Hatutan.com, (17 Novembru 2022), Díli–Camara Comercio e Industria Timor Leste (CCI-TL), Kinta to’o Sesta, 17-18 fulan-Novembru 2022, realiza nia kongresu nasionál bá da-haat períodu 2022-2026.

Prezidente fundadór CCI-TL, Julio Alkafaro (klaran) dada-lia ho kandidatu prezidente CCI-TL 2022-2026, Jorge Manuel de Araújo Serrano iha ámbitu kongresu da-haat CCI-TL nian iha Novo Turismo, Díli, Kinta (17/11/2022). Foto/Elio dos Santos da Costa
Tuir estatutu no mandatu CCI-TL nian, kada tinan-haat (4) tenke iha kongresu hodi halo revizaun bá estatutu no nomeia nia prezidente bá mandatu periodu tuir mai.
Kongresu CCI-TL nian bá ida-ne’e, hanesan kongresu bá da-haat nian. Hahú hosi kongresu dahuluk iha loron 17 fulan-Abríl 2010, kongresu daruak nian hala’o iha tinan 2014 no kongresu datoluk nian hala’o iha tinan 2018.
CCI-TL hanesan mahan bá setor privadu nasionál sira hotu, ne’ebé hahú organiza an iha loron 16 fulan-Fevereiru 2009, mai ho objetivu komún ida atu organiza setor privadu no sai sentru advokasia ho kapasitasaun bá interese setor privadu nasionál nian.
Kongresu dahuluk CCI-TL nian ne’ebé hala’o iha Otél Timor, iha loron 17 fulan-Abríl 2010, ne’ebé rezulta kongresista sira depozita konfiansa bá Julio Alfaro, emprezariu seniór no veteranu ida, sai hanesan foku determinasaun bá hametin no fortaleza unidade setor privadu nasionál nian.
Rezultadu hosi kongresu ida-ne’e la konsege fundamenta mandamentu CCI-TL nian atu halibur unidade setor privadu nasionál, maibé rezulta emprezáriu nasionál sira “nakfera” bá grupu rua (2).
Grupu ida ne’ebé vota bá Julio Alfaro hanesan prezidente CCI-TL ho mandatu períodu 2010-2014 hela nafatin ka “tuba rai metin” iha CCI-TL, maibé grupu emprezariál sira seluk ne’ebé aposta konfiansa ka fó votu bá kandidatu prezidente CCI-TL altura ne’ebé Jorge Manuel de Araújo Serrano, “halai” alias “abandona” CCI-TL to’o de’it ohin loron.
Durante mandatu prezidente CCI-TL, Julio Alfaro nian, grupu emprezariál ne’ebé aliadu ho Jorge Serrano “abandona” CCI-TL no lakohi kedas kontribui bá CCI-TL. Ironia liu, Jorge ho nia aliadu sira bá harii grupu emprezariál ketak ida ho naran CNT (Consórçio Nacional Timorense) ne’ebé parte hosi CCI-TL lideradu Julio Alfaro ho nia kompozisaun vise-prezidente Oscar Lima, João Alves, Rui Castro, ho sira seluk tan konsidera hanesan grupu adversáriu CCI-TL nian.
Kompozisaun CNT ne’e rasik lidera hosi Jorge Serrano hanesan prezidente ho nia vise mak Agostinho Gomes “TINOLINA” ho nia membru sira, hanesan Raul Lemos “ATRAMOR”, Lay Fu Seng “Montana Di’ak”, matebian Américo “Suai Indah”, Ijen Filipe “Jonize”, ho Nilton Gusmão “ETO/Esperansa Timoroan”.
CNT hatán konfiansa boot hosi Governu tempu ne’ebá lidera hosi Primeiru-Ministru (PM), Xanana Gusmão, hodi hahú organiza an no estabelese padraun legal sira no ikus mai hetan mega projetu konstrusaun ponte Comoro ikus mai hanaran ponte CPLP ho nia kustu projetu millaun $8-liu.

