Connect with us
Pakote Ahi

Nasionál

Títulu Kardeál Hanesan Priviléjiu ba Igreja TL

Published

on

Hatutan.com, (05 Setembru 2022), DíliPrezidente Repúblika (PR), José Ramos-Horta konsidera títulu Kardeál ne’ebé Dom Virgílio Kardeál do carmo da Silva simu nu’udár priviléjiu ne’ebé Igreja Universál haraik mai Igreja Partikulár Timor-Leste (TL) no títulu ne’e hanesan méritu ba sarani Katólika no povu Timor-Leste nian.

Sarani sira halo serimónia bemvido ba Sua Eminência Dom Virgílio Kardeál do Carmo da Silva, SDB iha Aeroportu Comoro, hafoin fila hosi Vatikanu, Segunda (05/09/2022). Foto Hatutan.com.

Ramos-Horta mós konsidera Igreja Katedrál ohin sai tán fatin ne’ebé monumentál tebes ba Igreja Katólika iha rai doben Timor-Leste, no TL tomak.

Lee Mós:Kardeál Foun Sai Roman bá Sarani Tomak Maromak Nian

Tan ne’e, lori Estadu tomak nia naran, nu’udár Xefe Estadu hakarak hato’o saudasaun ba Sua Eminência Reverendíssima Kardeál Virgílio no kongratula tanba tama ona iha Koléjiu Kardinalísiu.

Advertisement

“Ita boot rasik halo deklarasaun iha média katak hatais púrpura no simu biretta kardinalísia ida la’ós sinál ba rejime karreira ida, maibé priviléjiu ne’ebé Igreja Universál haraik ba Igreja Partikulár Timor-Leste. Títulu Kardeál ida-ne’e hanesan méritu ba sarani Katólika no povo Timor-Leste nian,” Ramos-Horta hateten iha Katedrál Díli, bainhira partisipa serimónia resepsaun no selebrasaun liturjia da palavra iha Igrjea Parókia Imaculada da Conceição Katedrál, Villa Verde, Segunda (05/09/2022).

Igreja Katedrál agora sai ona hanesan monumentu boot tebes ba mundu. Bainhira tama iha Uma Kreda boot ida-ne’e, iha portaun ema tomak haree assinatura rua. Ida hosi Jenerál Haji Mohamad Soeharto, Prezidente Repúblika Indonézia nian no nu’udár figura Muslumana ida ne’ebé inaugura projetu konstrusaun iha 02 Novembru 1988. Ida seluk, assinatura hosi líder espirituál no karismátiku Katóliku, Papa João Paulo II, agora Santu, iha 12 Outubru 1989.

La iha tán Katedrál ruma iha mundu ne’e mak konserva “plaka monumentál” hanesan ne’e.

Iha Katedrál ne’e, liu tiha tinan 450 Evanjelizasaun ba rai ida-ne’e, pela primeira vez timoroan ida eleitu nu’udár Bispu hodi kaer governasaun iha Igreja Partikulár Timor Lorosa’e – nia mak Dom Carlos Filipe Ximenes Belo. Ramos-Horta sente onradu nu’udár ko-laureadu ba Nobel da Paz 1996, ho nia.

Tuir mai, iha 1996 Papa Santu João Paulo II hari’i Dioseze Baucau no foti Padre Basílio do Nascimento nu’udár primeiru Bispu; tutan ba Papa Bento XVI loke Dioseze Maliana hodi hili Padre Norberto do Amaral hodi ukun dioseze foun ida-ne’e.

Advertisement

“Iha de’it monumentu seluk komparável mak bainhira Santu Padre Francisco ho Grã Imame Ahmad Al-Tayyeb assina Documento sobre “Fraternidade Humana” iha Abu Dhabi, 04 Fevereiru 2019. Líder Katóliku ida ho líder Muslumanu ida karimba dokumentu monumentál ba mundu tomak,” Ramos-Horta afirma.

Sarani sira halo serimónia bemvido ba Sua Eminência Dom Virgílio Kardeál do Carmo da Silva, SDB iha Igreja Katedral, hafoin fila hosi Vatikanu, Segunda (05/09/2022). Foto Hatutan.com.

Xefe Estadu aproveita hakarak hato’o felisitasaun hosi Higher Committee of Human Fraternity, iha Abu Dhabi, liu-liu hosi Sekretáriu Jerál Muslim Council of Elders, ba Kardeál Virgílio. Sira dezeja atu Timor-Leste sai ezemplu nu’udár primeiru Estadu, ho primeira relijiaun hosi Katólika ne’ebé halo adezaun ba promosaun da fraternidade humana.

Nu’udár promotór ba Fraternidade Humana, hamutuk ho Parlamentu Nasional no Governu, pessoalmente no mós hanesan Prezidente Repúblika, sente haksolok boot tanba hetan forsa espirituál, morál no intelektuál liu hosi Kardeál ida hamutuk ho Bispu Maliana no hein tan Bispu hosi dioseze Baucau nian atu hamutuk halo promosaun ba fraternidade humana em pró da paz mundiál no convivência comum.

