Connect with us
Pakote Ahi

Ekonomia

Governu ho Polísia Taka Fabrika Ice Cream Tanba La Ijiene

Published

on

Hatutan.com, (05 Abríl 2024), Díli–Ekipa konjunta kompostu hosi Autoridade Inspesaun no Fiskalizasaun Atividade Ekonomia no Sanitaria, Instituto Públiku (AIFAESA, I.P),  Diresaun Nasionál Reguladór Komérsial (DNRK) hosi Ministériu Komérsiu no Industria (MCI), Servisu Rejistu no Verifikasaun Emprezariál, Institutu Públiku (SERVE I.P),  Ministeriu Saúde (MS) ho Polísia Nasionál Timor-Leste ( PNTL) halo inspesaun bá empreza Cyc ne’ebé prodús ice cream.

Masa Ice cream ne’ebé autoridade sira deside taka nia atividade tan la ijiene. Foto/Leopoldina de Carvalho

Iha inspesaun urjente ne’e autoridade sira Estadu Timor-Leste nota katak fabrika ice cream ne’ebé lokaliza iha área Rai-Kotu, Postu Administrativu Dom Aleixo, Munisípiu Díli,  la ho ijiene.

“Loos duni buat lubuk ida ne’ebé autór ekonomia bá produsaun ice cream ne’e halo mak nia ambiente la ijiene, armajenamentu bá produtu refere la tuir nia padraun, no nia data expiradu la klaru, dehan semana-rua (2), maibe iha lolon hakerek to’o 2025. Kona fali bá lisensa komersiál mós laiha,”  Inspetór Jerál AIFAESA,I.P, Ernesto Monteiro informa  bá Jornalista sira iha fatin fabrika ice cream, Sesta ( 05/04/2024)

Tuir observasaun ekipa nian katak autór ekonomia ne’e viola ona regra tanba ne’e hosi parte AIFAESA,I.P nian konsidera ne’e krime nune’e tenke halo prosesu bá oin.

Advertisement

Maske  funsionariu AIFAESA menus, maibe inspetór hateten sei kontinua servisu hamutuk ho parte relevante seluk hodi halo kontrolu no  sei fó notifikasaun bá empreza Cyc ne’ebé prodús ice cream atu kumpre prosedimentu sira ne’ebé vigora.

“Agora dau-daun ne’e la’ós desijaun maibe ami notifika, signifika halo xamada bá nia, atu nia aprezenta iha Segunda-feira (08/04/2024), halo tuir prosesu tuir regra ne’ebe iha” Ernesto Monteiro hateten.

Ekipa konsidera atividade komersiu bá prodús  ice cream ne’e kontra regra grave tanba ne’e sei  suspende ka hapara tiha hodi nune’e bele kumpre lai rekezitu sira ne’ebé estabelesidu hafoin bele ativa fali.

“Hau hare ne’e grave tanba fatin prodús  hahan (ice cream) ida foer, makina ne’e utilija ne’e la’ós tuir prosedur ne’ebe iha, traballadór sira-nia hatais mós la ijiene, no konsege distribui ona hahan ne’e bá teritoriu nasional, durante tinan-tolu (3), signifika durante ne’e nia komete irregularidade,” Ernesto Monteiro hateten.

AIFAESA,I.P  husu bá operadór ekonomia sira ne’ebe mak negosia ona produtu ice cream refere atu hapara lai, hodi nune’e, labele kontinua negosia bá konsumidor seluk tanba produtu ne’e la diak bá saúde.

Advertisement

Traballadór Servisu La Tuir Regra

Traballadora sira servisu la ho atributu adekuadu tuir regulamentu ne’ebé estabelesidu. Foto/Leopoldina de Carvalho

Traballadora Kompañia Cyc, Berta Maria Soares haktuir durante tinan-ida (1)-resin servisu iha kompañia ne’e sira laiha uniforme, la uza luvas no seluk-seluk tan.

“Ami husu kona-bá ekipamentu hanesan luvas sira ne’e bá empreza, maibe empreza  lakohi hola, sira husik ami servisu deit hanesan ne’e no Konfederasaun Sindikatu Traballador Timor-Leste (KSTL) mós mai hateten maibé empreza na’in la preokupa,” Berta Maria Soares informa.

Traballadora ne’e informa mós katak durante ne’e sira  sidauk iha seguransa sosial, maske  servisu durante tinan-ida (1)-resin ona no balun balun kleur ona, maibé la iha seguransa sosiál.

“Hahu ho saláriu $115/fulan no liu fulan hira resin hasa’e bá $135/fulan, servisu durante oras 8 resin, hahu tuku 6 dader to’o kalan depende bá alvu produsaun kada loron,” Berta hateten.

Nia haktuir katak bainhira servisu liu oras 8 hanesan to’o hahu husi dader to’o oras 12:00 kalan sira sei hetan direitu over time kada oras $1,00 enkuantu to’o deit tuku 8 ka 9 kalan ne’e la iha over time.

