Hatutan.com, (04 Novembru 2022), Díli– Prezidente Repúblika (PR), José Ramos-Horta hateten, ema hotu iha responsabilidade atu servisu hamutuk hodi kontribui bá hametin dame no luta bá dezenvolvimentu.
Lee Mós : Portugál Atribui Medalla Órden de Camões ba Ramos-Horta

PR Ramos-Horta sai oradór prinsipál iha semináriu internasionál g7+ iha Lizboa, Portugal. Foto/GPR
Prezidente Repúblika José Ramos-Horta hato’o lia hirak ne’e bainhira partisipa iha semináriu ho tema “Meza Redonda a Nova Orden Mundiál” ne’ebé organiza direita hosi Sekretariadu Permanente g7+ iha Lisboa, Portugal.
Hanesan oradór prinsipál iha semináriu internasionál g7+ ne’e, Xefe Estadu aprezenta perspetiva kona-bá servisu hamutuk, kontribui hametin dame no luta bá dezenvolvimentu hodi hasai povu husi konflitu.
Komunikadu imprensa ne’ebé Hatutan.com asesu hosi Palásiu Prezidensiál, Sesta (04/11/2022), relata kona-bá semináriu ne’e hodi refleta ba konjuntura polítika mundiál no kontribui bá halo reflesaun kona-bá realidade hodi halo mudansa.
Premiadu Nobel da Paz husu bá nasaun membru Organizasaun Nasoins Unidas (ONU) no organizasaun importante sira, atu kontinua hamutuk atu husu bá Rúsia hodi hapara funu hasoru Ukránia hodi labele fó impaktu bá estabilidade ekonómika mundiál.
Iha okaziaun ne’e, Xefe Estadu mós fahe esperiénsia kona-bá luta ba ukun rasik an durante tinan 24 nia laran no perkursu istoriku ne’e sai ezemplu bá mundu, hodi harii dame entre nasaun no povu liu hosi prosesu rekonsiliasaun.
Xefe Estadu hanesan ema koñesidu iha diplomasia bá pás no iha influénsia makas iha ONU, inspiradór iha domíniu rekonsiliasaun, husu atu fahe experiénsia no perspetiva kona-bá “rumo a Nova Ordem Mundiál”, hodi harii Estadu reziliente no foka bá dezenvolvimentu.
Ramos-Horta mós agradese prezensa husi ninia omólogu Marcelo Rebelo de Sousa iha simeira Altu Nível kona-bá prevensaun konflitu iha mundu multipolar, hanesan perspetiva ne’ebé Organizasaun g7+ organiza iha final Reuniaun Asembleia Jerál ONU ba dala-70 organiza iha loron 23 fulan-Setembru tinan ne’e iha Nova Iorke.
Nia mós refere bá relatóriu husi OCDE tinan 2022 ne’ebé klasifika nasaun 60 hanesan frajil, husi númeru ne’e nasaun 15 mak frajil liu no 9 husi ida ne’e mak forma Grupu g7+ hamutuk ho nasaun 15 seluk.
Preokupasaun seluk ne’ebé Ramos-Horta aprezenta mak hamlaha alarmante iha Repúblika Sentru Afrikana, Chade, Congo, Madagaskar no Iemen no provizoriamente alarmante liu mak iha Burundi, Somália, Sudaun do Súl no Síria.
“Dadus kona-ba seguransa alimentar no nutrisional iha mundu iha tinan 2022 hatudu katak, iha tinan 2021 númeru ema ne’ebé mak sofre nutrisaun krónika aumenta ba millaun 825. Impaktu ida ne’e, akontese iha Áfrika, Súl Saara, Súl Ázia, Amérika Sentrál no mós súl no seluk tan,” Prezidente Repúblika José Ramos-Horta hateten.
Iha fatin hanesan, Sekretáriu Jerál g7+, Helder da Costa ne’ebé reprezenta Pessoa Eminente g7+, Kay Rala Xanana Gusmão agradese Prezidente Ramos-Horta ne’ebé fahe matenek hodi fanun mundu tomak hodi luta ba dame.
“Relevánsia hosi tema ne’e bele kontribui bá halo reflesaun kona-bá realidade, ne’ebé sai hanesan palku bá ita-nia esperansa, ne’ebé mak bele promove mudansa bá realidade di’ak ka pelo menus promove mudansa hodi hadi’a realidade ida ne’e,” Helder da Costa hateten.
Semináriu ne’e partisipa mós husi delegasaun nasaun membru organizasaun g7+, inklui nasaun G20 sira hanesan Finlandia, Indonézia no Austrália no parseiru observadór internasionál.
Nasaun frajil hirak ne’ebé halibur no sai membru iha g7+ hamutuk na’in 19, kompostu husi Timor-Leste, Afeganistaun, Brundi, Costa du Marfim, Etiópia, Guinea, Giné-Bissau, Haiti, Illa Salomon, Libéria, Nepal, Papua Nova Giné, Repúblika Centrafricaina, Repúblika Demokrátika Congo, Serra Leone, Somália, Sud-Sudaun, Tchad, ho Togo.
Jornalista: Vito Salvadór