Ekonomia
Asosiasaun Saemaul Undong Sei Diversifika Ekonomia TL To’o Baze
Published
4 years agoon

Hatutan.com, (09 Juñu 2022), Díli—Governu liuhosi Vise Ministru Administrasaun Estatál (MAE), Lino de Jesus Torrezão, garantia katak, ho prezensa hosi asosiasaun Saemaul Undong nian iha Timor-Leste (TL), sei bele diversífika liu tán ekonomia iha rai laran, hahú hosi nível nasionál to’o ba iha baze.

Kongresu asoiasaun Saemaul Undong iha Salaun Laline Larigutu, CNE Caicoli, Kinta (09/06/2022). Foto/Média MAE.
Iha TL programa Saemaul Undong implementa ona iha aldeia haat mak hanesan, Chauluturu, Chaivaicha, Bauro, no Laurai, ne’ebé mak lidera diretamente hosi lideransa komunitária ho espíritu voluntarizmu, servisu badinas, hamutuk ho komitmentu ne’ebé forte.
Implementasaun ba atividade sira ne’e, bazeia ba akordu bilaterál ne’ebé asina entre Governu TL ho Korea iha Díli dezde tinan 2016.
Programa no atividade sira prinsipál hosi Saemaul Undong nian mak hanesan muda mentalidade, hadi’a ambiente, hasa’e rendimentu ekonomia hosi baze nu’udár ekonomia nasaun.
“Diversifika ba to’o aldeia, iha diversifikasaun ekonómia,” Lino de Jesus Torrezão hateten durante partisipa iha kongresu asoiasaun Saemaul Undong nian iha Salaun Laline Larigutu, CNE Caicoli, Kinta (09/06/2022).
Durante ne’e, MAE hamutuk ho Governu Korea Súl liuhosi nia embaixada iha TL hala’o ona sosializasaun ba populasaun sira hotu iha munisipiu 13 ho RAEOA kona-bá prinsipiu no atividade sira hosi asosiasaun Saemaul Undong.
Maibé, Lautém mak sai munisipiu ne’ebé ezemplár tanba konsege implementa atividade sira ho rezultadu ne’ebé di’ak tebes.
“Progresu ne’e di’ak, rezultadu kapás. Tanba ne’e mak atu bele abranje, estende tán ba iha aldeia sira selu seluk. Ezemplár mak aldeia haat iha Lautém ne’ebá ne’e agora ba oin, sei implementa tán iha aldeia sira seluk ne’ebé governu mak atu bele hili,” Lino Torrezão hateten.
Governu liuhosi MAE, aprezenta ona proposta lei ida ba konsellu ministru no ikus mai konsege halo aprovasaun ba dekretu lei númeru 23/2021, ba PMOHA ho diploma ministeriál ne’ebé submete ona ba konsellu ministru hodi hein publikasaun iha jornál repúblika.
Tuir planu, programa PMOHA sei implementa iha Munisipiu Díli Bobonaro, Ermera, Baucau no Ainaro.
Durante implementasaun atividade, komunidade hetan tulun orsamentu hosi sentru asosiasaun Saemaul Undong nian iha TL, liuhosi embaixada Korea Súl nian.
Maibé, dekretu lei ne’ebé governu aprova ona iha kada tinan sei apoia montante orsamentu hamutuk milliaun $20 to’o millaun $30 ba grupu kreativu sira ne’ebé mak hamahan an iha asosiasaun Saemaul Undong.
Enkarregadu embaixada Korea iha TL, Yu Jihan, hato’o nia kongratulasaun ba governu TL liuhosi MAE ne’ebé mak organiza ona konferénsia importante ne’e. Saemaul Undong maka projetu dezenvolvimentu komunitáriu ne’ebé mak implementa ona iha Korea, dezde 1970.
Iha tempu ne’ebá, sidadaun Koreanu sira ho 70% liu mak moris hosi agrikultura, iha suku no sira nia kondisaun ladun di’ak.
Tanba ne’e, atu dezenvolve suku iha área rurál sira, governu Korea enkoraza populasaun iha suku atu dsikute no deside oinsá atu hadi’a sira nia suku ho maneia rasik.
