Hatutan.com, (02 Maiu 2024), Dili–Timor Gas no Petroleu ( Timor Gap- sigla ingles) ho Timor Resource, Kinta (02/05/2024), asina akordu kona bá rezolusaun no revizaun bá akordu operasaun konjunta (JOA) bá PSCs TL-OT-17-08 (Bloku Rai-Maran A) ho TL-OT-17-09 (Bloku Rai-Maran C).
Lee Mós: ANPM-Timor Gap Asina Kontratu Fahe PSC
Iha 2017, Timor Gap ho Timor Resource asina kontratu fahe produsaun (PSC) ho ANP bá área rai-maran nian, PSC TL-OT-17-08 no PSC TL-OT-17-09 no sai parseiru ho persentajen 50%-50% entre Timor Gap ho Timor Resource ne’ebé sai hanesan operadór.
Timor Gap ho Timor Resource asina akordu iha Timor Plaza, Kinta (02/05/2024). Foto/Tome da Silva
Hafoin asina akordu, parseiru rua ne’e hala’o servisu tuir kompromisu ne’ebé hatuur iha PSC hodi kompleta akizisaun 2D sízmiku iha área rai-maran A (Munisípiu Covalima), no área rai-maran C (Munisípiu Manufahi no Ainaro).
Parseiru rua kontinua hala’o perfurasaun exploratorium iha área rai-maran A no kompleta posu esplorasaun tolu (3) entre tinan 2021 no 2022, mak hanesan posu Karau no Kumbili (fim do 2021), no posu Lafaek (Setembru 2022). Rezultadu husi posu esplorasaun tolu (3) ne’e hatudu ka diskoberta idrokarbonetu ho nia tipu líkidu hanesan óleu, no gas ka kondesadu. Iha Novembru 2023, Autoridade Nasional do Petróleu (ANP) anunsia rezultadu hirak ne’e hanesan “diskoberta tékniku”.
Timor Gap no Timor Resource konkorda ona hodi resolve diferensa sira bá interpretasaun komersiál ne’ebe mosu.
Iha loron 13 fulan-Marsu 2024, IX Governu Konstitusionál liuhusi Konsellu Ministru aprova ona rezolusaun ligadu bá proposta ne’ebé aprezenta husi Timor Gap hodi rezolve problema komersiál ho nia parseiru ne’e duni permite TIMOR GAP hodi asina dokumentu legal sira hodi hatuur fali dalan ba oin.
Hafoin diskusaun lubuk ida, parte rua finalmente aliña malu no ho asina akordu de rezolusaun no revizaun bá akordu operasaun konjunta (JOA), nune’e ohin, parte rua sei servisu hamutuk hodi kontinua kompromisu sira iha PSC, ne’ebé mós sei inklui perfurasaun avaliasaun iha área rai-maran A atu determina diskoberta komersiál husi posu hirak ne’e.
Prezidente Timor Gap, Rui Soares hateten asina akordu ka settlement agreement ohin ne’e, primeiru nu’udar akordu ida ne’ebé atu rezolve diferensa entre Timor Gap ho Timor Resource nian iha pasadu no segundu kona alterasaun bá join of rating agreement akordu ida ne’ebé regula parte 2 hanesan parseiru operasaun iha bloku rua, bloku A ho bloku C iha Kosta Súl.
Maske iha interpretasaun ne’ebé diferente, maibé Timor Resource kontinu halo investimentu iha bloku rua refere, konsege halo ona perfurasaun iha possu 3 naran Karau, Lafaek no Kumbili.
Timor Gap ho Timor Resoource entre termu akordu kooperasaun. Foto/Tome da Silva
Perfurasaun hirak ne’e hetan konsiderasaun no avaliasaun husi ekipa ANP deklara hanesan deskobrimentu téknika ida ne’e labele avansa tanba iha diferensa entre parte rua hanesan Timor Gap ho Timor Resource no hamosu diskusaun naruk.
“Solusaun ne’e nafatin mantein parseria hanesan antes mak 50%-50% entre Timor Resource no Timor Gap, maibé Timor Resource sei kontinua kobre kustu hotu-hotu to’o 70% bá oin no Timor GAP halo kontribuisaun 30% ne’e mak solusaun entre Timor Gap ho Timor Resource hodi hahú determina deskobrimentu hirak ne’e ho valór komersiál ka lae,” prezidente Timor Gap Rui Soares hateten ba jornalista sira iha ámbitu serimónia asina akordu ho Timor Resource iha Timor Plaza.
Timor Gap iha konfiansa ho rezultadu relatóriu ne’ebé iha no husi deklarasaun téknika deskobrimentu sira nian no dadus sira hatudu katak iha poténsia boot bá halo produsaun, ka dezenvolvimentu kampu iha rai-maran.
Iha biban ne’e CEO Timor Resource, Suellen Osborne liu husi nia diskursu hateten nia parte apresia ho nia ekipa ne’ebé fó ona dedikasaun tomak hodi loke poténsia boot bá produsaun bá óleu ho gas no Timor Resource dedika an kuaze tinan-7 resin bá projetu nasionál ida-ne’e.
“Ami nia parseiru bá esplorasaun no dezenvolvimentu hamutuk ho Timor Gap ne’e reprezenta liu la’ós de’it hanesan esforsu bisnis maibé ne’e hanesan kometimentu Timor Resource nian bá prosperidade no bem-estar povu Timor-Leste, no servisu ne’ebé ami halo la’ós bá deit importánsia kompañia nian, maibé bá mós nasaun nian,” CEO Timor Resource Suellen Osborne hateten.
Nia mós esplika katak oportunidade ne’e kria mós kampu servisu lokál, maibé la’ós de’it kampu servisu ne’e mós hanesan dalan bá hadi’a rekursu ekonómika no independénsia.
Alende oferese kampu servisu no investe bá rekursu umanus no Timor Resource mós sei oferese servisu bá sira tuir sira nia kapasidade nune’e sira bele susesu iha indústria mina no óleu.
Foto hamutuk iha ámbitu asina akordu kooperasaun Timor Gap ho Timor Resource. Foto/Tome da Silva
Timor Resource mós orgullu tanba oportunidade ne’e sei bele fó servisu bá timor-oan feto no mane kuaze 580 bá kontratu ba kurtu prazu no longu prazu durante tinan-7 durante faze atividade esplorasaun.
Ministru Petróleu no Gas, Francisco Monteiro reprezenta Governu Timor-Leste apresia ho esforsu entre parte rua hodi buka solusaun bá diferensa ne’ebé mosu iha pasadu.
“Timor Gap ho Timor Resource nia dezafiu ba oin mak atu halo esforsu hotu-hotu. Saida mak presiza atu halo iha tinan-ida (1) ne’e bá oin mai ho di’ak hodi bele lori ita bá deskobrimentu komersiál,” Ministru Francisco Monteiro hateten
Nia esklarese katak husi parte ministériu sei nakloke hodi apoiu bá parte rua liuhusi kompeténsia ministériu nian, nune’e parte rua bele ezekuta programa no planu nune’e iha tinan badak ne’e nia laran bele to’o iha faze produsaun.
Jornalista: Leopoldina de Carvalho