Connect with us
Pakote Ahi

Nasionál

Diákonu Na’in-haat Simu Ordenasaun Sacerdotál Iha Festa Mahein Arkedioseze Díli

Published

on

Hatutan.com, (08 Dezembru 2022), DíliSanta Kreda iha Mundu tomak selebra Solenidade Festa Maria Virgem sala la’ek nian ka Virgem Imaculada Conceiçao ne’ebé Kreda Partikulár Arkedioseze Metropolitana Dili foti nu’udár Mahein, ohin mós diakónu na’in-haat simu ordenasaun presbiterál ka na’i lulik nian iha Katedrál Díli hosi Arsepispu Dom Virgílio Cardeal do Carmo da Silva, SDB.

Hosi Karuk Diákonu Favelino Alves da Costa hosi Parókia Maubisi, Diákonu Agostinho Piedade Babo hosi Parókia Letefoho, Diákonu Mariano Quintão do Rêgo hosi Parókia Becora no Diákonu Rui Aça-Mau hosi Parókia Atsabe. Foto/Padre Bento Barros Perreira.

Diákonu na’in-haat ne’e mak hanesan Diákonu  Agostinho Piedade Babo hosi Parókia Letefoho, Diákonu  Favelino Alves da Costa hosi Parókia Maubisi, Diákonu  Mariano Quintão do Rêgo hosi Parókia Becora no Diákonu  Rui Aça-Mau hosi Parókia Atsabe.

Lee Mós: Rezultadu Sínodu Episcoporum Arkedioseze Díli Sei Kontribui ba Mata-dalan Igreja Universál

Iha omília, Dom Virgílio fiar katak, ordenadu sira rasik hakarak hodi foti desizaun iha ne’ebé moris nu’udár Diákonu u  durante tinan ida resin ohin sira hakarak saran an tomak ba Maromak liu hosi ordenasaun saserdotál, nune’e husu atu hamamuk aan hodi husik Maromak uza iha Nia projetu.

Advertisement

“Alin na’in-haat, ritu ordenasaun saserdotál nian molok tama ba iha konsagrasaun nian, iha jestu ida latan iha rai durante knanauk ladaña. Ne’e la’os ritu ida ne’ebé halo de’it tanba nia ordena tenke halo. Maibé jestu ida ne’ebé iha nia sentidu kle’an. Latan ba rai hatudu ita hanesan rai rahun. Latan iha rai hatudu ita nia umildade, haraik aan, hamamuk an, la vale ba buat ida. Ita bele husik Maromak uza ita. La’ós ha’u nia hakarak maibé Maromak Nia Hakarak,” Dom Virgílio hateten.

Husu ba alin na’in-haat atu hakaas an atu lorloron aprende nafatin atu latan iha rai, tanba ida-ne’e mak jestu saran an totál. Ida-ne’e de’it mak hanesan aprende la’ós atu implementa ita nia projetu maibé Maromk ninia projetu iha ita.

Dom Virgílio esplika mós katak, Simu Sakramentu Órden katak sai Na’ilulik. Sakramentu ne’e fo kbi’it, knaar Mistériu Sagradu nian, atu hala’o no selebra Eukaristia hodi haklaken Maromak Futar Lia Fuan.

Iha ordenasaun ne’e, Diákonu  idaidak promete katak nia rasik hakarak duni hala’o knaar Na’ilulik nian ho domin, ho laran badinas hodi serbisu hamutuk ho Amu Bispu, atu haklaken Maromak Futar LiaFuan no hanorin fé Katólika; ho fiar hodi selebra Mistériu Kristo nian, atu hahi Maromak atu hasantu Maromak nia povu husi Sakrifisiu Eukaristia no Sakramentu Rekonsilisaun.

Diákonu  Agostinho Piedade Babo, moris iha Manukate, Haupu, Letefoho, iha loron 31 fulan Agostu tinan 1988.

Advertisement

Iha loron 14 fulan Setembru tinan 2005 hahu tama iha Seminário Menor Nossa Senhora de Fátima (SENOFA) Balide hodi halo formação iha Seminário iha momento ne’ebé halo filial ba Escola Paulo VI Dili no hetan mos Diploma Secundária husi Escola Paulo VI Dili; estuda iha SENOFA Balide hahu husi  tinan 2005 to’o tinan 2008;

Iha loron 30 fulan Setembru tinan 2008 continua estudo ba Ano Propedêutico São João Maria Vianney, Mater Dei Becora Dili, Timor-Leste. No iha loron 14 fulan Fevereiru tinan 2010 muda husi uma Formação Mater Dei Becora ba iha Seminário Ano Propedêutico São João Maria Vianney Maloa Ailok-Laran Dili to’o fulan Agostu tinan 2010.

Iha loron 30 fulan Setembru tinan 2010 hahu tama Seminário Maior São Pedro no São Paulo Fatumeta Dili, Timor-Leste hodi estuda Filosofia no Teologia.

