Hatutan com, (02 Dezembru 2024), Díli– Estadu Timor-Leste tau forma atensaun sériu ba ema ho defisiénsia iha polítika orsamentu nian, liuliu iha ajenda nasionál ba ema ho defisiénsia sira.
Lee Mós: Ekipa Konjunta Taka Sticker iha Transporte Públiku Kona-bá Direitu Ema ho Defisiénsia
Kada tinan iha loron 3 fulan-Dezembru, komemora loron internasionál ema ho defisiénsia ka International Day of Persons with Disabilitas ho objetivu atu fó apoiu no respeitu ba direitu no bem-estar ema ho defisiénsia sira.

PM Xanana Gusmão iha Centro de Convenções Díli (CCD), Sesta (01/12/2023), bainhira halo abertura semináriu ho tema ‘Únidu Iha Asaun Hodi Salva no Alkansa Objetivu Dezenvolvimentu Sustentável (ODS), Bá, Ho no Hosi Ema ho Defisiénsia’. Foto/dok. Elio dos Santos da Costa.
Sita hosi Wikipedia define kona-bá defisiénsia maka kondisaun ka funsaun korporál ne’ebé ema ida iha ne’ebé konsidera hanesan defisiénsia iha hala’o atividade balu (restrisaun atividade) no halo interasaun ho mundu ne’ebé hale’u nia.
Termu defisiénsia dala-barak uza atu refere ba funsionamentu indivíduu ida nian, inklui defisiénsia fíziku, defisiénsia sensoriál, defisiénsia kognitiva (cognitive), defisiénsia intelektuál, moras mentál, no tipu oioin moras króniku nian.
Ba selebrasaun loron internasional ema ho defisiénsia, tinan ne’e, Vise-Ministru Asuntu Parlamentár Adérito Hugo da Costa, afirma Estadu Timor-Leste mós desde inisiu tau forma atensaun seríu bá ema ho difisiénsia iha politiká orsamentu ninian liuliu iha ajenda nasionál bá ema difisiénsia sira.
“Ho momentu selebrasaun sira hanesan ne’e relembra nafatin para entidade hotu, liuliu Governu ka Estadu hodi kaer nafatin prinsipíu prinsipiu universál, tanba ne’e mak ita iha setór inkluzaun sosiál mak politiká Governu nian iha nivél nasionál no global hotu-hotu tau atensaun bá,” Vise-Ministru Asuntu Parlamentár Adérito Hugo da Costa hateten ba jornalista sira iha PN, Segunda (02/12/2024).
Iha fatin hanesan membru Parlamentu Nasionál hosi Bankada CNRT, Natalino dos Santos kongratula loron internasionál bá ema difisiénsia no enkoraja nafatin sira sai forte atu bele kontribui bá dezenvolvimentu, sira nia direitu mós hanesan ho ema sira ne’ebé la ho difisiénsia.
“Ita iha direitu hanesan no devér hanesan nu’udár sidadaun iha rai ida-ne’e. Entaun, loron 03 Dezembru, nu’udár loron ne’ebé espesiál bá sira no ita enkoja forte tanba sira mós parte importante iha rai ida-ne’e,” Deputadu Natalino dos Santos hateten.
Governu rasik iha Ministériu Solidaridade Sosiál no Inkluzaun ne’ebé nia servisu atu apoiu, tau-matan no fasilita ema ho difisiénsia inklui reprezentante povu iha Parlamentu Nasionál mós sempre hato’o sira-nia preokupasaun iha Parlamentu Nasionál.
Istória Badak Loron Internasionál ba Ema ho Defisiénsia
Istória komemorasaun anuál Loron Internasionál ba Ema ho Defisiénsia hahú husi Asembleia Jerál Organizasaun Nasoins Unidas (ONU) nian iha tinan 1976 ho anúnsiu tinan 1981 nu’udar Tinan Internasionál ba Ema ho Defisiénsia.
Hafoin, komemorasaun anuál Loron Internasionál ba Ema ho Defisiénsia ne’ebé deklara iha tinan 1992 liuhosi rezolusaun Asembleia Jerál Nasoins Unidas (ONU) 47/3.
Tuir ONU, komemorasaun Loron Internasionál ba Ema ho Defisiénsia ne’e ho objetivu atu hasa’e komprensaun kona-bá asuntu defisiénsia no mobiliza apoiu ba dignidade, direitu no bem-estar ema ho defisiénsia.
Komemorasaun ne’e mós ho objetivu atu hasa’e koñesimentu kona-bá situasaun ema ho defisiénsia sira iha aspetu hotu-hotu iha vida polítika, sosiál, ekonómika no kulturál.
Jornalista Estajiária: Zita Menezes