Hatutan.com, (22 Agostu 2023), Díli—Parlamentu Nasionál (PN) aprova Proposta Lei  Orsamentu Jerál Estadu (OJE) Retifikativu tinan 2023 nian iha jeneralidade iha sesaun plenária ne’ebé hala’o iha Tersa (22/08/23) ho votus afavór 41, kontra zero no abstensaun 23.

Primeiru Ministru (PM), Kay Rala Xanana Gusmão halo aprezentasaun ba Proposta Lei Orsamentu Retifikativu (OR), iha Parlamentu Nasionál (PN), Tersa (22/08/2023). Foto: Elio dos Santos da Costa.

Proposta Lei ne’e inklui alterasaun dahuluk ba Lei númeru 15/2022, loron 21 fulan-dezembru, kona-bá Orsamentu Jerál Estadu ba tinan 2023 no ba Lei númeru 2/2022, loron 10 fulan-fevereiru, kona-bá Enkuadramentu Orsamentu Jerál Estadu no jestaun finanseira públika, no alterasaun daruak ba Lei númeru 8/2008, loron 30 fulan-juñu, kona-bá Lei Tributária.

Lee Mós: Diskursu Xanana Gusmão iha Aprezentasaun Proposta Lei Orsamentu Retifikativu 2023

Ho OJE Retifikativu tinan 2023 nian, totál despeza iha Seitór Públiku Administrativu tinan 2023 nian ho valór konsolidadu hamutuk billiaun $1,77.

Ho alterasaun ida-ne’e montante transferénsia autorizada hosi fundu petrolíferu tun hosi billaun $1,35 ba billaun $1,21.

Proposta Orsamentu Retifikativu 2023 ho nia Programa Sira Kada Ministériu

Orsamentu bá Prezidénsia Repúblika (PR) nian, ho totál valór $12.088.413, fahe bá Saláriu no Vensimentu $6.305.903, Béns no Servisu $4.284.451, Transferénsia Públika $1.050.559, Kapitál Menór $297.500, no Kapitál Dezenvolvimentu $150.000. Ho programa sira mak hanesan, estadu direitu demokrátiku, funsionamentu no dezenvolvimentu institusionál, promóve identidade nasionál, reforsa relasaun sira no kooperasaun internasionál sira, ho dezenvolvimentu inkluzivu no sustentável.

Orsamentu bá Parlamentu Nasionál (PN) nian ho totál $16.975.704, fahe bá Saláriu no Vensimentu $9.875.912, Bens no Servisu $3.353.115, Transferénsia Públika $1.579.990, Kapitál Menór $1.916.687, Kapitál Dezenvolvimentu $250.000. Ho programa sira mak hanesan, fomenta bá relasaun internasionál sira ho parlamentu nia kooperasaun, garantia ezersísiu bá funsaun konstitusionál sira parlamentu nian, promóve kultura ida nakloke ho transparénsia iha parlamentu, funsionamentu ho dezenvolvimentu institusionál, inkluzaun sosiál.

Primeiru Ministru (PM), Kay Rala Xanana Gusmão partisipa iha aprezentasaun no aprovasaun Proposta Lei Orsamentu Jerál Estadu (OJE) Retifikativu tinan 2023 nian iha jeneralidade iha sesaun plenária Parlamentu Nasionál (PN) ne’ebé hala’o iha Tersa (22/08/23). Foto: Elio dos Santos da Costa.

Orsamentu bá Primeiru-Ministru (PN) nian ho totál $3.400.630, fahe bá Saláriu no Vensimentu $2.286.194, Bens no Servisu $1.114.436, enkuantu orsamentu sira bá Transferénsia Públika, Kapitál Menór, no Kapitál Dezenvolvimentu, laiha ka la prevee. Ho programa sira mak hanesan, seguransa nasionál, funsionamentu ho dezenvolvimentu institusionál.

