produtu Jornalístiku hodi kumpre kódigu étika,” Francisco Simōes hateten.
Jornalista: Vito Salvadór