Governu Korea fornese de’it materiál hirak ne’ebé presiza, atu nune’e sira bele ezekuta rasik orsamentu.
“Tanba ne’e, iha prinisipiu tolu mak determina susesu Saemau Undong. Priemiru badinas, segundu esforsu an rasik no terseiru servisu hamutuk entre populasaun iha suku,” enkarregadu embaixadór Korea iha TL, Yu Jihan hateten iha abertura kongresu Saemaul Undong nian iha Salaun CNE, Caicoli.
Reprezentante governu Korea ne’e hato’o katak, molok mosu Saemaul Undong, Korea mós sai hanesan nasaun ne’ebé mak ki’ak liu iha mundu. Maibé sira konsege hakat liu situasaun ki’ak, hodi hiit an sai nasaun ida ho ekonomia ne’ebé mak boot.
Xefe Grupu Saemaul Undong hosi Aldeia Chaivaicha, Munisipiu Lautem, Rui da Costa informa, atividade ne’ebé durante ne’e sira halo maka, hahú hosi ambientál, kontinua projetu rendimentu sira hanesan hakiak manu ho tipu broiler, inklui atividade ortikultura.
“Rezultadu ne’ebé ami hetan, daudaun ne’e ami iha kaixa Saemaul Undong kuaze $11.000, no ami sosa ona karreta ida, ho ami nia manu luhan ne’ebé mak iha ne’e. Sé ita tau osan karik, purvolta de $50.000. Tanba ne’e, ami nia estimasaun ne’e entre tinan 20 to’o 50, ami sei bele uza. Ida ne’e mak ninia sustentabilidade,” Rui da Costa, hateten.
Rezultadu hosi atividade sira ne’e, osan balun membru grupu sira utiliza hosi halo kanalizasaun bee-moos no ajuda komunidade halo rehabilitasaun ba estrada iha aldeia laran.
Difikuldade ne’ebé hasoru durante hakiak manu broiler ho fahi oan maka, susar atu asesu ba merkadu. Tanba ne’e maka, husu ba empréza timoroan sira atu bele tulun malu, nune’e dezenvolvimentu la’o ba oin.
Totál membru hosi grupu Saemaul Undong nian iha Aldeia Chaivaicha, hamutuk 35.
Saemaul Undong koñesidu nu’udár programa dezenvolvimentu rurál integradu ho kompetetivu, inkluzivu no sustentável no hetan rekoñesimentu hosi ONU, no rejistadu ona iha UNESCO dezde fulan-juñu 2013. Espíritu Saemaul Undong mak sai mákina ba ekonómia Korea ho diferente.
Asosiasaun Saemaul Undong mak movimentu ida ne’ebé hahú hosi suku no naran Movimentu Hafoun Suku, nakfilak aan hosi Suku ba Movimentu Nasionál iha Korea Súl, hodi muda moris povu Koreanu sira nian, hosi kiak ba avansadu.
Iha Korea, movimentu nasionál ida ne’e, nakonu ho industralizasaun ne’ebé modernu, kompetetivu, no hetan klasifikasaun topu 10 ho ekonomia forti iha mundu.
Ohin loron, povu Korea Súl sai ona nu’udár doadór importante no ajuda nasaun barak ne’ebé sei moris iha liña probreza, atu uza Saemaul Undong hanesan modelu di’ak. Saemaul Undong hahú movimentu forti hosi Suku ba nasionál no globál.
Jornalista: Rogério Pereira Cárceres
Ekonomia
Governu Hasai Millaun US$4.5 Husi OGE 2026 Halo Pagamentu Saláriu Décimo Terceiro 2025
Published
4 weeks agoon
12/01/2026
Hatutan.com (12 Janeiru 2025),Díli— Ministra Finansas, Santina José Rodrigues F. Viegas Cardoso, informa Governu hasai kuaze millaun US$4.5 husi Orsamentu Jerál Estadu (OGE, sigla portugés) tinan fiskál 2026 hodi halo pagamentu ba saláriu decimo terceiro 2025 nian.

