Connect with us
Pakote Ahi

Polítika

Lú Olo Fiar Membru Governu Na’in-haat Sei Benefisia no Hadi’a Dezempeñu Governamentál

Published

on

Hatutan.com (22 Marsu 2022), Díli—Prezidente Repúblika Francisco Guterres Lú Olo iha esperansa no fiar katak, membru Governu na’in-haat ne’ebé ohin simu pose, sei lori benefísiu efetivu no hadi’ak dezempeñu Governamentál iha VIII Konstitusionál.

Membru Governu na’in-haat ne’ebé simu pose iha Tersa (22/03/2022). Foto/Hatutan.com.

“Haree ba tempu badak sei resin hela to’o mandatu hotu iha tinan 2023, ha’u hein katak substituisaun ida ne’e ba membru VIII Governu Konstitusionál sei lori benefísiu efetivu no hadi’ak duni dezempeñu governamentál, iha área sira ne’ebé halo mudansa,” Lú Olo hateten iha diskursu serimónia tomada de pose na’in-haat iha Palásiu Prezidensiál Nicolau Lobato, Tersa (22/03/2022).

Notisia iha Relasaun:Remodelasaun, Aban Membru Governu Na’in-haat Simu Pose

Xefe Estadu ne’e saúda membru foun Governu ne’ebé nia rasik foin fó pose bá no mós Primeiru-Ministru, Jenerál Taur Matan Ruak no membru hothotu Governu atuál tanba konsidera serimónia ne’e marka loron entrega misaun nobre ida ba kompatriota na’in-haat atu serve inkondisionalmente povu keridu, nu’udár membrus Governu Konstitusionál.

Advertisement

Iha vida no funsionamentu kualkér Governu ida nian, proposta hosi Primeiru-Ministru atu substitui membru Governu hanesan hahalok normál ida.

Substituisaun ida-ne’e halo ba nesesidade pontuál sira ne’ebé define hosi Primeiru-Ministru no Governu Konstitusionál ida-ne’e atu hasa’e efikásia asaun Ezekutivu nian to’o ninia mandatu ramata no Lú Olo hein katak halo ida ne’e atu konsege hala’o polítikas no programas hatuur ona ba área Justisa, Obras Públikas, Finansas no Asuntus Kombatentes Libertasaun Nasionál.

Hosi tinan 2017, tinan ne’ebé atuál Xefe Estadu ne’e hahú mandatu nu’udár Prezidente Repúblika, hasoru situasaun polítika sira ne’ebé nunka akontese horiluk  maibé, biar akontese saída de’it,  nia konsege rezolve, liuhosi diálogu konstrutivu. Katak ho ko’alia ba maluk sira ho haksolok,   to’o hetan solusaun.

“Hau rona líderes istórikus no figuras nasionais, líderes partidus polítikus ho asentu iha Parlamentu ka lae, no mós organizasaun sosiedade sivíl sira, konfisaun relijioza no mós sidadã no sidadaun sira, ho neon haktuir Konstituisaun RDTL, ho hakarak atu haforsa páz, estabilidade no konfiansa Povu nian iha instituisaun sira, ho preokupasaun atu proteje sidadã no sidadaun sira ita-nia luta hasoru kalamidade públika, koñesida nu’udár pandemia Covid-19, no atu ita rekupera hosi dezastre naturál sira kauza hosi udan-boot no bee-sa’e iha ita-nia Rain, liuliu iha sidade kapitál, Dili,” nia hateten.

Sidadã no sidadaun sira, en-jerál, fó lisaun maturidade, toleránsia no rekonsiliasaun no hatudu katak hadomi demokrasia, iha sirkunstánsia ne’ebé de’it.

Advertisement

Nunee, sira mak sai fatór prinsipál ba páz no estabilidade iha País no hamorin liután Timor-Leste nia naran iha mundu.

Mandatu Governu ida ne’e nian tama ona iha  tinan ikus no Lú Olo hakarak fiar katak membru ida-idak emposadu  ohin,  hatene oinsá  hatutan buat di’ak ne’ebé ninia antesesór halo ona no  hatene uza rekursus no meius ne’ebé nia iha,  ho matenek, kriatividade no rigór atu ajuda VIII Governu luta ba hadi’ak komunidade nia moris, iha País tomak.

Nia preokupa tebes ho taxa ki’ak ne’ebé as tebes enkuantu ema balun riku ba beibeik. Maioria ninia mal-nutrisaun hahan ladi’ak, liuliu labarik sira-nian, atraza dezenvolvimentu umanu no ida ne’e sai preokupasaun boot ida tanba afeta ita nia rikusoin boot liu, jerasaun abanbairua nian.

Nune’e, importante tebes kontinua kombate ki’ak no mal-nutrisaun ho forsa tomak atu bele iha jerasaun foin-sa’e timoroan saudável liu no ho kapasidade boot liu atu intervein iha área oioin dezenvolvimentu, iha tinan sira tuir mai.

Xefe Estadu apela ba Governu no mós ba partidu polítiku sira ho asentu iha Parlamentu Nasionál atu sai efetivu liután iha imi nia relasaun ba malu atu nune’e bele partilla no asumi hamutuk dezafius importantes ba dezenvolvimentu.

Advertisement

Membru Governu na’in-haat emposadu mak hanesan Ministru  Justisa, Tiago Sarmento,  Ministru Obras Públikas,  Abel Pires da Silva,  Vise-Ministru  Finansas, António Freitas no Sekretáriu  Estadu ba  Asuntus  Kombatentes Libertasaun Nasional,  Júlio da Conceição Loro Mesak.

Jornalista: Vito Salvadór

Kontinua Le'e
Advertisement
Hakarak Hato'o Komentariu?

Husik Hela Komentariu

Your email address will not be published. Required fields are marked *

Polítika

Presiza Konstrui Fatin Própriu Atu Fasilita Fornesimentu Kombustível iha Sentrál Elétrika Hera-Betano

Published

on

Hatutan.com, (26 Marsu 24), Díli—Deklarasaun politíka bankada KHUNTO iha Parlamentu Nasionál (PN),  rekomenda bá Governu katak, presiza duni atu investe hodi konstrui fatin própriu bá fornesimentu kombustível iha Sentrál Elétrika Hera no Betano.

(more…)

Kontinua Le'e

Polítika

Deklarasaun Polítika Bankada FRETILIN: Tanbasá TL Seidauk Bele Manan Greater Sunrise

Published

on

Hatutan.com, (25 Marsu 2024), Díli– Bankada Parlamentár FRETILIN, Segunda (25/03/2024), halo deklarasaun polítika iha plenária Parlamentu Nasionál hodi aprezenta sira-nia duvida no kestiona projetu Greater Sunrise ne’ebé to’o ohin loron seidauk iha finalidade.

(more…)

Kontinua Le'e

Polítika

20-21 Abríl, Kongresu Nasionál Partidu KHUNTO Bá Da-III

Published

on

Hatutan.com, (21 Marsu 2024), Díli- Partidu Kmanek Haburas Unidade Nasionál Timoroan (KHUNTO) iha loron 20 to’o loron 21 fulan-Abríl, tinan ne’e, sei realiza kongresu nasionál bá da-III hodi halo reestruturasaun no prepara estratéjika polítika partidu hodi enfrenta dezafiu sira iha futuru.

(more…)

Kontinua Le'e

Trending