Hatutan.com, (06 Maiu 2026) Díli– Komisaun Anti Korrupsaun (CAC-sigla portugés) indentifika projetu reabilitasaun drainase iha Mota Aitarak-Laran kustu $1,684,104.48 desde tinan 2024 to’o 2026 laiha progresu.
Lee Mós: CAC Ajenda Ona Kazu Projetu Estrada Rita-Maubisse Ne’ebé Abandona husi Balada Unip.Lda

Projetu reabilitasaun drainase iha Mota Aitarak-laran, Díli ne’ebé la hatudu progersu iha ezkusaun. Foto/Marcelino Tomae
Adjuntu Komisáriu Komisaun Anti-Korrupsaun (CAC) bá asuntu Servisu Apoiu no Kooperasaun, Miguel Acacio Faria, Karta (06/05/2026), bainhira halo inspesaun direta ba projetu ne’e, konfirma katak CAC haree projetu ne’e la la’o tanba problema sosiál ne’ebé to’o agora Ministériu Obras Públiku seidauk rezolve indemnizasaun ba komunidade afetadu sira.
“CAC nia prezensa iha ne’e hodi haree projetu reabilitasaun drainase Mota Aitarak-laran, projetu la la’o, tanba ekipa indentifika falla husi parte MOP, tanba seidauk rezolve indemnizasaun ba komunidade afetadu sira,” Komisáriu Adjuntu CAC Miguel Faria hateten.
Durante ekipa CAC. halo monitorizasaun no rekolla informasaun iha terenu, katak Govennu liu-husi Ministériu Obras Públiku seidauk rezolve problema sosiál bá komunidade sira ne’ebé hela iha área Aitarak-laran.
Problema seluk ne’ebé CAC rejista mós maka, empreza hasoru difikuldade boot, tanba bee la maran maka halo projetu ne’e paradu to’o agora, maibé empreza nafatin halo servisu.
Enjiñeiru Unidade Inspesaun Verifikasaun Ministériu Obras Públiku, Marcelino Soares, promete katak sei la nonook hodi halo koordenasaun diresaun indentifikasaun Planeamentu iha Ministériu Obras Públiku, hodi aselera lalais problema sosiál bá komunidade sira Aitarak-laran, nune’e empreza bele kontinua projetu ne’e.
“Ita rekoñese projetu reabilitasaun ne’e paradu hela, tanba problema sosiál bá komunidade sira iha Aitarak-laran Díli, agora sei iha prosesu verifikasaun Planeamentu , ne’ebé ita sei buka atu aselera lalais problema sosiál ne’e atu nune’e empreza obra refere,” Marcelino Soares hateten.
Nia dehan , projetu ne’e halo ona pagamentu 30% husi montante orsamentu US$1,684,104.48, nune’e sei halo verifikasaun di’ak atu extende kontratu ka la extende, maibé tenke rezolve uluk problema sosiál bá komunidade sira iha Aitarak laran Díli.
Iha fatin hanesan Diretór Ezekutivu Empreza RIRI START UNIPESSOAL, LDA Jacob Ximenes hateten, kontratu ne’e invalidu tiha ona no iha tinan 2025 empreza hato’o pedidu bá Ministériu Obras Públiku atu halo estensaun ba kontaktu maibé to’o agora seidauk responde.

CAC orienta hatuur loloos kuadru avizu projetu drainase iha Mota Aitarak-laran, Díli.
Antigu Diretór Ezekutivu Timor Post ne’e, afirma, maske to’o agora Governu seidauk responde bá pedidu estensaun kontratu, maibé empreza RIRI START UNIPESSOAL, LDA kontinua servisu hodi hein desizaun tuir mai.
“Projetu ne’e ami hahú iha tinan 2024, maibé ita servisu de’it iha bee-laran, tanba mota, bee ne’e mai husi natureza hanesan udan, no bee seluk, mai husi pisina Palásiu Prezidensiál nian bainhira hasai mai boot liu tempu udan nian,” nia esplika.
Nia dehan, problema seluk ne’ebé empreza enfrenta maka Komunidade sira okupa hela espasu, nune’e fó kauza bá ekipamentu pezadu sira book aan la di’ak. Sei komunidade la okupa espasu ne’e servisu hotu ona.
Tekniku husi empeza RIRI START UNIPESSOAL, LDA , projetu ne’e la’o tinan ida ho balu, kompaña hasoru difikuldade oi-oin, tanba espasu ne’e ekipamentu book aan la di’ak .
Bazeia bá informasaun ne’ebé hatudu iha plaka projetu,Ministériu Obras Públikas hahú ona implementa projetu reabilitation drainase Mota Aitarak-laran iha Suku Motael, Munisípiu Díli, ho total orsamentu US$1,684,104.48.
Obra ne’e tama iha kontratu númeru SSS/072/MOP-2024, no Empeza RIRI START UNIPESSOAL, LDA maka kontrui Projetu ne’e ofisialmente hahú iha 01 Jullu 2024 no planeadu atu remata iha 01 Jullu 2025, maibé to’o ona tinan 2026 seidauk finaliza.
Informasaun ne’ebé Hatutan.com rekolla iha terenu katak, iha 2025 kontratu termina, Governu halo estensaun tan kontaktu husi fulan-Agostu to’o Dezembru 2025 maibé projetu ne’e foin atinji 35%
Hatutan.com nota mós katak iha lokál konstrusauun plaka avizu projetu ne’ebé empreza responsavel instala seidauk hatur ho di’ak no la vizível bá públiku, tanba plaka referee ne’e latan de’it iha gudan sorin, ne’ebé difisil atu komunidade haree no hatene informasaun kona-ba projetu ne’e.
CAC ezije bá empreza atu hadi’a kedas pozisaun no kondisaun plaka avizu atu tau iha fatin ne’ebé loos, vizível no tuir prinsípiu transparénsia iha implementasaun projetu públiku.
Jornalista: Marcelino Tomae