Connect with us
Pakote Ahi

Polítika

Prezidénsia Repúblika Laiha Orientasaun Simu Proposta Bolsu Estudu no Apoiu Negósiu

Published

on

Hatutan.com, (26 Jullu 2022), Díli—Prezidénsia Repúblika seidauk hasai sirkulár no avizu ofisiál ruma ba komunidade atu mai husu apoiu bolsu estudu no apoiu negósiu.

Ekipa Kaza Sivíl hala’o konferénsia Imprensa iha Palásiu Prezidensiál, Tersa (26/07/2022).

Asuntu ne’e fó-sai hosi adjunta Xefe Kaza Sivíl, Herinqueta da Silva liu husi Konferénsia Imprensa hodi hatan ba preokupasaun komunidade ne’ebé durante loron hirak nia laran lori dokumentu mai forma iha odamatan Palásiu nian hodi husu apoiu bolsu estudu no apoiu negósiu.

“Agora daudaun iha proposta 6.000 mak tama ona mai iha Palásiu Prezidensiál, maibé parte Prezidensiál sei haree atu identifika, nune’e ida ne’ebé mak sei kanaliza ba Ministériu relevante sira,” nia hateten iha Palásiu Prezidensiál Bairru-Pité, Tersa (26/07/2022).

Ministériu relevante sira ne’ebé mak parte Prezidénsia sei kanaliza proposta hirak ne’e mak hanesan Ministériu Solidaridade Sosiál no Inkluzaun (MSSI), Ministériu Edukasaun Juventude no Desportu (MEJD), Ministériu Ensinu Superiór Siénsia no Kultura (MESSK) no proposta ne’ebé iha ligasaun ba infraestrutura sei kanaliza ba iha Ministériu Obras Públika (MOP).

Advertisement

“Prezidénsia laiha orsamentu sufisiente atu atende proposta ne’ebé mai hosi komunidade, tanba ne’e proposta hirak ne’e sei kanaliza ba Governu,” Henriqueta da Silva hateten.

Iha fatin hanesan, assesór polítiku Prezidénsia Repúblika, Tomas do Rosário Cabral hateten durante ne’e akompaña atividade Prezidénsia nian durante fulan rua, haree no tetu prezensa komunidade iha resintu Prezidensiál, ne’ebé aumenta loron-loron ligadu ba joven, estudantes, feto-mane, inan – aman balun, hodi halo aprisimasaun atu hatama proposta ba Prezidénsia bele hetan tulun ruma ba sira nia nesesidade.

Konsidera katak, Prezidénsia Repúblika nu’udár órgaun Estadu númeru um (1), ho papél atu garante komprimentu ba Konstituisaun, garante unidade no estabilidade nasionál, no promove dezenvolvimentu funsaun instituisaun demokrátika Estadu nian atu mantein fiel kumprimentu ba knaar Estadu tomak nian, inklui respeita ba separasaun poderes.

“Liuhosi konferénsia Imprensa ne’e, komunika ba líder no autoridade komunitária sira, liu-liu Prezidente Autoridade munisípiu sira,  Administradór Postu sira, Xefe suku no Xefe aldeia sira hotu, katak Prezidénsia laiha orsamentu disponível atu atende ba pedidu hotu-hotu ne’ebé mai hosi komunidade,” Tomás do Rosário Cabral hateten.

Proposta komunidade ne’ebé sira rasik lori ba tau hamutuk de’it iha rai portaun parte Leste, Palásiu Prezidensiál.

Pedidu barak mak tama ona iha Prezidénsia, liuhosi diskusaun no avaliasaun téknika, liuhosi orientasaun superiór Prezidente Repúblika, atu organiza pedidu sira ne’e, hodi re-enkamiña ba instituisaun relevante atu bele fó resposta perante situasaun esepsionál balun, ho karáter urjente no fundamentu umanitáriu.

Prezidensia Repúblika sei konsidera hodi avalia situasaun refere ho kbiit ne’ebé iha, Prezidénsia sei kondúz levantamentu de dadus no halo avaliasaun téknika atu bele haree posibilidade oinsá apoia ka koordena ho instituisaun komponente sira.

