Connect with us
Pakote Ahi

Justisa & Krime

Violénsia Bazeia bá Jéneru, Presiza Mós Lei Protesaun bá Suspeita Sira

Published

on

Hatutan.com, (02 Dezembru 2022), Díli– Ministru Justisa (MJ), Tiágo Amaral Sarmento, hateten, uainhira akontese kazu ruma kona-bá violénsia doméstika, presiza mós “lei protesaun” bá suspeita sira hodi hasees an hosi krime ida seluk.

Ministru Tiágo Amaral Sarmento, hato’o asuntu ne’e, durante partisipa iha serimónia lansamentu relatóriu kona-bá Lei no Prátika Prosesu Kriminál bá Kazu Violénsia Bazeia bá Jéneru, hosi ekipa JU,S Jurídiku Sosiál Konsultoria iha Otél Timor, Colmera Dili, Sesta (02/12/2022).

Lee Mós : Violénsia Bazeia Bá Jéneru Kontra Kultura Timor-Leste

Advertisement

Lansamentu relatóriu kona-bá Lei no Prátika Prosesu Kriminál bá Kazu Violénsia Bazeia bá Jéneru, hosi ekipa JU,S Jurídiku Sosiál Konsultoria iha Otél Timor, Colmera Dili, Sesta (02/12/2022). Foto/Elio dos Santos da Costa

Durante intervensaun iha serimónia lansamentu relatóriu JU,S nian ne’e, Ministru Justisa Tiágo Amaral Sarmento, husu ema hothotu ninia esforsu, atu nune’e bele fó protesaun, garante suspeitu sira-nia direitu, durante iha kazu ruma, prosesu ruma ne’ebé hala’o iha tribunál ka iha fatin balu ne’ebé mak fó justisa bá sira.

“Presiza mós fó atensaun, tanba violénsia bazeia bá jéneru depois baibain ema fó protesaun barak bá vítima  sira ka lezada. Maibé, keta haluha fó protesaun mós bá ema sira ne’ebé sai suspeita ka arguida. Ida-ne’e mós presiza iha atensaun,” Ministru Tiágo Amaral Sarmento, hateten.

Kona-bá lansamentu relatóriu  Lei no Prátika Prosesu Kriminál bá Kazu Violénsia Bazeia bá Jéneru, ne’ebé mak elabora hosi ekipa JU,S, Ministru Tiágo Amaral Sarmento, apresia tebetebes, tanba fó sai informasaun importante kona-bá asuntu Violénsia bazeia bá jéneru.

Estadu iha esforsu hodi halo norma sira, lei sira, para oinsá regulariza asuntu violénsia bazeia bá jéneru  no ne’e, responsabilidade ema hothotu ninian, inklui sosiedade sivíl, atu tau matan bá asuntu ida-ne’e, iha estadu direitu demokrátika ida hanesan Timor-Leste.

Sita hosi komunikadu JU,S  informa katak, iha Timor-Leste dalan ne’ebé feto vítima sira tenke uza hodi buka justisa bá krime akontese hasoru nia, dalan ida ne’ebé ida-ne’ebé nakonu ho susar no dalan naruk tebes.

Relatóriu ida-ne’e rejista no aprezenta dezafiu ho difikuldade ne’ebé vítima sira hasoru iha prosesu refere, inklui ezijénsia atu konta sai istória krime dala-barak, la asegura ho forsa konfidensialidade no prosesu ne’ebé formál no dook hosi ninia realidade.

Advertisement

Maske iha progresu iha promosaun igualdade jéneru no rekoñesimentu balun bá vítima sira-nia direitu iha Kódigu Prosesu Penál no Lei kontra Violénsia Doméstika, prátika komún sira sei akontese nafatin iha sistema justisa Timor-Leste ne’ebé esplora vulnerabilidade vítima sira, halo vítima trauma fila-fali no hametin liután estereótipu jéneru ne’ebé sei nafatin iha sosiedade nia leet.

