Connect with us

Ekonomia

Unidade Quarentena no Bioseguransa Destroi Produtu Ne’ebé Laiha Dokumentu

Published

on

Hatutan.com, (03 Maiu 2024), Díli–Unidade Quarantena no Biosegurnsa destroi sasán hirak ne’ebé pesoál pasajeiru sira lori ka importa mai Timor-Leste ne’ebé identifika la tuir lei ka regulamentu Quarantena nian.

Lee Mós: Autoridade Sira “Sunu” Manu Madena Sia

Unidade Quarentena no Bioseguransa Destroi Produtu Ne’ebé Laiha Dokumentu, Sesta (03/05/2024). Foto/Tome da Silva

Diretór Unidade Quarantena no Bioseguransa, Manuel da Costa hateten bazeia ba Dekretu-Lei nu.36 /2023, kona-bá títulu produtu planta nian, no mós dekretu-lei 41/2023, 31 fulan-Maiu ne’ebé regula kona-bá esportasaun no importasaun  produtu planta, animál no animal moris sira ne’ebé sai husi nasaun ne’e bá nasaun seluk, no husi nasaun seluk mai iha ne’e fó kompeténsia bá Unidade Quarentena mak responsabiliza bá produtu esportasaun no importasaun bá agrikultura nian liu-liu ba parte peska nian, planta no ba animál nian.

“Servisu Quarantena nian bazeia ba Dekretu-Lei foun bá Quarantena nian mak nune’e atividade destruisaun iha Díli bá sasán sira ne’ebé liu  husi aeroportu nian, ne’ebé ekipa sira deteta katak sasán hirak ne’e laiha dokumentu lisensa ba produtu hirak ne’e,” Diretór Unidade Quarantena no Bioseguransa Manuel da Costa bá jornalista sira iha abertura atividade destruisaun bá produtu iha aeroportu internasionál Prezidente   Nicolau Lobato, Díli, Sesta ( 03/05/2024).

Advertisement

Nia relata iha kategoria produtu animál nian iha ne’eba deskreve animál oin-oin kona-bá naan, naan mós iha oin-oin ne’e mak naan-karau, naan-fahi, naan-manu, no mós produtu prosesadu no seluk tan, enkuantu ba  planta nian mak ba ai-fuan, modo no fini ne’ebé sira lori ho bá peska nian mak ikan-fresku, ikan-maran no mós ikan moris, boek,  siput, ikan teri, cumi-cumi.

Autoridade Quarentena no Bioseguransa halo distiruisaun bá produt u ne’ebé laiha dokumentu, Sesta (03/05/2024). Foto/Tome da Silva

“Tanba ne’e lei Quarantena ne’e mós fó opsaun ba asaun sia (9) maibe asaun importante ne’ebe tenke implementa mak asaun ne’ebé konsidera la tuir lei mak hanesan  loloos sasán hirak ne’e ka produtu hirak tenke iha lisensa sertifikadu sanitáriu, no sertifikadu husi ekipa sanitáriu maibé sira la lori ida-ne’e, sira lori tuir sira-nia hakarak dehan sira lahatene, ne’e mak desizaun ne’ebé ita foti mak haruka fila ka halo destruisaun,” Nia esplika.

Dadus husi unidade Quarantena no Biosegurnsa  iha fulan-Abríl 2024, halo destruisaun bá  produtu animá nian hamutuk 7 kg, produtu ne’ebé  kategoria ba  peska hamutuk19.4 kg no maioria mai hosi nasaun Xina.

Orodutu kategoria planta hamutuk 85,66 kg, produtu sira ne’e iha  kategoria rua sasán  importasaun no esportasaun, mak hanesan ai-funan fresku no ai-fuan hanesan apple, sabraka, guavas, salak, durian, ramuan no seluk tan, mai husi nasaun  oin-oin hanesan Timor Leste rasik, Indonézia, Malázia, Swiss, Xina, Portugál, Korea ho Filipina.

Jornalista : Leopoldina de Carvalho

Advertisement
Continue Reading
Advertisement
Click to comment

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

Ekonomia

OJE 2026 Aloka Bá MCAE ho Montante Millaun $8 Resin Aprovadu

Published

on

By

Hatutan.com (14 Nobembru 2025),Díli— Bankada CNRT ho PD  trava propósta tolu husi Bankada opozisaun FRTILIN ho PLP, ne’ebé husu atu  hasai tiha  $985.50.000 husi  Orsamentu Jerál Estadu (OJE) 2026 ne’ebé atribui bá  Ministériu Koordenadór bá Asuntu Ekonómia (MCAE).

(more…)

Continue Reading

Ekonomia

Timor-Leste iha Difikuldade Kompete Kuantidade Produtu iha Merkadu ASEAN

Published

on

By

Hatutan.com, (06 Novembru 2025),Díli— Vise-Ministra bá Asuntu ASEAN, Milena Rangel rekoñese  Timor-Leste  iha difikuldade kona-bá kuantidade produtu lokal atu kompete iha merkadu nasaun sira Estadu membru ASEAN.

(more…)

Continue Reading

Ekonomia

Debate OJE 2026 iha Jeneralidade, Komisaun C Hato’o Rekomendasaun Forte Bá Governu

Published

on

By

Hatutan.com,  (05 Novembru 2025),Díli—Debate  Orsamentu Jerál Estadu (OGE-sigla portugés) 2026 iha faze jeneralidad, Kuarta (05/11/2025),  Komisaun C  Parlamentu Nasionál ba asuntu Finansas Públika  hato’o rekomedasaun forte bá IX Governu Konsititusionál  hodi anota no sai hanesan prioridade.

(more…)

Continue Reading

Trending