Hatutan.com, (23 Maiu 2024), Díli—Organizasaun Internasionál bá Traballu (ILO) no TradeInvest Timor-Leste asina akordu kooperasaun téknika, kona-bá oportunidade hodi dezenvolve negósiu nu’u iha Timor-Leste hamutuk ho seitór privadu sira.
Komunidade iha aldeia Buka Fini, Moris ba Dame, Mate Moris, Lemorana no Terus Nain suku Bairru-Pité, kuda fini ai-oan hanesan nuu, hodi prevene erozaun no kultiva rai. Foto: Uniaun Europeia (UE).
Nu’u hanesan produtu plantasaun popular iha Timor-Leste (TL) no kuaze kuda ona iha fatin barak, liu- liu iha área kostal ho produsaun estimadu tonelada 30.000 kada tinan. Kobre área total ho ektáre hamutuk 12.000 ho agrikultór hamutuk 16.000.
Lee Mós: Investor 290 Rejistu iha TradeInvest
Negósiu nu’u iha potensial boot no iha merkadu internasional ne’ebé seidauk utilizadu hanesan Austrália no nasaun sira iha Europeia hosi produtu nu’u sira hanesan nuu isin, nuu kulit ka nuu-koir no nuu kakun, ne’ebé seidauk esploradu, uza no prosesa iha Timor-Leste.
Diretór Promosaun Esportasaun Tradeinvest TL, Decio Ribeiro Sarmento hateten, agora daudaun Timor-Leste fa’an nu’u bá konsumu doméstiku de’it no nu’u nia prosesamentu limitadu bá produtu balun hanesan kopra no mina nu’u virgem ka Virgin Coconut Oil (VCO).
“Asina akordu kooperasaun téknika ho ILO, ami hein katak bele espanda variedade produtu nu’u iha Timor- Leste. La’ós de’it kopra ka VCO, maibė ita mós bele prodús produtu seluk hanesan coco peat, coco RBD atu Tradeinvest Timor-Leste bele esplora merkadu internasionál hodi hasa’e negósiu esportasaun no atividade sira iha rai-laran,” Decio Ribeiro Sarmento, hateten iha serimónia asina akordu téknika, kinta (23/05/2024).
Country diretór ILO bá Indonézia no Timor-Leste, Simrin Singh, iha nia diskursu hateten, ILO liu hosi projetu kompeténsia agroflorestál bele suporta dezenvolvimentu negósiu kadeia bá valór nu’u iha Timor-Leste.
“ILO kontinua suporta Governu Timor-Leste liuhosi fornese formasaun abilidade ba juventude, feto no familia sira iha área rurál atu sira bele hetan empoderamentu ekonómiku no hetan abilidade ne’ebé presiza atu hamutuk kolabora ho seitór privadu atu espanda plantasaun nu’u no negósiu iha eskala industriál, ne’ebé sei kontribui bá ekonomia nasionál no oportunidade iha negósiu no empregu,” Country director ILO Simrin Singh hateten.
Embaixadór delegasaun Uniaun Europeia, Marc Fiedrich hateten, projetu abilidade agroflorestal ne’e fundu hosi União Europeia, hodi kontribui bá diversifikasaun ekonomia iha Timor-Leste, liu hosi identifikasaun oportunidade bá dezenvolvimentu agroflorestal foun iha kadeia de valor nu’u.
“Ami espera, ho projetu ida-ne’e, atu hasa’e kapasidade juventude no feto sira iha Timor-Leste no fó abilidade empreendedurizmu no dezenvolvimentu agroflorestal, atu kria sira nia empregu rasik no dezenvolve ekonomia nasaun,” nia hateten.
Akordu ne’e hetan suporta fundus hosi União Europeia bá Projetu kompeténsia agroflorestal, atu halibur sinerjia entre parte sira ne’ebé involve hodi expanda merkadu no promove komérsiu no investimentu iha kadeia de valór nưu no atu hadi’a kapasidade parte prinsipál sira iha indústria nu’u, hosi produtór no prosesadór to’o kompradór no investidór.
Projetu ne’e komesa iha Setembru 2023 no sei dura bá tinan haat ho orsamentu totál millaun 5.9 euro. Projetu ne’e ninia objetivu atu promove diversifikasaun ekonómika ne’ebé verde, sustentável no reziliente iha Timor-Leste liuhosi dezenvolvimentu seitór privadu, formasaun edukasaun téknika no vokasionál (TVET) bá integrasaun juventude iha merkadu traballu no hasa’e oportunidade empregu no empreendedorismu ho kualidade, liuliu bá joven feto no labarik-feto sira.
Jornalista: Leopoldina de Carvalho