Orsamentu bá Prezidénsia bá Konsellu Ministru sira nian (PCM-Sigla Português), ho totál $13.064.503, fahe bá Saláriu no Vensimentu $6.853.255, Bens no Servisu $2.767.996, Transferénsia Públika $2.235.434, Kapitál Menór $141.907, no Kapitál Dezenvolvimentu $1.065.911. Ho programa sira mak hanesan, reforma sira estadu nian, garantia liberdade bá espresaun nian no asesu bá informasaun, funsionamentu no dezenvolvimentu institusionál.

Orsamentu bá Sekretária Estadu bá Asuntu Igualidade no Inkluzaun (SEII) ho totál $2.152.264, fahe bá Saláriu no Vensimentu $1.282.114, Béns no Servisu $592.600, Transferénsia Públika $200.000, Kapitál Menór $77.550, orsamentu bá Kapitál Dezenvolvimentu laiha ka la prevee. Ho programa funsionamentu ho dezenvolvimentu institusionál, no inkluzaun sosiál.

Deputada Maria Angelica Rangel hosi bankada FRETILIN vota ba Orsamentu Retifikativu iha PN, (22/08/2023. Foto; Elio dos Santos da Costa.

Orsamentu bá Ministériu Koordenadór bá Asuntu sira Ekonómiku nian (MKAE) $2.371.445, fahe bá Saláriu no Vensimentu $601.817, Béns no Servisu $1.596.968, Transferénsia Públika $107.500, Kapitál Menór $65.160, orsamentu bá Kapitál Dezenvolvimentu laiha ka la prevee. Programa sira mak hanesan, funsionamentu no dezenvolvimentu institusionál, investimentu no diversifikasaun ekonómika.

Orsamentu bá Sekretária Estadu bá Formasaun Profesionál no Emprégu (SEFOPE) ho totál valór $5.116.172, fahe bá Saláriu no Vensimentu $3.114.870, Béns no Servisu $947.902, Transferénsia Públika $1.053.400, orsamentu bá Kapitál Menór ho kapitál dezenvolvimentu laiha ka la prevee. Ho programa sira mak hanesan, dezenvolvimentu rurál no urbano, funsionamentu no dezenvolvimentu institusionál, inkluzaun sosiál, investimentu ho diversifikasaun ekonómika.

Orsamentu bá Sekretária Estadu bá Kooperativa (SEKOOP) ho totál valór $4.914.715, fahe bá Saláriu no Vensimentu $2.194.072, Béns no Servisu $1.575.015, Transferénsia Públika $1.060.000, Kapitál Menór $85.628, Kapitál Dezenvolvimentu laiha ka la prevee. Ho programa sira mak hanesan, dezenvolvimentu rurál no urbano, funsionamentu no dezenvolvimentu institusionál.

Primeiru Ministru, Kay Rala Xanana Gusmao, kaer liman ho Deputada PLP Angelina Sarmento iha ambitu diskusaun Orsamentu Retifikativu 2023, iha PN (22/08/2023). Foto: Elio dos Santos da Costa.

Orsamentu bá Ministériu Koordenadór bá Asuntu Sosiál (MKAS) ho totál $111.000, fahe bá Saláriu no Vensimentu $107.000, Kapitál Menór $4.000, orsamentu bá Béns no Servisu, Transferénsia Públika, no kapitál dezenvolvimentu laiha ka la prevee. Programa sira mak hanesan, funsionamentu no dezenvolvimentu institusionál, reforma bá polítika nasionál iha setór sosiál.

Orsamentu bá Ministériu Finansas (MF) ho totál $23.838.032, fahe bá Saláriu no Vensimentu $10.207.420, Béns no Servisu $9.764.373, laiha orsamentu bá kategória Transferénsia Públika, Kapitál Menór  $2.862.615, Kapitál Dezenvolvimentu $1.003.624. Programa sira mak hanesan, jestaun bá finansas públikas, funsionamentu no dezenvolvimentu institusionál.

Orsamentu bá Dotasaun Jerál Estadu nian (DJE) ho totál $237.650.349, fahe bá kategória Saláriu no Vensimentu $21.050.289, Béns no Servisu $68.883.092, Transferénsia Públika $140.477.974, Kapitál Menór $2.838.994, Kapitál Dezenvolvimentu $4.400.000. Ho programa sira mak hanesan, jestaun bá finansa públika, dezenvolvimentu rurál no urbanu, kontijénsia, polítika externa Timor-Leste nian, funsionamentu no dezenvolvimentu institusionál, saúde, inkluzaun sosiál, investimentu no diversifikasaun ekonómika.