Bainhira ba vizita Jakarta iha fulan Jullu hodi hasoru malu ho Nahdlatul Ulama (NU) ho Muhamadyah, Horta dehan bebeik “Timor-Leste is the oásis of tranquility”.

Iha deklarasaun ida seluk, Eminência rasik mak dehan “… tiny East Timor, in shadow of Muslim giant, is laboratory of tolerance”. Sim, Timor-Leste tenki sai fatin ne’ebé matak-malirin no loke liman ba malu hodi simu malu, tranquilo no tolerante.

“Ita boot simu biretta hosi Papa Francisco nia liman. Santu Padre ida ne’e hakarak atu ‘Igreja na periferia do mundo’ hetan ‘voz’ iha Curia Romana nia laran. Maibé, liu-liu atu sai ‘a voz profética’ hamutuk ho relijiaun sira seluk hodi promove bem-estar materiál no espirituál sidadaun Timor-Leste. Hanesan Konstituisaun rasik hatur ona dehan atu halo ‘desenvolvimento de uma sociedade solidaria e fraterna,” nia hateten.

Advertisement

Timor-Leste iha pozisaun tomak sempre ki’ik no mukit. Maibé, simbolikamente ho Dom Virgílio nia Kardinalísiu lori ‘revolução da ternura’, expressão ne’ebé Papa Francisco mak hato’o ba Igreja Universál.

Revolusaun da ternura katak, Igreja la’ós de’it hateke ba Lalehan hodi hananu glória ba Maromak iha leten aas ba, maibé mós Igreja ida ne’ebé hamrik metin iha rai hodi luta ba justisa no paz.

Iha fatin hanesan, Sua Eminência Dom Virgílio Kardeál do Carmo da Silva agradese ba Xefe Estadu, Xefe Governu, Prezidente Parlamentu Nasionál ne’ebé haruka sira nia reprezentante hodi partisipa iha serimónia solene investidura iha Vatikanu-Itália.

Agradese mós ba povu no sarani tomak ba domin no ksolok ne’e partilla liu hosi orasaun no manifesta liu hosi dalan oin-oin nu’udár sinál agradesimentu ba knaar foun nu’udár Kardeál.

“Kardeál hanesan kolaboradores Amu Papa Francisco nian maski hela dook iha Timor Leste maibé nafatin nakloke no kolabora ho servisu oin-oin ne’ebé mai hosi Vatikanu kuandu Amu Papa Francisco presiza liliu oinsá atu kontinua haklaken, haburas no hametin Maromak nia futar liafuan iha mundu ida-ne’e,” Dom Virgílio Kardeál do Carmo da Silva hateten.

Advertisement

Jornalista: Vito Salvadór

Kontinua Le'e
Advertisement
Hakarak Hato'o Komentariu?

Husik Hela Komentariu

Your email address will not be published. Required fields are marked *

Nasionál

Sei Foti Hotu Veíkulu Estadu Ne’ebé Estasiona iha Kargu Xefia Sira-Nia Uma

Published

on

Hatutan.com, (26 Abríl 2024), Díli-Ekipa fiskalizasaun konjunta sei bá foti obrigatóriu veíkulu (karreta ho motór)  Estadu nian ne’ebé durante ne’e estasiona iha utilizadór sira-nia rezidénsia privadu.

(more…)

Kontinua Le'e

Nasionál

Papél Mídia Importante Hodi Kontribui bá Prezerva Memória Pasadu

Published

on

Hatutan.com, (24 Abríl 2024), Díli-Centro Nacional CHEGA! Institutu Públiku (CNC, I.P) konsidera mídia ka jornalista sira-nini papél importante tebes atu bele halo kobertura kona-bá akontesimentu sira istóriku hodi bele kontribui bá prezerva memória sira pasadu nian.

(more…)

Kontinua Le'e

Nasionál

Posibilidade Governu Aprezenta Kandidatu Foun Komisáriu CAC

Published

on

Hatutan.com, (23 Abríl 2024), Díli– Vise-Ministru Asuntu Parlamentár,  Áderito da Costa Hugo, informa proposta Lei, 2ª alterasaun bá Lei n°8/2009, 15 de jullu kona-bá Komisaun Anti-Korrupsaun (CAC siglá portugés), aprova  final global ona iha Parlamentu Nasionál iha loron 22 fulan-Abríl,  ho nune’e, Governu sei haree fali timoroan feto ka mane ne’ebé prenxe rekizitu hodi kandidatu  bá komisáriu CAC atu aprezenta bá Parlamentu Nasionál hodi hakat bá eleisaun.

(more…)

Kontinua Le'e
Advertisement

Trending