Connect with us
Pakote Ahi

Nasionál

Labele Halo Intervensaun Bá Independénsia Redasaun Mídia Sira

Published

on

Hatutan.com, (03 Maiu 2024), Díli – Provedór Direitus Umanus no Justisa (PDHJ), Virgílio da Silva Guterres “Lamukan” nu’udár mós prezidente Conselho de Imprensa de Timor-Leste períodu 2016-2021 no 2021-2023, husu bá  entidade hotu, polítika, sivíl no militár atu la bele halo intervensaun bá independénsia editorial komunikasaun sosial ka mídia sira tanba Konstituisaun RDTL artigu 41 garante bá liberdade imprensa ne’e rasik.

Lee Mós: Deskonfia, Intervensaun Podér Polítika iha Redasaun RTTL,E.P

Provedór Direitus Umanus no Justisa (PDHJ), Virgílio da Silva Guterres “Lamukan” . Foto/Elio dos Santos da Costa

“Se atentadu ne’e hosi Sekretáriu Estadu Komunikasaun Sosiál (SEKOMS) Expedito “Loro” Dias Ximenes ne’e  mak akontese bá iha redasaun RTTL,E.P nian, ne’e grave.   Ita husu atu labele mosu  intervensaun poder polítika iha redasaun mídis sira tanba ita ko’alia kona-bá Liberdade Imprensa ne’e buat ne’ebé define mak independénsia editorial, katak polítika kona-bá redasaun nian ne’e ita dehan kompeténsia total bá Xefe Redasaun, tanba ne’e mak membru Governu sira no la’ós bá se de’it no mós bá parte ekipa jestaun kompañia  ida nian ka  iha instituisaun mídia ninian mós labele halo intervensaun bá to’o iha ne’ebá,” Provedór Direitus Umanus no Justisa (PDHJ), Virgílio da Silva Guterres “Lamukan”, hateten bá Hatutan.com iha embaixada Portugal iha Díli, Sesta  (03/05/2024).

Hosi atentadu SEKOMS nian bá independénsia editorial RTTL,E.P nian ne’e, PDHJ  rasik seidauk hetan keixa ruma, maibé PDHJ hein katak informasaun ne’e laloos, se bainhira Sekretáriu Estadu Komunikasaun Sosiál (SEKOMS), Expedito “Loro” Dias Ximenes halo intervensaun ne’e mak sé tebes ka loos duni, mak presiza komunika malu hodi fó hatene dehan para ho intervensaun ne’e.

Advertisement

Bá buat ne’ebé mak sei sai dadus ka sasukat bá avaliasaun mak iha intervensaun ekonómika, polítika iha polítika editorial ka iha sala redasaun mídia nian, tuir Virgílio Guterres, ida-ne’e akontese entaun asosiasaun sira iha duni dadus no jornalista sira iha duni prova  bele sai evidénsia forte atu halo avaliasaun.

“Intervensaun sira hanesan ne’e fó ameasa bá jornalista sira  atu hakerek buat ne’ebé loos ho moos ne’e sira ta’uk. Ne’e bele mós fo influensia bá ita-nia índise liberdade imprensa mundiál tun. Jornalista Sira bainhira kobertura mak hetan ameasa hosi públiku mós ne’e fó impaktu hotu. Ha’u ta’uk no preokupa bele tun bazeia ba intervensaun sira hanesan ne’e,” Virgílio da Silva Guterres dehan.

Nia dehan, bainhira iha keixa ruma provedora mós bele halo investigasaun no rekomendasaun ruma bá iha área ne’e tanba provedora bá kualkér atake bá Liberdade Imprensa ne’e atake bá direitus umanus.

Jornalista Estajiáriu:  Lazaro Pereira Quefi

Advertisement
Kontinua Le'e
Advertisement
Hakarak Hato'o Komentariu?

Husik Hela Komentariu

Your email address will not be published. Required fields are marked *

Nasionál

Pozisaun Igreja Katólika: Natureza Loloos Hosi Matrimónio Maka Mane ho Feto Moris Hamutuk

Published

on

Hatutan.com, (26 Jullu 2024), Díli—Igreja Katólika Timor-Leste liu hosi Conferência Episcopal Timorense (CET), hatuur pozisaun kona-bá tuir roman Sagrada Eskritura katak, mane ho feto moris hamutuk nu’udár natureza loloos hosi Sakramentu Matrimónio.

(more…)

Kontinua Le'e

Nasionál

FMDC-UN WOMEN Entrega Matadalan Reportajen Sensível Jéneru bá CI

Published

on

Hatutan.com, (25 Jullu 2024), Dilí—Fundasaun Médis Development Center (FMDC), UN Women estabelese kooperasaun ho Conselho Imprensa (CI) hodi entrega matadalan reportajen sensível bá jéneru, nune’e bele promove média no eleva kapasidade jornalista sira oinsá bele halo reportajen ho di’ak bá asuntu igualdade jéneru iha Timor-Leste.

(more…)

Kontinua Le'e

Nasionál

Governu Tenke Haforsa Seguransa iha Fronteira Hodi Kombate Movimentu illegál

Published

on

Hatutan.com, (25 Jullu 2024), Díli— Forum Organizasaun Naun Governamentál Timor-Leste (FONGTIL) husu bá Governu liu hosi Ministériu Interiór (MI) atu haforsa seguransa iha fronteira sira rai-maran nian hodi evita sasan illegál sira hanesan sigaru inklui sasan sira seluk ne’ebe kontinua tama mai iha territóriu nasionál.

(more…)

Kontinua Le'e
Advertisement

Trending