Primeiru Ministru (PM), Kay Rala Xanana Gusmão partisipa iha aprezentasaun no aprovasaun Proposta Lei Orsamentu Jerál Estadu (OJE) Retifikativu tinan 2023 nian iha jeneralidade iha sesaun plenária Parlamentu Nasionál (PN) ne’ebé hala’o iha Tersa (22/08/23). Foto: Elio dos Santos da Costa.

Orsamentu bá Ministériu Negósiu Estranjeiru no Kooperasaun (MNEK) ho totál $29.050.273, fahe bá kategória Saláriu no Vensimentu $16.224.245, Béns no Servisu $12.130.528, la prevee osan bá Transferénsia Públika, Kapitál Menór $695.500, nune’e mós la prevee mós osan bá kategória Kapitál Dezenvolvimentu. Ho programa polika externa Timor-Leste nian, funsionamentu no dezenvolvimentu institusionál.

Orsamentu bá Ministériu Justisa (MJ) ho totál $14.384.399, fahe bá kategória Saláriu no Vensimentu $8.417.601, Béns no Servisu $5.260.114, la prevee osan bá Transferénsia Públika, Kapitál Menór $304.684, Kapitál Dezenvolvimentu $304.684. Ho programa reforma estadu nian, asesu bá justisa, funsionamentu no dezenvolvimentu institusionál, ho inkluzaun sosiál.

Orsamentu bá Polícia Ciêntífica e de Investigação Criminal (PCIC) ho totál $2.019.637. Fahe bá kategória Saláriu no Vensimentu $1.370.406, Béns no Servisu $396.131, Transferénsia Públika laiha, Kapitál Menór $153.100, Kapitál Menór $100.000. Ho programa asesu bá justisa, funsionamentu no dezenvolvimentu institusionál.

Orsamentu bá Ministériu bá Administrasaun Estatál (MAE) ho totál $52.764.796, fahe bá Saláriu no Vensimentu $11.920.636, Béns no Servisu $4.274.462, Transferénsia Públika $35.465.107, Kapitál Menór $249.191, Kapitál Dezenvolvimentu $855.400. Ho programa desentralizasaun administrativa no poder lokál, funsionamentu no dezenvolvimentu institusionál, inkluzaun sosiál.

Orsamentu bá Ministériu Saúde (MS) $68.599.746, fahe bá Saláriu no Vensimentu $33.621.983, Béns no Servisu $13.297.585, Transferénsia Públika $16.885.470, Kapitál Menór $1.838.300, Kapitál Dezenvolvimentu $2.956.408. Ho programa sira mak hanesan, funsionamentu no dezenvolvimentu institusionál, saúde, inkluzaun sosiál.

Orsamentu bá Ministériu Edukasaun (ME) $122.457.994. Fahe bá kategória Saláriu no Vensimentu $70.512.164, Béns no Servisu $27.393.904, Transferénsia Públika $17.513.578, Kapitál Menór $3.568.631, Kapitál Dezenvolvimentu $3.469.717. Ho programa kultura no patrimóniu, funsionamentu no dezenvolvimentu institusionál, edukasaun no formasaun, ikus liu programa inkluzaun sosiál.

Orsamentu bá Ministériu bá Ensinu Superior Siénsia no Kultura (MESSK) $4.415.472. Fahe bá kategória Saláriu no Vensimentu $2.670.638, Béns no Servisu $1.436.754, Transferénsia Públika $90.000, Kapitál Menór $118.080, Kapitál Dezenvolvimentu $100.000. Ho programa funsionamentu no dezenvolvimentu institusionál, edukasaun no formasaun.

Orsamentu bá Ministériu bá Assuntu Kombatente sira bá Libertasaun Nasionál (MAKLN), ho totál $115.048.953. Fahe bá kategória Saláriu no Vensimentu $1.469.134, Béns no Servisu $1.763.905, Transferénsia Públika $106.767.172, Kapitál Menór $239.430, Kapitál Dezenvolvimentu $3.809.312. Ho programa funsionamentu no dezenvolvimentu institusionál, inkluzaun sosiál.