PM Xanana Gusmão ho Ministru Turizmu Komersiu no Industria, matebian Gil Alves no mós Ministru Ekjonomia no Dezenvolvimentu, João Gonçalves hola parte iha primeiru kongresu CCI-TL nian iha tinan 2010. Foto/Dok. Espesial
Projetu ne’ebé konsege halo CNT naran boot ne’e parseira ho empreza estatál Indonézia nian ho naran WIKA ne’ebé ikus mai CNT mós fahe-malu namkari tanba informasaun katak entre empreza sira ne’ebé halibur malu iha CNT fahe osan millaun $8-liu ne’e la hanesan. Liu tiha ida-ne’e, CNT mós taka permanente no fahe-malu la rona iis.
Hahú kedas konflitu iha rezultadu primeiru kongresu CCI-TL nian, entre grupu Julio Alfaro versu grupu Jorge Serrano, rezulta Jorge Serrano ho nia grupu nunka hakarak kontribui no partisipa iha atividade sira CCI-TL nian. Sa tan, hakarak atu kontribui kuota membru bá CCI-TL.
Diálogu lubuk ida mak Prezidente CCI-TL altura ne’ebá Julio Alfaro konvoka hodi ko’alia diretamente ho grupu Jorge Serrano nian (CNT), maibé la iha solusaun to’o de’it ohin loron.
Iha faze troka lideransa hosi prezidente Julio Alfaro bá prezidente Oscar Lima, liuhosi kongresu daruak no datoluk nian ne’ebé hala’o iha tinan 2014 (daruak) ho 2018 (datoluk), Oscar Lima buka nakole an liután no kondús dialogu atu setor privadu nasionál hotu-hotu bele hola parte iha CCI-TL. Infelizmente, Jorge Serrano ho nia grupu “nanka’ hakarak kolabora ka kontribui.
Hosi konflitu no fahe malu ida-ne’e, mosu lia-anin ne’ebé koko atu dezakredita CCI-TL ho nia estrutura nasionál to’o munisípiu sira ho lia-fuan “politizadu” katak CCI-TL ne’e halibur emprezáriu hosi grupu partidu A de’it no serve bá interese pesoál ida nian no interese grupu polítiku partidu A nian.
Prezidente fundadór CCI-TL, Julio Alfaro iha entrevista ida ho Hatutan.com, liuhosi telefónika, foin lalais ne’e, rekoñese katak tinan ualu liubá emprezáriu nasionál sira fahe-malu, ho nune’e, iha kongresu ne’e, nia espera bele iha konsensu atu hamutuk indika prezidente ho estrutura CCI-TL períodu 2022-2026.

Julio Alfaro eleitu hanesan primeiru preizdente CCI-TL períodu 2010-2014. Foto/dok.Espesial
Julio Alfaro ne’ebé eleitu hanesan prezidente fundadór iha primeiru kongresu CCI-TL nian ne’ebé hala’o iha Otel Timor, Díli, iha loron 17 fulan-Abríl 2010, fó hanoin bá ekipa susesu kandidatu prezidente CCI-TL na’in-rua (2) nian; Jorge Serrano ho Lourenço de Oliveira, katak emprezáriu timoroan hotu tenke hamutuk no labele fahe-malu tan ona hanesan tina-ualu (8) bá kotuk.
“Emprezáriu timoroan hotu tenke hamutuk iha CCI-TL fó liman bá malu no tau kbiit hamutuk hodi promove CCI-TL no hatuur CCI-TL hanesan mahan bá setor privadu sira hotu hodi luta bá interese nasionál,” Julio Alfaro hateten, Segunda (14/11/2022).
Iha loron dahuluk kongresu CCI-TL nian ne’ebé hala’o iha Novo Turismo, Díli, Kinta (17/11/2022), Hatutan.com hakbesik bá Jorge Serrano atu halo entrevista no konfirmasaun bá nia kandidatu hanesan prezidente CCI-TL períodu 2022-2026, maibé Jorge Serrano seidauk bele fó entrevista hodi husi atu hein de’it to’o loron ikus kongresu ne’e, Sesta (18/11/2022).
Inisia CCI-TL
CCI-TL hahú funda iha loron 17 fulan-Abríl 2010. Nia istória rasik hahú iha loron 16 fulan-Fevreiru 2009 bainhira Prezdiente Forum Emprezariál simu karta ida hosi Ministru Turismu, Komersiu no Industria tempu ne’ebá matebian Gil Alves hodi Julio Alfaro fó pareser no kolaborasaun kona-bá proposta atu kria CCI-TL ho nia objetivu atu halibur emprezáriu nasionál, fó advokasia ba interese emprezáriu nasionál sira-nian no mós bele sai fonte komunikasaun ho Governu atu kapasita setor privadu nasionál.
Iha loron 28 fulan-Dezembru 2009, Primeiru-Ministru Xanana Gusmão husu atu lalais harii CCI-TL ho partisipasaun emprezariu nasional, ho kompozisaun reprezentante emprezáriu hosi sub-distritu, distritu, kooperativa no asosiasaun sira.
Iha mandatu prezidente fundadór CCI-TL, Julio Alfaro halo esforsu estabelese ramu CCI iha munisípiu 13 ho objetivu atu promove fortalesimentu institusional CCI no Desentralizasaun jestaun iha CCI.

