Connect with us
Pakote Ahi

Ekonomia

Ezekuta Projetu ho Kustu US$21,228,762, Empreza La Harii Basecamp no Laiha Ekipamentu

Published

on

Hatutan.com, (16 Fevereiru 2024), Díli- Prezidente Komisaun E Parlamentu Nasionál bá asuntu Infraestrutura, Marcos Xavier, kestiona empreza internasionál Hutama Karya (Persero) Indonézia ne’ebé manan projetu  Estrada urbana iha Maliana ho kustu US$21,228,762,  maibé laiha basecamp no laiha ekipamentu.

Lee Mós: Relatóriu Komisaun E: Maioria Infra-estrutura Públiku iha Manufahi Aat

Anunsia bá rezultadu konkursu públiku bá projetu estrada urbana Maliana. Foto/Repro

Liuhosi sesaun plenária PN, Sesta (16/02/2024), reprezentante povu iha Parlamentu Nasionál hato’o preokupasaun no lamentasaun bá kompañia internasionál Hutama Karya (Persero) Indonézia ne’ebé manan konkursu públiku  ho kustu projetu  US$21,228,762 bá halo estrada urbana iha Maliana, maibé laiha  ekipamentu rasik, nune’e uza fali kompañia lokál nia ekipamentu maka hodi halo fali  projetu refere.

“Ha’u iha semana kotuk rua liubá ha’u bá Bobonaro tanba ha’u mai hosi Bobonaro entaun ha’u tenke fila bá Bobonaro iha ne’ebá ha’u haree iha tenderizasaun ne’e osan ida boot la halimar US$21,228,7621, maibé realidade kompañia internasionál Hutama Karya (Persero) Indonézia laiha ninian basecamp, nia ekipamentu laiha, entaun nia uza fali kompañia lokál iha Maliana depois kompañia lokál ne’e ninia karreta uza fali kompañia internasionál nia naran ida-ne’e ha’u levanta duni, ne’e la bele,” Deputadu Marcos Xavier hateten.

Advertisement

Nia propoin bá plenária PN atu semana oin, Komisaun E-PN bá halo fiskalizasaun iha Maliana hodi buka hatene kona-bá problema ida-ne’e

“Sé kompañia internasionál tenke iha ekipamentu sufisiente. Semana oin, ami  komisaun E sei bá Maliana atu haree husu diretamente bá iha kompañia refere nia iha finanseiru para atu halo ka lae  tanba ita temi tiha kompañia internasionál nia mai fó fali sub bá iha kompañia lokál sira ne’e depois hakerek naran kompañia internasionál iha karreta lolon sira ne’e,” Deputadu Marcos Xavier tenik.

Identifika Projetu Emerjénsia 16

Parlamentu Nasionál liuhosi prezidente komisaun E ne’ebé trata asuntu Infra-Estrutura, Marcos Xavier, esklarese katak Governu fó ona kontratu bá projetu emerjénsia 16 hodi hadi’a Infra-estrutura iha munisípiu.

“Projetu emerjénsia iha Orsamentu Retifikativu, Ministru Obras Públiku, Samuel Marçal rasik ko’alia iha plenária katak iha obra ne’ebé emerjénsia ne’e 57, maibé  realidade projetu ne’ebé hetan kontratu hosi Governu projetu emerjénsia ne’e iha de’it 16,” Deputadu Marcos Xavier levante kestaun ne’e iha sesaun plenária PN.

Advertisement

Foin daudaun Komisaun E-PN bá halo fiskalizasaun iha Ainaro iha projetu emerjénsia  lima (5) no iha projetu fíziku rua maka finaliza tiha ona depois sira atu halo pagamentu ne’e maka iha revizaun bá iha orsamentu refere la tuir inísiu kontratu ne’ebé maka iha, maibé Governu iha vontade para rezolve nafatin.  

Iha fiskalizasaun komisaun E ne’ebé halo iha Munisípiu Ainaro ho Baucau ne’e katak iha projetu emerjénsia balu ne’ebé maka hahú halo servisu ona iha terrenu.

