Hatutan.com, (16 Fevereiru 2024), Díli- Prezidente Komisaun E Parlamentu Nasionál bá asuntu Infraestrutura, Marcos Xavier, kestiona empreza internasionál Hutama Karya (Persero) Indonézia ne’ebé manan projetu Estrada urbana iha Maliana ho kustu US$21,228,762, maibé laiha basecamp no laiha ekipamentu.
Lee Mós: Relatóriu Komisaun E: Maioria Infra-estrutura Públiku iha Manufahi Aat
Anunsia bá rezultadu konkursu públiku bá projetu estrada urbana Maliana. Foto/Repro
Liuhosi sesaun plenária PN, Sesta (16/02/2024), reprezentante povu iha Parlamentu Nasionál hato’o preokupasaun no lamentasaun bá kompañia internasionál Hutama Karya (Persero) Indonézia ne’ebé manan konkursu públiku ho kustu projetu US$21,228,762 bá halo estrada urbana iha Maliana, maibé laiha ekipamentu rasik, nune’e uza fali kompañia lokál nia ekipamentu maka hodi halo fali projetu refere.
“Ha’u iha semana kotuk rua liubá ha’u bá Bobonaro tanba ha’u mai hosi Bobonaro entaun ha’u tenke fila bá Bobonaro iha ne’ebá ha’u haree iha tenderizasaun ne’e osan ida boot la halimar US$21,228,7621, maibé realidade kompañia internasionál Hutama Karya (Persero) Indonézia laiha ninian basecamp, nia ekipamentu laiha, entaun nia uza fali kompañia lokál iha Maliana depois kompañia lokál ne’e ninia karreta uza fali kompañia internasionál nia naran ida-ne’e ha’u levanta duni, ne’e la bele,” Deputadu Marcos Xavier hateten.
Nia propoin bá plenária PN atu semana oin, Komisaun E-PN bá halo fiskalizasaun iha Maliana hodi buka hatene kona-bá problema ida-ne’e
“Sé kompañia internasionál tenke iha ekipamentu sufisiente. Semana oin, ami komisaun E sei bá Maliana atu haree husu diretamente bá iha kompañia refere nia iha finanseiru para atu halo ka lae tanba ita temi tiha kompañia internasionál nia mai fó fali sub bá iha kompañia lokál sira ne’e depois hakerek naran kompañia internasionál iha karreta lolon sira ne’e,” Deputadu Marcos Xavier tenik.
Identifika Projetu Emerjénsia 16
Parlamentu Nasionál liuhosi prezidente komisaun E ne’ebé trata asuntu Infra-Estrutura, Marcos Xavier, esklarese katak Governu fó ona kontratu bá projetu emerjénsia 16 hodi hadi’a Infra-estrutura iha munisípiu.
“Projetu emerjénsia iha Orsamentu Retifikativu, Ministru Obras Públiku, Samuel Marçal rasik ko’alia iha plenária katak iha obra ne’ebé emerjénsia ne’e 57, maibé realidade projetu ne’ebé hetan kontratu hosi Governu projetu emerjénsia ne’e iha de’it 16,” Deputadu Marcos Xavier levante kestaun ne’e iha sesaun plenária PN.
Foin daudaun Komisaun E-PN bá halo fiskalizasaun iha Ainaro iha projetu emerjénsia lima (5) no iha projetu fíziku rua maka finaliza tiha ona depois sira atu halo pagamentu ne’e maka iha revizaun bá iha orsamentu refere la tuir inísiu kontratu ne’ebé maka iha, maibé Governu iha vontade para rezolve nafatin.
Iha fiskalizasaun komisaun E ne’ebé halo iha Munisípiu Ainaro ho Baucau ne’e katak iha projetu emerjénsia balu ne’ebé maka hahú halo servisu ona iha terrenu.
“Projetu emerjénsia lima iha Ainaro; ida halo moru protesaun, halo bronjo iha Ainaro Vila ne’e maka Ajénsia Dezenvolvimentu Nasionál (ADN) tuun bá verifika redús tiha orsamentu ne’e iha kontratu millaun US$168 depois ADN redús tiha bá millaun US$117 entaun kompañia mós la konkorda tanba kompañia kaer nafatin kontratu inisia.
“Ami mós halo fiskalizasaun iha Munisípiu Baucau iha projetu emerjénsia ida ne’ebé halo bronjo karbion agora nia prosesu la’o hela nia persentajen fíziku 68% no iha tempu besik bele finaliza ona obra ne’e. Iha Munisípiu seluk ami seidauk bá haree tanba ami foin halo fiskalizasaun iha Ainaro no Baucau no iha munisípiu seluk laiha projetu emerjénsia tanba ami seidauk bá haree,” Deputadu Marcos hateten.
Komisaun E rekomenda bá Governu atu projetu ne’e emerjénsia Governu fó ona orden traballu para kbiit bá kompañia ida ka rua atu halo obra ne’e, maibé kompañia mós tenke hein ADN verifika tiha obra ne’e ho nia montante hira depois iha ona kontratu maka kompañia refere bele halo se lae hanesan akontese iha projetu 16 ne’e ADN la verifika entaun to’o iha pedidu pagamentu ADN redús tiha orsamentu ne’e entaun kompañia ne’e la simu.
“Kulpa ne’e labele bá iha kompañia maibé kulpa ne’e bá iha Obras Públiku, ADN tenke verifika didi’ak antes fó obra ne’e maske projetu emerjénsia maibé tenke tuir rekizitu ne’ebé maka iha,” nia hateten tan.
To’o notísia ne’e Hatutan.com publika seidauk halo konfirmasaun ho empreza Hutama Karya (Persero) Indonézia relasiona ho preokupasaun Komisaun E-PN nian, liuliu kona-bá empreza la harii basecamp no laiha ekipamentu.
Jornalista Estajiária: Zita Menezes