Connect with us
Pakote Ahi

Nasionál

SEKOMS Konsidera Média iha Papél Importante bá Kontrolu Sosiál no Kurize Buat Ne’ebé Sala

Published

on

Hatutan.com, (24 Agostu 2023), Díli—Sekretáriu Estadu Komunikasaun Sosiál (SEKOMS), Expedito Loro Dias Ximenes konsidera média iha papél importante atu hala’o kontrolu sosiál no kurize buat ne’ebé sala.

SEKOMS Expedito Loro Dias Ximenes sai oradór bá semináriu ne’ebé organiza hosi Fakuldade Siénsia Sosiais, Universidade Nasionál Timor Lorosa’e (UNTL), kona-bá benefísiu no dezafiu utilizasaun mídia plataforma dizitál, Kinta (24/08/23). Foto: SEKOMS.

SEKOMS hato’o konsiderasaun ne’e durante sai oradór b’a semináriu ne’ebé organiza hosi Fakuldade Siénsia Sosiais, Universidade Nasionál Timor Lorosa’e (UNTL), kona-bá benefísiu no dezafiu utilizasaun mídia plataforma dizitál, Kinta (24/08/23).

Lee Mós: Hein Aprovasaun OR, SEKOMS Halo Averiguasaun bá Konstrusaun Torre no Edifísiu Foun RTTL,E.P

“Mídia mak permite fahe informasaun ba malu, halo kontrolu sosiál, identifika saida mak sala atu bele kurize. Maibé, mídia mós hanesan plataforma ida ba konteudu edukativu, dokumentáriu sira, entertenimentu, hanesan filme, múzika ka desportu. Mídia iha papél determinante hodi forma ita nia sosiedade, fahe valores, normas no kultura, halo ema hotu senti parte hosi koletivu ida,”  Expedito Loro Dias Ximenes, hateten.

Advertisement

SEKOMS felisita estudante sira hosi Departamentu Komunikasauna Sosiál UNTL nian tanba konsidera hili área estudu ida ne’ebé importante tebes no relevánsia boot iha sosiedade.

Estudu importante tanba komunikasaun mak konekta, halo ligasaun, tau hamutuk elementu hotu iha sosiedade. Sosiedade modernu hanesan buat ne’ebé komplexu loos, ho ajente barak, interveniente barak, hosi Estadu, privadu no sosiedade sivíl.

Hodi foti desizaun ho di’ak, ema hotu tenke informadu, instituisaun hotu tenke informadu, no presiza fahe nafatin sira nia informasaun ba malu.

Profisionál komunikasaun sosiál mak iha responsabilidade ida-ne’e, hanesan mídia officer iha entidade sira, ka hanesan jornalista iha meiu komunikasaun sosiál sira.

Bainhira profisionál komunikasaun sosiál laiha, ka la halo sira nia servisu, ajente hotu-hotu, instituisaun hotu hotu, halo sira nia atividade mesak de’it no la iha rezultadu efetivu tanba falta informasaun.

Advertisement

Internet, no teknolojia dizitál sira, halo revolusaun boot iha mundu mídia, lori informasaun iha tempu reál ba alkanse globál.

“Iha minutu ida, segundu ida, ita nia informasaun sai disponivel iha mundu tomak. Permite mós servisu hamutuk iha rede ida, maske iha fatin la hanesan, aumenta ema nia kapasidade hodi halo investigasaun no rekolla ba dadus. Ikus liu, plataforma sira, ne’ebé ita bolu Mídia Sosiál, transforma realidade hosi mídia konvensionál, tanba fó kapasidade ba ema hotu atu sai kriadór konteúdu, Expedito Loro Dias Ximenes esplika.

Iha realidade daudaun, ema hotu la’ós konsumidor de’it hosi informasaun, maibé mós partisipa, fahe sira nia kriasaun, sira nia opiniaun.

Katak, agora hela iha era ida, iha momentu ida, ne’ebé fascinante, úniku iha istória mundu nian, tanba teknolojia halo mudansa boot iha maneira ne’ebé uluk ita komunika malu.

Meiu komunikasaun sosiál dizitál sira, hanesan rede sosiál sira, blogs, podcasts no plataforma streaming sira, ohin halo parte hosi realidade no hosi realidade loron loron ema millaun balun iha mundu tomak.

Advertisement

Nune’e, bele haree benefísiu importante tebes ne’ebé meiu komunikasaun sosiál dizitál sira lori mai to’o sosiedade Timor nian.

Plataforma dizitál sira kebra ka tohar barreira jeográfika, la koñese fronteira, permite komunikasaun instantânea no globál hamutuk ema hotu iha mundu tomak.