“Projetu  emerjénsia lima  iha Ainaro; ida halo moru protesaun, halo bronjo iha Ainaro Vila ne’e maka Ajénsia Dezenvolvimentu Nasionál (ADN) tuun bá verifika redús tiha orsamentu ne’e iha kontratu  millaun US$168 depois ADN redús tiha bá millaun US$117  entaun kompañia mós la konkorda tanba kompañia kaer nafatin kontratu inisia.

“Ami mós halo fiskalizasaun iha Munisípiu Baucau iha projetu emerjénsia ida ne’ebé halo bronjo karbion agora nia prosesu la’o hela nia persentajen fíziku 68%  no iha tempu besik bele finaliza ona obra ne’e. Iha Munisípiu seluk ami seidauk bá haree tanba ami foin halo  fiskalizasaun iha Ainaro no Baucau no iha munisípiu seluk laiha projetu emerjénsia tanba ami seidauk bá haree,” Deputadu Marcos hateten.

Komisaun E rekomenda bá Governu  atu  projetu ne’e emerjénsia Governu fó ona orden traballu para kbiit bá kompañia ida ka rua atu halo obra ne’e, maibé kompañia mós tenke hein ADN verifika tiha obra ne’e ho nia montante hira depois iha ona kontratu maka kompañia refere bele halo se lae hanesan akontese iha projetu 16 ne’e ADN la verifika entaun to’o iha pedidu pagamentu ADN redús tiha orsamentu ne’e entaun kompañia ne’e la simu.

Advertisement

“Kulpa ne’e labele bá iha kompañia maibé kulpa ne’e bá iha Obras Públiku, ADN tenke verifika didi’ak antes fó obra ne’e maske projetu emerjénsia maibé tenke tuir rekizitu  ne’ebé maka iha,” nia hateten tan.

To’o notísia ne’e Hatutan.com publika seidauk halo konfirmasaun ho empreza Hutama Karya (Persero) Indonézia relasiona ho preokupasaun Komisaun E-PN nian, liuliu kona-bá empreza la harii basecamp no laiha ekipamentu.

 Jornalista Estajiária: Zita Menezes

 

 

Advertisement

Kontinua Le'e
Advertisement
Hakarak Hato'o Komentariu?

Husik Hela Komentariu

Your email address will not be published. Required fields are marked *

Ekonomia

Unidade Quarentena no Bioseguransa Destroi Produtu Ne’ebé Laiha Dokumentu

Published

on

Hatutan.com, (03 Maiu 2024), Díli–Unidade Quarantena no Biosegurnsa destroi sasán hirak ne’ebé pesoál pasajeiru sira lori ka importa mai Timor-Leste ne’ebé identifika la tuir lei ka regulamentu Quarantena nian.

(more…)

Kontinua Le'e

Ekonomia

Timor Gap ho Timor Resource Asina Akordu bá Rezolusaun no Revizaun Akordu Operasaun Bloku Rai Maran A no C

Published

on

Hatutan.com, (02 Maiu 2024), Dili–Timor Gas no Petroleu ( Timor Gap- sigla ingles) ho Timor Resource, Kinta (02/05/2024),  asina akordu kona bá rezolusaun no revizaun bá akordu operasaun konjunta (JOA) bá PSCs TL-OT-17-08 (Bloku Rai-Maran A) ho TL-OT-17-09 (Bloku Rai-Maran C).

(more…)

Kontinua Le'e

Ekonomia

Governu Sei Prodús Rezolusaun Ida Atu Halo Pagamentu Bá Projetu 62 Ne’ebé Laiha Formalizasaun Kontratu

Published

on

Hatutan.com, (01 Maiu 2024), DíliIX Governu Konstitusionál sei prodús rezolusaun ida hodi sai hanesan baze legal bá Governu hodi selu projetu obras publika 62 ne’ebé sai polémika tanba laiha formalizasaun kontratu.

(more…)

Kontinua Le'e
Advertisement

Trending