Iha fulan Janeiro tinan 2011 hahu estudo Filosofia nian iha Seminário Maior São Pedro no São Paulo Fatumeta Dili, Timor-Leste. Iha tinan 2012 Seminário Maior haketak-an ona nudar uma Formação no Conferência Episcopal Timorense hahu harí ona Instituto Superior de Filosofia e de Teologia Dom Jaime Garcia Goulart  no Diácono Agostinho continua estudo Filosofia to’o tinan 2013. Iha tinan hanesan hakerek Monografia Filosofia ho título: O Homem tuir Pensamento Santo Agostinho de Hippona no exame iha loron 6 fulan Junho tinan 2014.

Iha tinan 2014 hahu estuda Teologia iha Instituto Superior de Filosofia no Teologia Dom Jaime Garcia Goulart.

Advertisement

Iha tinan 2016 fila husi Estágio mai continua estuda Teologia to’o tinan 2017 hodi conclui ho monografia ho título: A Missão Integral da Igreja é a Salvação das Almas tuir roman Encíclica Redemptoris Missio, Santo Padre, Papa São João Paulo II.;

Iha tinan 2019 fila mai reativa estudo hodi continua ba foti grau Licenciatura nian iha Instituto Superior de Filosofia e de Teologia Dom Jaime Garcia Goulart Dili. Iha loron 13 fulan Novembru tinan 2020 simu graduação Licenciatura Filosofia nian.

Diácono Favelino Alves da Costa, moris iha Dili, iha loron 27 fulan Maio tinan 1989.

Iha loron 23 fulan Setembru tinan 2006 hahu tama iha Seminário Menor Nossa Senhora de Fátima (SENOFA) Balide, hodi halo formação iha Seminário nebe iha momento halo filial ba Escola Paulo VI Dili no hetan mos Diploma Secundária husi Escola Paulo VI Dili; estuda iha SENOFA Balide hahu husi  tinan 2006 to’o tinan 2009;

Iha loron 27 fulan Setembru tinan 2009 continua estudo ba Ano Propedêutico São João Maria Vianney, Mater Dei Becora Dili, Timor-Leste. No iha loron 14 fulan Fevereiru tinan 2010 muda husi uma Formação Mater Dei Becora ba iha Seminário Propedêutico São João Maria Vianney Maloa Ailok-Laran Dili to’o fulan Agostu tinan 2011.

Advertisement

Iha loron 4 fulan Janeiro tinan 2012 hahu estudo Filosofia nian iha Seminário Maior São Pedro no São Paulo Fatumeta Dili, Timor-Leste. Iha tinan 2013 Seminário Maior haketak-an ona nudar uma Formação no Conferência Episcopal Timorense hahu harí ona Instituto Superior de Filosofia e de Teologia Dom Jaime Garcia Goulart no Diácono Favelino continua estudo Filosofia iha neba to’o tinan 2014. Iha tinan 2015 hakerek Monografia hodi conclui estudo Filosofia ho título: A Liberdade Segundo Aristóteles no exame monografia iha loron 2 fulan Fevereiro tinan 2016 ho valor 16 (B)

Iha tinan 2015 hahu estuda Teologia iha Instituto Superior de Filosofia no Teologia Dom Jaime Garcia Goulart.

Iha tinan 2017 fila husi Estágio filosofia nian mai continua estuda Teologia to’o tinan 2018 hodi conclui estudo teológico ho monografia nebe foti título: O Ecumenismo entre a Igreja Católica e as outras Igrejas Cristãs à Luz do Unitatis Redintegratio do Concílio Vaticano II. Iha tinan 2019 fila mai reativa estudo hodi continua ba foti grau Licenciatura Teologia nian iha Instituto Superior de Filosofia e de Teologia Dom Jaime Garcia Goulart Dili. Iha loron 13 fulan Novembru tinan 2020 simu graduação Licenciatura Teologia nian iha Instituto Superior de Filosofia e de Teologia Dom Jaime Garcia Goulart Fatumeta Dili.

Diákonu  Mariano Quintão do Rego, moris iha Culuhun, Dili, loron 08 fulan Abril tinan 1991.

Iha loron 14 fulan Setembru tinan 2005 hahu tama iha Seminário Menor Nossa Senhora de Fátima (SENOFA) Balide hodi halo formação iha Seminário iha momento nebe halo filial ba Escola Paulo VI Dili no hetan mos Diploma Secundária husi Escola Paulo VI Dili; estuda iha SENOFA Balide hahu husi  tinan 2005 to’o tinan 2008;

Advertisement

Iha loron 30 fulan Setembru tinan 2008 continua estudo ba Ano Propedêutico São João Maria Vianney, Mater Dei Becora Dili, Timor-Leste. No iha loron 14 fulan Fevereiru tinan 2010 muda husi uma Formação Mater Dei Becora ba iha Seminário Ano Propedêutico São João Maria Vianney Maloa Ailok-Laran Dili to’o fulan Agostu tinan 2010.

Iha loron 30 fulan Setembru tinan 2010 hahu tama Seminário Maior São Pedro no São Paulo Fatumeta Dili, Timor-Leste hodi estuda Filosofia no Teologia.