Advertisement

“Ami halo ice cream ne’e iha tipu rua, ida iha masa oan, ida sorbeti, ida masa ne’e iha gostu oin haat, hanesan hudi, coklat, strawberry, no uvas, ami uja bee, susu-been, no material kimíka ne’ebe sosa iha loja, bahan dasar hanesan hudi, ka uvas fuan ne’e laiha, ami uja deit perasa husi kimika hola iha loja,” Berta haktuir.

Traballador sira prontu nafatin koopera ho parte relevante kona-bá kestaun ne’e, sira sente triste tanba servisu tinan barak, maibé fó risku bá sira-nia an no povu Timor, maibe ne’e tanba nesesidade.

Utiliza Sertifikadu Inválidu

Diretór Ezekutivu SERVE I.P, Florençio Sanches halo verifikaduan bá dokumentu fabrika nian. Foto/Leopoldina de Carvalho

Diretór Ezekutivu  SERVE I.P,  Florençio Sanches haktuir  iha atividade inspesaun identifika katak empreza ne’e laiha sertifikadu lisensa atividade ekonomia ka deklarasaun preve, maibe mantein nafatin ho dokumentus antigu ne’ebe lei revoga ona tanba ne’e nia sei multa to’o $30,000.

“Segunda, ami sei tuur hamutuk hodi deside saida mak ami sei halo, SERVE,I.P sei koalia nia parte, hodi aplika bá industria kiik sira ka home industri sira, atu banati tuir lejislasaun ne’ebe aplika ona,”  Florençio Sanches hateten.

Ho mantein dokumentu antigu ne’ebé bazeia bá lei asesementu komersiál  nu. 35 /2017 ne’ebe revoga tiha ona ho lei foun nu. 83/ 2022 ne’ebé hateten katak empreza ne’ebé ezerse atividade ekonomia iha teritoriu tomak presiza bá fali SERVE hodi halo deklarasaun bá sira-nia atividade.

Advertisement

Nia sidauk deklara nia atividade, ne’e viola lei 83/2022, atividade ne’e la’o tinan-3 ona, se tinan-3 ne’e sei multa kada loron $5.00 tuir Dekretu-Lei nú 37/2023, ne’’e la konta ho $30.000.

Kompañia Nain Prontu Koopera

Iha biban ne’e kompañia na’in, Kenny Lim hateten, nia parte prontu koopera ho Governu hodi taka nia kompañia no sei kumpri rekezitu ne’ebe ekipa inspesaun fó ona.

Tuir observasaun Hatutan.com nian nota katak hosi parte Ministériu Saúde foti ona material hirak ne’e uja bá produz produtu ice cream hodi lori ba laboratoriu, nune’e hodi kontinua halo teste bá amostra husi metrial hirak ne’e no haree mos kompozasaun ba material sira ne’e seguru bá saúde ka lae.

Hosi Inspesaun Jerál Traballu (IJT) mós  identifika problema lubuk ida hanesan liña eletrisidade la organizadou fiu eletrisidade sabraut fó ameasa boot ba ema nia vida, no ekipamentu balun la tuir padraun, hanesan uja fali makína pinta uma nian hodi  mixer fali  ice cream.

Advertisement

Ekipa konjunta halo mós inspesaun bá armazen hahan no bebida hosi loja xineza nian balun tanba identifika la ijiene, sasan hirak ne’ebe hodi konsumu la rai tuir fatin, maibe soe deit iha rai, nakonu ho rai rahun.

Jornalista : Leopoldina de Carvalho

Kontinua Le'e
Advertisement
Hakarak Hato'o Komentariu?

Husik Hela Komentariu

Your email address will not be published. Required fields are marked *

Ekonomia

Unidade Quarentena no Bioseguransa Destroi Produtu Ne’ebé Laiha Dokumentu

Published

on

Hatutan.com, (03 Maiu 2024), Díli–Unidade Quarantena no Biosegurnsa destroi sasán hirak ne’ebé pesoál pasajeiru sira lori ka importa mai Timor-Leste ne’ebé identifika la tuir lei ka regulamentu Quarantena nian.

(more…)

Kontinua Le'e

Ekonomia

Timor Gap ho Timor Resource Asina Akordu bá Rezolusaun no Revizaun Akordu Operasaun Bloku Rai Maran A no C

Published

on

Hatutan.com, (02 Maiu 2024), Dili–Timor Gas no Petroleu ( Timor Gap- sigla ingles) ho Timor Resource, Kinta (02/05/2024),  asina akordu kona bá rezolusaun no revizaun bá akordu operasaun konjunta (JOA) bá PSCs TL-OT-17-08 (Bloku Rai-Maran A) ho TL-OT-17-09 (Bloku Rai-Maran C).

(more…)

Kontinua Le'e

Ekonomia

Governu Sei Prodús Rezolusaun Ida Atu Halo Pagamentu Bá Projetu 62 Ne’ebé Laiha Formalizasaun Kontratu

Published

on

Hatutan.com, (01 Maiu 2024), DíliIX Governu Konstitusionál sei prodús rezolusaun ida hodi sai hanesan baze legal bá Governu hodi selu projetu obras publika 62 ne’ebé sai polémika tanba laiha formalizasaun kontratu.

(more…)

Kontinua Le'e
Advertisement

Trending