Connect with us

Ekonomia

ANP Alerta Labele Uza Lubrifikante Shell Advance

Published

on

Hatutan.com, (19 Marsu 2024), Díli-Autoridade Nasionál Petróleu (ANP) husu populasaun iha territóriu Timor-Leste atu labele uza produtu  Lubrifikante Shell Advance ne’ebé espalla ona  iha merkadu rai-laran.

Lee Mós: ANP ho HTS Exploration Lansa Akordu Fahe Produsaun Petrolíferu iha Bloku F

Lubrifikante Shell Advance ne’ebé ANP konsidera produtu falsu. Foto/Repro

Liuhosi komunikadu imprensa ne’ebé Hatutan.com asesu hosi ANP, Tersa (19/03/2024), fó hatene katak iha semana kotuk ANP foti asaun suspende produtu Lubrifikante Shell Advance ne’ebé deskonfia falsu fa’an iha merkadória ho Marka Shell Advance 4T AX5 15-40 ho Númeru Batch 11871564100809DEC21 no Shell Advance 4T AX7 10W-40 ho Númeru Batch 11816640100825AUG21 40, ne’ebé prodús no importa hosi Indonézia, tanba deskonfia produtu ne’e falsu.

Hafoin prosesu investigasaun tomak, ANP determina katak, autensidade hosi produtu Shell 4TAX515W-40 no Shell Advance 4TAX710W ne’e sei la garante atu fó benefísiu, maibé fó fali risku bá konsumidór sira.

Advertisement

Haree bá konkluzaun ne’e maka ANP foti ona desizaun atu sita ka hasai lai Produtu Shell Advance 4TAX515W-40 no Shell Advance 4TAX710W hosi vendedór sira nian fatin. Medida ne’e presiza tebes no sei foti ho obejtivu atu proteje konsumidór sira no bele mantein integridade merkadu de óleu lubrifikante nian.

ANP tau importánsia bá kualidade no seguransa, atu kumpri bá regulamentu instituisaun nian no mós esforsu atu halakon produtu sira ho dalan ne’ebé própriu ka dalan ne’ebé loos no justu.

ANP sujere bá kunsumidór sira atu hili óleu ne’ebé hetan lisensa no sertifikadu. ANP sei kontinua halo monitorizsaun bá situasaun ne’e, no sei koolabora ho vendedór ka fornesedór sira atu elimina produtu Produtu Shell Advance 4TAX515W-40 no Shell Advance 4TAX710W ne’ebé dadaun ne’e  sirkula hela iha merkadu.

ANP mós komprome atu atualiza nafatin informasaun ne’e bá públiku, nune’e evita utiluza óleu falsu. Diretór Downstream ANP, Zélio Moniz, hateten, loos duni katak, komunikadu imprénsa ida ne’e, ANP fó sai, tanba sira simu informasaun hosi komunidade balu, informa katak, sira deskonfia óleu ho marka Shell Advance ida ne’ebé mak ANP publika ona iha sira-nia pájina Facebook ofisial deskonfia falsu.

Ho baze bá informasaun ne’e, ANP mós buka tuir kedas no  verifika informasaun ne’e, tanba keixa ne’ebé komunidade hato’o bá ANP, sira bá kedas ho rezultadu laboratóriu kompletu.

Advertisement

“Atu verifika tuir informasaun ne’e. Depois, ANP mós kontaktu diretamente bá Shell Manufacturign Indonézia, ne’ebé maka prodús óleu ne’e, i depois loron hira nia laran, sira mós rekõnese katak, produtu ida ne’e, la’ós sira nian. Sé produtu ida ne’e la’os sira nian, entaun, ne’e klaru, produtu ne’e falsu, tanba fábrika rasik rekoñese ona katak, ne’e la’ós sira nian,” Diretór Downstream ANP, Zélio Moniz, informa  bá jornalista sira iha Portu Baía Tibar.

ANP hanoin ona atu bá oin foti medidas ruma, hodi bele buka tuir problema nia abut, tanba saida mak  óleu falsu hirak ne’e konsege bele tama to’o Timor-Leste no sirkula iha merkadu, no liuhosi ida ne’e mak sei hatene asaun saida de’it mak ANP sei bele foti iha futuru.

Keixa ne’ebé ANP hetan ka simu hosi komunidade ne’e dezde kedas iha semana tolu liubá. Bainhira simu tiha keixa ne’e, ekipa sira halo kedas análiza, verifika, katak, informasaun ne’e kredível ka lae.

“Depois ida ne’e, mak ohin ha’u hatete katak, ami follow-up kedas ho Shell Manufacturinng Indonézia, tanba tuir informasaun ne’e katak, sasán ne’e hatama hosi Indonézia no prodús hosi Shell Manufacturing Indonézia. Entaun, ami E-mail diretamente bá sira, no depois sira mós halo investigasaun internalmente, komunika ho ami, kuaje semana rua nia laran, to’o ikus, sira mós deklara katak, produtu ida ne’e la’ós sira nian,” Zélio Moniz haktuir.

Dekretu-Lei Númeru 01/2012 hateten, Autoridade Nasionál bá Petróleu ninia funsaun mak sai hanesan órgaun reguladóra bá indústria kompañia operadór oil and gas, iha tasi no iha rai-maran. ANP halo supervizaun, monitorizasaun no halo aprovasaun bá kualker atividade projetu mina ho gás, iha tasi-laran no iha rai-maran.

Advertisement

Jornalista: Rogério Pereira Cárceres

Continue Reading
Advertisement
Click to comment

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

Ekonomia

OJE 2026 Aloka Bá MCAE ho Montante Millaun $8 Resin Aprovadu

Published

on

By

Hatutan.com (14 Nobembru 2025),Díli— Bankada CNRT ho PD  trava propósta tolu husi Bankada opozisaun FRTILIN ho PLP, ne’ebé husu atu  hasai tiha  $985.50.000 husi  Orsamentu Jerál Estadu (OJE) 2026 ne’ebé atribui bá  Ministériu Koordenadór bá Asuntu Ekonómia (MCAE).

(more…)

Continue Reading

Ekonomia

Timor-Leste iha Difikuldade Kompete Kuantidade Produtu iha Merkadu ASEAN

Published

on

By

Hatutan.com, (06 Novembru 2025),Díli— Vise-Ministra bá Asuntu ASEAN, Milena Rangel rekoñese  Timor-Leste  iha difikuldade kona-bá kuantidade produtu lokal atu kompete iha merkadu nasaun sira Estadu membru ASEAN.

(more…)

Continue Reading

Ekonomia

Debate OJE 2026 iha Jeneralidade, Komisaun C Hato’o Rekomendasaun Forte Bá Governu

Published

on

By

Hatutan.com,  (05 Novembru 2025),Díli—Debate  Orsamentu Jerál Estadu (OGE-sigla portugés) 2026 iha faze jeneralidad, Kuarta (05/11/2025),  Komisaun C  Parlamentu Nasionál ba asuntu Finansas Públika  hato’o rekomedasaun forte bá IX Governu Konsititusionál  hodi anota no sai hanesan prioridade.

(more…)

Continue Reading

Trending