Iha fulan Janeiro tinan 2011 hahu estudo Filosofia nian iha Seminário Maior São Pedro no São Paulo Fatumeta Dili, Timor-Leste. Iha tinan 2013 Seminário Maior haketak-an ona nudar uma Formação no Conferência Episcopal Timorense hahu harí ona Instituto Superior de Filosofia e de Teologia Dom Jaime Garcia Goulart no Frater Mariano Quintão do Rego continua estudo Filosofia iha neba. Iha tinan hanesan hakerek Monografia hodi conclui estudo Filosofia ho título: “O Desemvolvimento da Ciência do Homem Segundo Francis Bacon” no exame monografia iha loron 6 fulan Junho tinan 2014.

Iha tinan 2014 hahu estuda Teologia iha Instituto Superior de Filosofia no Teologia Dom Jaime Garcia Goulart.

Fila husi Estágio filosofia nian mai continua estuda Teologia iha tinan 2018 hodi conclui estudo teológico ho monografia nebe foti título: A RECONCILIAÇÃO  tuir roman Exortação_RECONTILIATIO ET PAENITENTIAE  Na Missão Actual da Igreja, Santo Padre, Papa São João Paulo II. Ho valor exame monografia (18/A);

Advertisement

Iha tinan 2019 fila mai reativa estudo hodi continua ba foti grau Licenciatura filosofia nian iha Instituto Superior de Filosofia e de Teologia Dom Jaime Garcia Goulart Dili. Iha loron 13 fulan Novembru tinan 2020 simu graduação Licenciatura Filosofia nian iha Instituto Superior de Filosofia e de Teologia Dom Jaime Garcia Goulart Fatumeta Dili.

Agora dadaun hein hela processo ba Graduação Licenciatura Teologia nian iha Instituto Superior de Filosofia e de Teologia Dom Jaime Garcia Goulart Fatumeta Dili.

Diákonu  Rui Aça-Mau, moris iha Atara (Atsabe) iha loron 13 fulan Julho tinan 1985. Iha tinan 2005 tama Ano Preparatório iha Seminário Menor Nossa Senhora de Fátima, Balide; Iha 2006 Continua ho Ano Propedeútico, iha Seminário Menor, Balide; Iha 2007 Continua 20  Ano  Propedeútico iha uma Formação João Maria Vianney, Mater Dei, Becora, Dili; Iha tinan 2008-20012  estuda Filosofia iha Seminário Maior São Pedro no São Paulo Fatumeta, Dili, no hakerek Monografia Filosofia nian ho título: “A Essência do Homem”

Iha tinan 2014-2016, estuda Teologia iha Instituto Superior de Filosofia e de Teologia Dom Jaime Garcia Goulart, conclui ho monografia ho título: “Pastoral Familiar na Exortação Apostólica, Familiar Consortio do Papa João Paulo II”.

Jornalista: Vito Salvadór

Advertisement

Kontinua Le'e
Advertisement
Hakarak Hato'o Komentariu?

Husik Hela Komentariu

Your email address will not be published. Required fields are marked *

Nasionál

Papél Mídia Importante Hodi Kontribui bá Prezerva Memória Pasadu

Published

on

Hatutan.com, (24 Abríl 2024), Díli-Centro Nacional CHEGA! Institutu Públiku (CNC, I.P) konsidera mídia ka jornalista sira-nini papél importante tebes atu bele halo kobertura kona-bá akontesimentu sira istóriku hodi bele kontribui bá prezerva memória sira pasadu nian.

(more…)

Kontinua Le'e

Nasionál

Posibilidade Governu Aprezenta Kandidatu Foun Komisáriu CAC

Published

on

Hatutan.com, (23 Abríl 2024), Díli– Vise-Ministru Asuntu Parlamentár,  Áderito da Costa Hugo, informa proposta Lei, 2ª alterasaun bá Lei n°8/2009, 15 de jullu kona-bá Komisaun Anti-Korrupsaun (CAC siglá portugés), aprova  final global ona iha Parlamentu Nasionál iha loron 22 fulan-Abríl,  ho nune’e, Governu sei haree fali timoroan feto ka mane ne’ebé prenxe rekizitu hodi kandidatu  bá komisáriu CAC atu aprezenta bá Parlamentu Nasionál hodi hakat bá eleisaun.

(more…)

Kontinua Le'e

Nasionál

Eviksaun, Rede bá Rai Hato’o Ejizénsia 11 bá Governu

Published

on

Hatutan.com, (22 Abríl 2024), Díli— Rede bá Rai (RbR) hato’o ejizénsia 11 bá IX Governu Konstitusionál liuliu bá Sekretáriu Estadu Asuntu Toponímia no Organizasaun Urbana (SEATOU), Germano Santa Brites Dias, atu bele konsidera durante prosesu eviksaun bá komunidade ne’ebé okupa rai Estadu iha kapitál Díli.

(more…)

Kontinua Le'e

Trending