Ida-ne’e, posibilita troka boot liu hosi informasaun sira no hanoin sira, nomós permite konstrusaun rede kontaktu sira, importante atu aumenta koñesimentu iha mundu.

Meiu komunikasaun sosiál dizitál sira sai hanesan ferramenta boot hodi fó kbiit ba ema ida-idak ka grupu sira, hodi expresa sira nia opiniaun, disemina informasaun no mobiliza atu partisipa iha kauza balun ne’ebé importante tebes.

“Meiu komunikasaun sosiál dizitál sira sai hanesan instrumentu hodi haforsa liberdade expressão no diversidade lia nian iha sosiedade. Hanesan ne’e, meiu komunikasaun sosiál dizitál sira mós sai impulsionadár ba dezenvolvimentu pessoál no profissionál.  Fó oportunidade hodi aprende, hetan abilidade foun no fahe koñesimentu espesializadu sira. Permite ema hotu sai atualizadu no informadu kona-bá akontesimentu sira iha mundu no hetan assesu bá konteúdu edukasionál barak no diferensiadu,” nia subliña.

Advertisement

Maibé, Tuir SEKOMS katak, meiu komunikasaun sosiál dizitál sira mós lori mai dezafiu balun.

Da-uluk, relasiona ho diseminasaun informasaun falsu no aumentu dezinformazaun, hanesan problema sériu iha sosiedade atuál.

Hodi hasoru dezafiu ida-ne’e, ema hotu presiza dezenvolve abilidade pensamentu krítiku hodi bele identifika faktu reál sira hosi fake news ka informasaun falsu sira.

Katak, presiza promove literasia dizitál no mediátika iha sosiedade nia laran. Estudante Komunikasaun Sosiál sira mós bele foti responsabilidade ida-ne’e, haburas koñesimentu ida-ne’e iha komunidade nia leet.

Da-ruak, ema nia privasidade no seguransa sai preokupasaun boot liu iha era dizitál.  Rekolla sala no uzu sala hosi ema nia dadus sai hanesan preokupasaun boot, ne’ebé presiza solusaun hosi kompañia teknolojia sira no lejisladór sira.

Advertisement

Ema hotu presiza hatene oinsá informasaun pessoál bele hetan utilizasaun ho sala no presiza foti medidas hodi proteje ema nia privasidade online.

Da-ikus, keta haluha impaktu psikolójiku ne’ebé meiu komunikasaun sosiál dizitál sira bele halo ba ema nia saúde mentál.

Expozisaun boot liu ba informasaun, halo komparasaun haree ba ema seluk nia moris no ema nia presaun atu sai konektadu nafatin, bele lori mai problema boot hanesan ansiedade ka autoestima kiik.

Ema hotu tenke buka balansu ne’ebé di’ak no saudável, bainhira uza plataforma dizitál sira no tau ema nia bem-estar hanesan prioridade.

𝐄𝐬𝐭𝐮𝐝𝐚𝐧𝐭𝐞 𝐬𝐢𝐫𝐚,

Advertisement

Meiu komunikasaun sosiál dizital hanesan ferramenta ho poder boot, ne’ebé marka ita nia sosiedade ohin loron.

Ema hotu labele hasees hosi realidade ida-ne’e, nomos tenke aproveita benefísiu no vantajem barak, ne’ebé realidade ida ne’e lori ba ema nia moris.

Hanesan futuru profissionál sira iha área Komunikasaun Sosiál nian, tenke prontu hodi aproveita potensialidade sira hosi mídia dizitál, haree ba karakteristika tuir mai.

𝐕𝐞𝐥𝐨𝐬𝐢𝐝𝐚𝐝𝐞 𝐤𝐚 𝐈𝐦𝐞𝐝𝐢𝐚𝐭𝐨 – Ema la presiza hein barak atu hetan informasaun balun relasiona ho akontesimentu ida, tanba ema publika lalais iha Internet, ka halo live streaming duni.

𝐀𝐬𝐞𝐬𝐢𝐛𝐢𝐥𝐢𝐝𝐚𝐝𝐞 – Informasaun disponível nafatin, presiza asesu ba komputador de’it ka telemóvel ida, tanba dizital la hatene fronteira.

Advertisement

Ema bele fahe no simu informasaun iha mundu tomak, nomós iha ferramenta balun hodi fasilita ema ho defisiênsia nia asesu.

𝐇𝐢𝐩𝐞𝐫𝐭𝐞𝐱𝐭𝐮𝐚𝐥𝐢𝐝𝐚𝐝𝐞 – Ema bele kria testu dinámiku liu uza hiperligasaun, ne’ebé permite ba leitór tuir nia dalan rasik iha informasaun ho forma la linear, ka aumenta informasaun extra no ligasaun ba fonte seluk.