Advertisement

“Se ita haree ba órgaun Estadu Prezidente Repúblika ne’e mak kontrollu funsionamentu Estadu, agora se mak haruka ema hirak ne’e mai no bainhira Prezidente Repúblika hatene sé mak haruka ema hirak ne’e mai tenke buka-tuir atu hatene tanba saida, motivu saida no tanba sá mak ida-ne’e akontese se mak lori mai ho motivu saida,” nia dehan.

Situasaun ida ne’e prezudika integridade komún povu nian tanba povu mak na’in ba Estudu tanba ne’e bainhira iha identifikasaun mak hetan katak iha oknum ka funsionáriu Estadu ruma ne’ebé halo aktu ida-ne’e hodi halo komunidade sira nadodon lori fali proposta mai iha Palásiu Prezidensiál, parte Palásiu Prezidensiál sei foti medida tuir lei Funsaun Públika hodi kondena nia aktu sira ne’e no husu nia responsabilidade.

“Atu konvense komunidade sira hodi loro-loron labele lori sira nia proposta mai iha Palásiu Prezidensiál mak Gabinete Prezidénsia Repúblika halo ona publikasaun ka avizu ba públiku no oras ne’e parte Prezidénsia Repúblika nian sei halo esforsu atu identifika autór ne’ebé nafatin halo propaganda hodi komunidade sira loro-loron mai,” nia haktuir.

Iha fatin hanesan, Komunidade Kulau, Madalena Tilman da Silva hateten nia rona tutan informadaun hosi komunidade seluk mak lori nia hakat ho esperansa atu lori proposta ba Palásiu Prezidensiál hodi husu tulun ba Prezidente Repúblika atu hadi’a nia moris, liuliu uma ne’ebé nia hela ba tanba ho kondisaun aat.

“Há’u rona informasaun mak ha’u mai atu husu apoiu ba Prezidente Repúblika hodi hadi’a ha’u nia uma,” Madalena Tilman da Silva hateten.

Advertisement

Observasaun Hatutan.com iha terrenu haree katak, portaun parte Leste, Palásiu Prezidensiál nian nakonu ho proposta komunidade ne’ebé sira rasik lori ba tau hamutuk de’it iha rai tanba parte Palásiu Prezidensiál laiha autorizasaun atu simu proposta hirak ne’e.

Jornalista: Vito Salvadór

Kontinua Le'e
Advertisement
Hakarak Hato'o Komentariu?

Husik Hela Komentariu

Your email address will not be published. Required fields are marked *

Polítika

SEATOU Halo Evikasaun Tanba Simu Orden

Published

on

Hatutan.com, (25 Abríl 2024), Díli- Sekretáriu Jerál Partidu FRETILIN, Mari Alkatiri hateten evokasaun ne’ebé mak Sekretáriu Estadu Asuntu Toponímia  no Organizasaun Urbana (SEATOU), Germano Santa Brites Dias, halo bá abitante sira ne’ebé okupa espasu públiku no rai Estadu tanba hetan orden.

(more…)

Kontinua Le'e

Polítika

Mari Alkatiri Husu Lidér Sira Tuur Hamutuk

Published

on

Hatutan.com, (25 Abríl 2024), Díli- Sekretáriu Jerál partidu FRETILIN, Mari Alkatiri, hateten tempu ona hodi lidér sira tuur hamutuk para buka solusaun bá problema edukasaun, saúde no problema sira seluk hodi lori povu ne’e bá moris di’ak.

(more…)

Kontinua Le'e

Polítika

FRETILIN Preokupa ho Kresimentu Ekonómiku TL iha 2023 La To’o 2%

Published

on

Hatutan.com, (23 Abríl 2024), DíliBankada FRETILIN iha Parlamentu Nasionál (PN) preokupa tebes ho rezultadu relatóriu hosi Asian Development Bank (ADB) kona-bá kresimentu ekonómiku Timor-Leste (TL) nian iha tinan 2023 ne’ebé fraku loos no la to’o 2%.

(more…)

Kontinua Le'e

Trending