Hatutan.com, (12 Novembru 2023), Díli— Empreza Bobolait, Lda bainhira laiha ona kbiit atu finaliza obra Monumentu Memoriál Santa Krús, di’ak liu hateten atu fó fali bá empreza seluk ne’ebé servisu ho sériu no responsabilidade.
Lee Mós: Lú-Olo Husu Investiga Kompañia Ne’ebé Konstrui Monumentu Memoriál Santa Cruz

Konstrusaun monumentu memoriál Masakre Santa Krús. Foto/Dok.Elio dos Santos da Costa.
Lia hirak ne’e hato’o hosi Vise-Primeiru Ministru no Ministru Koordenadór asuntu Sosiál e Dezenvolvimetu Rurál, Mariano Assanami Sabino bá jornalista sira iha ámbitu komemorasaun loron nasionál juventude, 12 fulan-Novembru 2023 iha Semitériu Santa Krús.
Projetu monumentu Memoriál Santa Krús, 12 Novembru 1991 ne’e ho nia kustu millaun $1,385, ne’ebé empreza nasionál Bobolait, Lda hahú ezekuta iha 2021 ho primeiru kontratu ho durasaun tinan ida, hahú hosi loron 22 fulan-Setembru 2021 to’o loron 22 fulan-Setembru 2022 no períodu kontratu ne’e rasik termina ona.
Iha diskusaun entre empreza exekutór Bobolait, Lda ho owner Ministeriu Asuntu Kombatente bá Libertasaun Nasionál (MACLN, sigla portugés) konkorda extende tan bá fulan-neen (6) no període fulan-neen ne’e rasik termina tan tiha ona, maibé obra ne’e la bá oin.
Iha inspesaun terrenu ne’ebé Komisaun Anti-Korrupsaun (CAC, sigla portugés) halo bá projetu ne’e iha loron 13 fulan-Juñu 2023, empreza hato’o sira-nia difikuldade mak dezeñu ne’ebé konsultan prepara sira labele uza bá halo konstrusaun tanba dezeñu refere sira konsidera hanesan dezeñu seidauk kompletu, katak dezeñu ne’ebé seidauk bele uza atu halo konstrusaun, nune’e kontraktor ko’alia fila fali ho na’in bá projetu MACLN hodi sira rasik mak prepara fali dezeñu ida. Ho nune’e, tinan ida nia laran, ka tinan primeiru ne’e empreza halo fali dezeñu ida para bele uza no lori tempu naruk hodi hetan fali aprovasaun hosi na’in bá projetu, entaun empreza ezekutador hahú fila fali servisu ne’e la’o neneik tebe-tebes.
Problema ne’ebé CAC identifika iha terenu mak hanesan kontraktor konsidera dezeñu ne’ebé konsultan prepara laiha detallu kona-bá kada item, tamba ne’e kontraktor iha difikuldade atu halo servisu.
Seluk mak kontraktor prepara fila fali dezeñu foun, no konsultan bá konstrusaun ketak, buat hotu kona-bá material sira hakarak mai hotu husi Portugal nune’e difikulta mós empreza ezekutador atu halo servisu tamba tuir estimasaun presija tinan ida resin mak matéria sira ne’e bele hosi Portugal to’o Timor-Leste.
Vise-Primeiru Ministru no Ministru Koordenadór asuntu Sosiál e Dezenvolvimetu Rurál, Mariano Assanami Sabino, husu atu halo investigasaun. Katak la’ós halo tauk malu, maibé tenke husu responsabilidade.
“Ha’u hanoin ha’u sei haree nu’udár Ministru Kordenador asuntu ida-ne’e ha’u sei tau matan,” Mariano Assanami Sabino afirma.
Iha tempu badak, Mariano Assanami Sabino sei haree tanba sá mak la la’o, problema ne’e iha ne’ebé kompañia manan tiha to’o agora la laó. Basá, tuir Mariano Sabino, tinan rua la la’o.
“Problema iha ne’ebé, se laiha kapasidade fó ema seluk kaer labele husik hela monumentu ne’e,” Mariano Assanami Sabino afirma tan.
Lee Mós: Deskonfia, Korrupsaun iha Projetu Konstrusaun Memórial Masakre Santa Krús
Jornalista: Leopodina Carvalho