Orsamentu bá Ministériu Obras Públikas (MOP) $138.422.516. Fahe bá kategória Saláriu no Vensimentu $5.561.193, Béns no Servisu $30.049.123, Transferénsia Públika $87.050.000, Kapitál Menór $984.200, Kapitál Dezenvolvimentu $14.778.000. Ho programa hadi’a estrada no ponte sira, dezenvolvimentu rurál no urbanu, funsionamentu no dezenvolvimentu institusionál, bee no saneamentu, eletrisídade, inkluzaun sosiál.

Orsamentu bá Ministériu Transporte no Komunikasaun (MTK) $12.458.253. Fahe bá kategória Saláriu no Vensimentu $4.594.360, Béns no Servisu $4.423.966, Transferénsia Públika $1.747.000, Kapitál Menór $316.302, Kapitál Dezenvolvimentu $1.376.625. Ho programa transporte, funsionamentu no dezenvolvimentu institusionál, portu sira, inkluzaun sosiál, teknolójia bá informasaun no komunikasaun nian.

Orsamentu bá Ministériu Turizmu no Ambiente (MTA) $8.842.594. Fahe bá kategória Saláriu no Vensimentu $3.558.021, Béns no Servisu $2.612.748, Transferénsia Públika $1.110.250, Kapitál Menór $87.000 no Kapitál Dezenvolvimentu $1.474.575. Ho programa funsionamentu no dezenvolvimentu institusionál, protesaun no konservasaun bá ambiente, turizmu.

Orsamentu bá Ministériu Komérsiu no Indústria (MCI-Sigla Português) ho totál $9.306.495. Fahe bá kategória Saláriu no Vensimentu $4.429.274, Béns no Servisu $3.399.891, Transferénsia Públika $1.315.000, Kapitál Menór $162.330, la prevee osan bá Kapitál Dezenvolvimentu. Ho programa funsionamentu no dezenvolvimentu institusionál, investimentu no diversifikasaun ekonómika.

Orsamentu bá Ministériu Dezenvolvimentu Rurál no Abitasaun Komunitária (MDRAK) ho totál $2.400.000. Fahe bá kategória Saláriu no Vensimentu $1.975.375, Béns no Servisu $84.625, la prevee ona bá kategória Transferénsia Públika, Kapitál Menór $40.000, Kapitál Dezenvolvimentu $300.000. Ho programa funsionamentu no dezenvolvimentu institusionál, dezenvolvimentu rural no abitasaun komunitária digna.

Orsamentu bá Ministériu Agrikultura, Pekuária, Peska no Floresta, ho totál $29.355.619. Fahe bá kategória Saláriu no Vensimentu $11.596.383, Béns no Servisu $7.711.525, Transferénsia Públika $3.662.075, Kapitál Menór $3.220.110, Kapitál Dezenvolvimentu $3.165.526. Ho programa funsionamentu no dezenvolvimentu institusionál, agrikultura.

Orsamentu bá Ministériu Defeza (MD) ho totál $22.088.548. Fahe bá kategória Saláriu no Vensimentu $2.419.617, Béns no Servisu $7.825.131, Transferénsia Públika $330.000, Kapitál Menór $10.232.800, Kapitál Dezenvolvimentu $1.281.000. Ho programa defeza nasionál, funsionamentu no dezenvolvimentu institusionál, inkluzaun sosiál.

Orsamentu bá FALINTIL Forsa Defeza Timor-Leste (F-FDTL) ho totál $33.992.685. Fahe bá Saláriu no Vensimentu $16.694.641, Béns no Servisu $16.128.044, Transferénsia Públika $300.000, Kapitál Menór $870.000, la prevee osan bá kategória Kapitál Dezenvolvimentu. Ho programa defeza nasionál, funsionamentu no dezenvolvimentu institusionál, inkulzaun sosiál.