𝐌𝐮𝐥𝐭𝐢𝐦𝐞𝐝𝐢𝐚 – Iha konteudu on line bele tau hamutuk testu, foto, lia, imagem, infografia, ka dokumentu balun, halo nia konteúdu riku liu iha sistema konverjénsia nian hosi meiu tradisionál sira.

𝐈𝐧𝐭𝐞𝐫𝐚𝐭𝐢𝐯𝐢𝐝𝐚𝐝𝐞 – Ho mídia dizitál, relasaun jornalista ho uzuáriu laiha dalan ida de’it.

Leitór, rona na’in ka espektadór mós bele partisipa ho nia kontribuisaun ho maneira fásil liu.

Advertisement

𝐏𝐞𝐫𝐬𝐮𝐧𝐚𝐥𝐢𝐳𝐚𝐬𝐚𝐮𝐧 – Ho utilizasaun ferramenta dizital balun, mídia sira bele adapta sira nia konteúdu ba utilizadór ida-idak.

𝐏𝐞𝐫𝐞𝐧𝐢𝐝𝐚𝐝𝐞 𝐤𝐚 𝐦𝐞𝐦ó𝐫𝐢𝐚 – Mídia dizital iha kapasidade atu rai sira nia informasaun, nafatin disponível ba konsulta husi ema hotu.  Katak la iha bereira temporál mós.

𝐈𝐦𝐩𝐚𝐤𝐭𝐮 – Modelu atu lori informasaun ba publiku bele atraente liu, nomos baratu liu no abranjente liu.  Hanesan ne’e, nia impaktu mos boot liu ba publiku, razaun ema barak agora prefere mídia dizitál sira.

𝐈𝐧𝐨𝐯𝐚𝐝𝐨𝐫 – Potensialidade balun hosi meiu dizitál sira parese la fó limite ba ema nia kriatividade, Maibé ita mós tenke hanoin nafatin no prevene dezafiu boot, hodi ema bele ultrapasa hamutuk.

Hanesan futuru profisionál sira iha área Komunikasaun Sosiál nian, atu hetan papel fundamentál iha konstrusaun kultura dizitál ida ne’ebé saudável, étika no inkluziva, tenke aproveita plataforma dizital sira hodi aumenta ita nia lia no ema kbiit laek nia lia.

Advertisement

Fahe istória balun ne’ebé relevante hodi promove mudansa pozitiva iha sosiedade. Durante jornada akadémika ida ne’e, tenke buka hetan koñesimentu no abilidade sira hodi hasoru dezafiu mundu dizital nian ne’ebé iha evolusaun permanente.

Agora, seidauk bele imajina realidade hosi aban bainrua. Ida -e’e mak dezafiu boot liu, husu atu prepara an bá realidade ida iha futuru ne’ebé seidauk hatene.

Jornalista Estajiáriu: Lázaro Pereira Quefi

Advertisement
Kontinua Le'e
Advertisement
Hakarak Hato'o Komentariu?

Husik Hela Komentariu

Your email address will not be published. Required fields are marked *

Nasionál

Xanana Hateten Labele Hakfodak ho Índise Liberdade Imprensa Tuun

Published

on

Hatutan.com, (16 Maiu 2024), Díli—Primeiru Ministru (PM), Kay Rrala Xanana Gusmão husu atu keta hakfokdak ho índise liberdade imprensa   Timor-Leste nian tuun hosi pozisaun TOP 10 20 iha nivel mundiál.

(more…)

Kontinua Le'e

Nasionál

Governu Prontu Defende Timor Gap iha Tribunál Arbitrajen Hasoru ENERPROCO

Published

on

Hatutan.com, (16 Maiu 2024), Díli—Primeiru-Ministru (PM), Xanana Gusmão, deklara Governu prontu defende Timor Gap iha prosesu hosu hasoru empreza konsultór ENERPROCO  iha Tribunál Arbitrajen iha Singapura.   

(more…)

Kontinua Le'e

Nasionál

Governu Aprova Projetu Rezolusaun Kona-bá Reforma Sistema Kontabilístiku

Published

on

Hatutan.com, (15 Maiu 2024), DíliGovernu liu hosi reuniaun Konsellu Ministrus (KM) aprova projetu Rezolusaun Governu ne’ebé aprezenta hosi Ministra Finansas (MF), Santina José Rodrigues F. Viegas Cardoso kona-bá reforma sistema kontabilístiku.

(more…)

Kontinua Le'e
Advertisement

Trending