Hatutan.com, (29 Dezembru 2025), Díli–Ministériu Koordenadór Asuntu Ekonómia (MCAE- sigla portugés) dúvida ho dadus produsaun hare-kulit iha Sentru Nasionál Lojistika (CLN) tanba la hatudu dadus konkretu.
Ekonomia
BCTL ho BNU Halo Kooperasaun Hametin Indústria Finanseira no Impulsiona Dijitalizasaun Ekonomia TL
Published
2 months agoon
05/12/2025
Hatutan.com, (05 Dezembru 2025), Díli— Banku Sentrál Timor-Leste (BCTL-sigla portugés) no Banco Nacional Ultramariño (BNU) halo kooperasaun liuhusi atividade Fórum CEO hodi hametin industria finanseira no impulsiona dijitalizasaun ekonómia iha Timor-Leste.

PDHJ: Ofisiál Mídia SEKOMS Impede Hatutan.com Halo Kobertura iha Espasu Públiku RTTL,E.P Ne’e Krime

PDHJ Husu Anula no Suspende Rekrutamentu Kadetas PNTL Foun

Kandidatu Ajente PNTL Sei Koordena ho Universitáriu Sira Organiza Manifestasaun

Ezekutivu FFTL 2026-2030 Kompromete Konsentra Servisu iha Atividade Juvinil no Dezenvolvimentu Infraestrutura

Rekrutamentu Kadetes PNTL Diskriminativu, Ministériu Interiór ho Komandu PNTL Dezobediénsia Ba Desizaun Tribunál

DIT Hahú Introdús ba Estudante Sira Kona bá Seguransa ba Dadus Importante

IGJ Legaliza Corais Timor bá Atividade Futu-Manu

STOP PRESS: Ministru Nino Pereira Konsumu Dose Kontamina ho Frasku Halo Nanál Kanek no Ran

Indonesia dan Timor-Leste Perkuat Kerjasama Ekonomi, Sosial Budaya, dan Pariwisata

Governu Indika BTK Hadi’a Trotoár Naksobu iha Área Bebora

Asesu Gratuita HATUTAN.com

Hafoin Ferias Judisiáriu PGR Sei Ko’alia Kazu Set-top Box RTTL,E.P

Xefe Estadu TL Kondekora Militár Korea Súl Ne’ebé Mate iha Oé-Cusse

PCIC Detein MG Lori Osan Falsu Hosi Inglaterra

PR Simu Karta Kredensial Husi Embaixadór Brunei Darussalam ho Reinu España
Trending
Dili7 days agoOfisiál Mídia SEKOMS Impede Jornalista Hatutan.com Halo Kobertura iha RTTL,E.P
Justisa & Krime6 days agoTribunál Rekursu Deside Estadu Selu Kompensasaun bá Gil da Costa “Puto Naldo Rei”, Antigu Prezidente RTTL,E.P
Dili1 week agoAsidente Tráfiku iha Área Eskola UNAMET, Joven Na’in-rua Lakon Vida
Polítika1 week agoKomisaun A Preokupa Servisu Asesór iha Ministériu Sira
Nasionál6 days agoImpede Jornalista Hatutan.com, AJAR Konsidera SEKOMS ho Nia Subordináriu Prátika Rejime Ditadura Soeharto
Nasionál6 days agoKandidatu PNTL Na’in-10.597 Aprovadu Ba Faze Teste Médiku
Nasionál5 days agoImpede Jornalista Hatutan.com, Conselho de Imprensa Konsidera Ofisiál Mídia SEKOMS Komete Violasaun Grave Ba Konstutisaun RDTL
Nasionál5 days agoHahalok Ofisiál Mídia SEKOMS Bele Fó Impaktu Ba Índise Liberdade Imprensa Timor-Leste