Orsamentu bá Ministériu Petróleo no Rekursu Minerais ho totál $63.620.903. Fahe bá kategória Saláriu no Vensimentu $1.459.575, Béns no Servisu $3.737.928, Transferénsia Públika $58.260.000, Kapitál Menór $163.400, la prevee osan iha kategória Kapitál Dezenvolvimentu. Ho programa jestaun bá rekursu sira petrólifera ni minerais nian, funsionamentu no dezenvolvimentu institusionál.

Orsamentu bá Ministériu Interior (MI) ho totál $9.759.270. Fahe bá kategória Saláriu no Vensimentu $4.509.394, Béns no Servisu $2.954.276, Kapitál Menór $2.295.600, la prevee osan iha kategória Transferénsia Públika, no Kapitál Dezenvolvimentu. Ho programa seguransa nasionál, funsionamentu no dezenvolvimentu institusionál.

Orsamentu bá Polisia Nasionál Timor-Leste (PNTL) ho totál $46.576.122. Fahe bá kategória Saláriu no Vensimentu $32.612.597, Béns no Servisu $11.758.025, Transferénsia Públika $126.950, Kapitál Menór $2.078.550, la prevee osan iha kategória Kapitál Dezenvolvimentu. Ho programa seguransa nasionál, funsionamentu no dezenvolvimentu institusionál.

Orsamentu bá Autoridade Protesaun Sívil (APC-Sigla Português) ho totál $15.704.038. Fahe bá kategória Saláriu no Vensimentu $10.318.331, Béns no Servisu $4.108.807, Transferénsia Públika $1.007.500, Kapitál Menór $269.400, la prevee osan bá iha kategória Kapitál Dezenvolvimentu. funsionamentu no dezenvolvimentu institusionál.

Orsamentu bá Ministériu Solidariedade Sosiál no Inkluzaun (MSSI) ho totál $30.217.108. Fahe bá kategoria Saláriu no Vensimentu $4.272.253, Béns no Servisu $3.553.239, Transferénsia Públika $20.464.436, Kapitál Menór $321.900, Kapitál Dezenvolvimentu $1.605.280. Ho programa funsionamentu no dezenvolvimentu institusionál, inkluzaun sosiál.

Orsamentu bá Ministériu Juventude, Desportu, Artes no Kultura ho totál $7.528.779. Fahe bá kategória Saláriu no Vensimentu $2.725.514, Béns no Servisu $753.660, Transferénsia Públika $3.874.309, Kapitál Menór $10.296, Kapitál Dezenvolvimentu $165.000. Ho programa funsionamentu no dezenvolvimentu institusionál, inkluzaun sosiál.

Orsamentu bá Ministériu bá Planeamentu no Investimentu Estratéjiku (MPIE) ho totál $7.721.187. Fahe bá kategória Saláriu no Vensimentu $4.334.620, Béns no Servisu $2.256.602, Transferénsia Públika $100.000, Kapitál Menór $643.061, Kapitál Dezenvolvimentu $386.904. Ho programa jestaun bá finansas públikas, funsionamentu no dezenvolvimentu institusionál, edukasaun no formasaun, inkluzaun sosiál, ordenamentu bá territóriu.

Orsamentu bá Tribunál sira ho totál $7.516.068. Fahe bá Saláriu no Vensimentu $5.379.218, Béns no Servisu $1.052.970, Transferénsia Públika $7.000, Kapitál Menór $545.880, Kapitál Dezenvolvimentu $531.000. Ho programa hakbesik liután servisu sira Tribunál nian, bá populasaun, asesu bá justisa.

Orsamentu bá Prokuradória Jerál Repúblika (PGR-Sigla Portguês) ho totál $5.475.170. Fahe bá kategória Saláriu no Vensimentu $3.357.186, Béns no Servisu $1.254.326, Transferénsia Públika laiha, Kapitál Menór ho millaun $792.650, Kapitál Dezenvolvimentu ho millaun $71.008. Ho programa asesu bá justisa, funsionamentu no dezenvolvimentu institusionál.