Atu Timor-Leste asegura katak ninia prosesu justisa sei duni lori impaktu pozitivu ba vítima, autór judisiáriu sira hotu, hosi juis, to’o ofisiál sira, presiza foti asaun espesífiku hodi fó-hatán ba realidade oin seluk ne’ebé vítima sira enfrenta.

Bainhira Timor-Leste hahú halo prátika judisiál ho kompreensaun ba trauma vítima sofre, ho kapasidade atu asegura vítima  ninia fatin nu’udár partisipante prosesuál ho dignidade no lejitimidade rasik, mak Timor-Leste sei bele afirma katak ami asegura prinsípiu igualdade efetivu entre feto no mane sira. La’ós igualdade iha teoria, tuir letra lei nian de’it, maibé igualdade tuir realidade.

“Ita labele nega katak feto sira sai vítima barak liu violénsia doméstika tanba de’it nia feto! Ita labele nega katak pensamentu patriarkál no sentimentu kbiit boot liu hosi mane iha família mak sai nu’udar instrumentu ba krime sira violénsia doméstika. Mós ita labele nega katak númeru as violénsia seksuál rezulta hosi pensamentu katak feto ida tenke tuir mane nia hakarak no feto nia isin mane mak na’in,” haktuir iha relatóriu JU,S nian.

To’o ohin loron seidauk iha diskusaun barak entre autór judisiáriu oinsá atu haforsa liután sistema justisa responsive bá feto-vítima sira. JU,S Jurídiku Sosiál espera relatóriu ida-ne’e bele sai hanesan instrumentu ida hodi promove diskusaun hanesan ne’e.

Advertisement

Lansamentu Relatóriu Lei No Prátika Prosesu Kriminál Ba Kazu Violénsia Bazeia Ba Jéneru ne’e, liuhosi Inisiativa Spotlight, JU,S Jurídiku Sosiál, hodi elabora relatóriu ida kona-bá prátika justisa formál hosi perspetiva vítima violénsia bazeia ba jéneru, no apoia hosi Programa das Nações Unidas para o Desenvolvimento (PNUD) ho Uniaun Europeia  iha Timor-Leste.

Jornalista: Rogério Pereira Cárceres

 

 

Advertisement
Kontinua Le'e
Advertisement
Hakarak Hato'o Komentariu?

Husik Hela Komentariu

Your email address will not be published. Required fields are marked *

Justisa & Krime

Absolve “Kalohan” Hosi Pena Efetivu Tinan-Lima La’ós A-favór bá Korrupasaun

Published

on

Hatutan.com, (24 Abríl 2024), Díli—Prezidente Tribunál Rekursu (PTR), Deolindo dos Santos konsidera desizaun Tribunál Rekursu (TR) nian hodi absolve Sekretáriu Jerál Partidu Demokrtátiku (PD), António da Conceição “Kalohan” hosi pena prizaun efetivu tinan-lima, la’ós a-favór bá korrupsaun maibé ne’e fundamentasaun hosi Lei.

(more…)

Kontinua Le'e

Justisa & Krime

Fujitivu Arnolfo Teves Jr Submete Rekursu bá TR

Published

on

Hatutan.com, (24 Abríl 2024), Díli-Fujitivu Arnolfo “Arnie” Alimpit Teves Jr submete ona rekursu bá Tribunál Rekursu (TR) kona-bá prosesu sira liga ho estradisaun ne’ebé Ministériu Públiku sei halo hamutuk ho Tribunál Estadu Filipina.

(more…)

Kontinua Le'e

Justisa & Krime

FONGTIL Preokupa Autoridade Sira Nonook ho Kazu Ró Tranship II no Expo Dubai

Published

on

Hatutan.com, (22 Abríl 2024), Díli– Forum ONG Timor-Leste (FONGTIL) preokupa ho prosesu transparénsia hosi Ministériu Públiku (MP) kona-bá kazu Ró Tranship II ho Expo Dubai ne’ebé FONGTIL submete to’o agora la iha follow-up no MP nonook tiha de’it.

(more…)

Kontinua Le'e
Advertisement

Trending