Partisipante kongresu nasionál CCI-TL períodu 2022-2026 iha Otel Novo Turismu, Díli, Kinta (17/11/2022). Foto/Elio dos Santos da Costa
Esforsu sira ne’e hatudu katak hahú hosi fulan-Maiu 2010 to’o fulan-Dezembru 2010, Julio Alfaro ho estrutura nasionál konsege forma estrutura CCI munisípiu ho ida-idak nia prezidente. Kompostu hosi prezidenti CCI Covalima, Julio do Carmo, prezidente CCI Ainaro Tarciso Mota, prezidenti CCI Bobonaro Norberto Jose, prezidenti CCI Liquiça Vicente da Conceicao “Rai-los”, prezidenti CCI Lautem Custodio José Lopes, prezidenti CCI Manatuto Celestino Tomas, prezidenti CCI Ermera Jose Trindade, prezidenti CCI Aileu Ricardino Reis, prezidenti CCI Viqueque Aristides Xavier, preszdenti CCI Oé-Cusse Ambeno Bartolomeu Sequeira, prezidenti CCI Dili, Hercio Campos, prezidenti CCI Baucau Jorge Gama ho prezidenti CCI Manufahi Abilio Cepeda.
Ezisténsia CCI-TL nian halo mós kooperasaun institusionál iha nivel nasionál ho internasionál, mak hanesan kooperasaun VECCI – Camara Comercio no Industria Estado da Victoria, Australia hodi promove estruturasaun no kapasitasaun órgaun Tekniku CCI-TL no apoia CEO áa aktividade loro-loron, inklui prosesu selesaun nasional ba posisaun CEO, Promosaun advokasia no reprezentasaun institusional CCI-TL hodi fó formasaun no treinamentu ka transferensia koñesimentu bá CCI-TL atu oferese servisu ho kualidade.
CCI-TL mós halo kooperasaun ho SEQUA/BFZ- Camara Comercio no Industria hosi Bavaria, Alemanha hodi promove dezenvolvimentu setor privadu iha Timor-Leste, atraves fortalesimentu produtividade no kompetitividade iha mikro, pekenas emprezas, koperativas no setor informal. Implementa Sistema Organizasional, ba jestaun moderna Camara de Comercio e Industria.
CCI-TL mós estabelese kooperasaun téknika ho CACB – Camara Comercio no Industria hosi Brasil bá kapasitasaun setor privadu no fortalesimentu empreza ki’ik no klaran.
CCI-TL mós kria kooperasaun ho MICC- Melaka Indian Chamber of Commerce of the Malaysia hodi fortalese, promove no dezenvolve entendimentu bilateral no kooperasaun ba komersiu, industria, ekonomia, saúde, turizmu, kultura no infra-estruturas, ho baze iha prinsipiu igualdade no benefisiu hamutuk.

Jorge Serrano konversa hela ho Ministru Turizmu, Komersiu no Industria (MTKI), José Lucas do Carmo da Silva ho Expedito “Loro” Dias Ximenes, aprezentadora GMNTV. Foto/Elio dos Santos da Costa
Iha área fortalesimentu institusionál nian CCI-halo parseria ho Instituto de Apoio ao Desenvolvimento Empresarial (IADE) hodi fornese servisu apoiu bá emprezariu sira, hodi fó formasaun jestaun finanseira, akonsellamentu bá negosiu, partisipasaun seminariu nasional hotu.
CCI-TL mós estabelese kooperasaun ho AIP/ELO – Asosiasaun Industrial husi Portugal hodi halo e aproximasaun no dezenvolvimentu koperasaun komersiál entre Timor-Leste no Portugal
Nafatin ho Portugal, CCI-TL estabelese kooperasaun ho APEMETA – Associacao Portuguesa de Empresas de Tecnologias Ambientais hodi kria sinerjias no kompetensias bá dezenvolvimentu, atraves oportunidade negosiu, entre emprezas portuges sira no timoroan sira.
CCI-TL mós kria amizade ho LSG Lusophone Society of Goa, India ho objetivu atu promove no dinamiza relasaun kulturál, ekonomika no sosiá entre Goa/India, Timor-Leste inklui nasaun Lusofonos seluk.
CCI-TL hamutuk Ministerio Industria, Comercio no Ambiente Timor-Leste ho objetivu husi fundu subvensaun publiku, finasia aktividade ho koperasaun no parseria ho CCI-TL, bá apoiu no reforsu institusional no aktividade jestaun Merkado fronteirisu Mota- Ain,iha Distritu Bobonaro.
Iha mós kooperasaun institusionál seluk ne’ebé CCI-TL estabelese ona durante mandatu Julio Alfaro nian (2010-2014) to’o mai mandatu Oscar Lima nian (2014-2018 ho 2018-2022) ho alvu, hametin no haburas CCI-TL hanesan instituisaun hodi bele fó benefísiu direta no indireta bá setór privadu nasionál hotu.
Kongresu CCI-TL bá da-haat períodu 2022-2026 ne’e ho tema sentrál, “”Haforsa Setor Privadu, Mais Kriativu, Produtivu no Sustentavel.”
Jornalista : Vito Salvadór