Orsamentu bá Provedória dos Direitos Humanos e Justiça (PDHJ) ho totál $1.803.241. Fahe bá kategória Saláriu no Vensimentu $1.367.692, Béns no Servisu $420.549, Transferénsia Públika $15.000, bá Kapitál Menór no Kapitál Dezenvolvimentu laiha.

Orsamentu Nasionál bá Servisu Intelijénsia (SNI) ho totál $1.973.126. Fahe bá kategória Saláriu no Vensimentu $800.299, Béns no Servisu $798.327, Kapitál Menór $374.500, la prevee osan bá kategória Transferénsia Públika, no Kapitál Dezenvolvimentu. Ho programa seguransa nasionál, funsionamentu no dezenvolvimentu institusionál.

Orsamentu bá Servisu sira Apoiu bá Sosiedade Sívil no Auditória Sosial ho totál $7.253.239. Fahe bá kategória Saláriu no Vensimentu $659.432, Béns no Servisu $249.568, Transferénsia Públika $6.290.239, Kapitál Menór $54.000, la prevee osan bá kategória Kapitál Dezenvolvimentu. Ho programa funsionamentu no dezenvolvimentu institusionál, no inkluzaun sosiál.

Iha Diskursu aprezentasaun Proposta Lei, Primeiru Ministru, Kay Rala Xanana Gusmão hateten Governu Konstitusionál IX totalmente komprometidu ba polítika fiskál ida ne’ebé haree liu bá dezenvolvimentu ekonómiku país nian, ne’ebé sei administra gastu no reseita sira ho forma rogoroza no efisiente, atu promove filafali konfiansa, la’ós de’it hosi sidadaun sira maibé mós hosi investidór sira.

Proposta Lei ne’e bazeia ba aspetu prinsipál lima: mak ahanesan, Primeiru relasiona ho alterasaun hirak ne’ebé maka presiza halo ba orsamentu hodi haree ba estrutura governu nian ne’ebé foun, ho alterasaun ka kriasaun ministériu foun sira no mós ho redusaun númeru ba institutus públikus.

Daruak, bazeia ba análize ezekusaun orsamentál to’o momentu ne’e no ho objetivu atu garante kontensaun ba despezas públikas, Governu propoin hodi hamenus despeza.

Datoluk, kona-ba kompromisu Governu Konstitusionál IX nian atu hamenus presaun inflasionária, ne’ebé kria ona difikuldade boot ba populasaun, liuliu ba sira ne’ebé laiha liu kbiit, ho Governu propoin atu hamenus taxa impostu seletivu ba konsumu masin-midar no direitus aduaneirus ba importasaun.

Dahaat, haree ba governasaun ne’ebé di’ak impoin rigór no transparénsia iha ezekusaun Orsamentu Jerál Estadu no iha jestaun kontas públikas, Governu propoin alterasaun ba Lei n. 2/2022, loron 10 fulan-fevereiru, kona-ba Enkuadramentu Orsamentu Jerál Estadu no jestaun finanseira públika nian, atu nune’e OJE 2024 bele hahú prepara ona tuir regra foun sira. Nune’e, atu garante estabilidade ne’ebé boot tebes iha Orsamentu Jerál Estadu no atu garante sustentabilidade, rigór no transparénsia hosi kontas públikas, sei halakon Lei “Planu Opsaun Prinsipál”, no hodi kria Planu Anuál Investimentu Estratéjiku, hodi permite dalan ida ba vizaun ida kona-ba Orsamentu, tuir prátika internasionál sira ne’ebé di’ak liu.

Dalimak, Primeiru-Ministru mós esplika katak propostas alterasoins ba Lei Tributária ne’ebé ho objetivu atu esklarese no estabiliza rejime fiskál ne’ebé vigora, atu nune’e bele oferese seguransa legál no estabilidade fiskál ne’ebé boot tebes ba investimentu estranjeiru.

Iha Kuarta (23/08/23) Parlamentu Nasionál (PN) kontinua hala’o diskusaun iha espesialidade.

Lee Mós: Audiénsia Públika bá Proposta Orsamentu Retifikativu, Opozisaun Preokupa ho Presipísiu Orsamentál

Jornalista: Rogério Pereira Cárceres