Hatutan.com, (08 Outubru 2021), Díli—Atividade iha Portu Díli kontinua hamosu polémika. Se uluk, polémika kona-bá kazu Ró Tanship II, agora ho fali ona Ró Bintang Samudra 8.
Ema nadodon atu ba sae ró Bintang Samudra 8 iha Portu Díli. Foto/Asosiasaun Mariñeiru Timor-Leste
Liuhosi pájina Facebook Asosiasaun Mariñeiru Timor-Leste riska sira-nia preokupasaun kona-bá LCT. Bintang Samudra 8, ne’ebé iha loron 06 fulan-Outubru 2021, tula pasajeiru lubun boot ida, hodi halo viajen ba Oé-Cusse kusi liu husi Portu Díli,
Tuir Asosiasaun Mariñeiru Timor-Leste Ró Bintang Samudra 8 utiliza hodi tula sasán ka kargu no se karik tula pasajeiru tenke tuir kadeira no jacket salva vida nian ne’ebé disponivel iha ró leten, main deck ka karga deck nian ne’e uza hodi tau ka asegura sasán, la’ós uza hodi akomoda fali pasajeiru no tuir Asosiasaun Mariñeiru Timor-Leste nia haree katak, situasaun hanesan ne’e mak sempre akontese hela de’it ba ró sira ne’ebé halo operasaun iha Timor-Leste.
Asosiasaun Mariñeiru Timor-Leste nian preokupasaun no husu ba parte Autoridade Transporte Marítima nian atu tau atensaun másimu ba kestaun salva ema nia vida ka safety of life at sea, no husu halo kontrolu ho rigorozu hodi prevene asidente ruma iha tasi-laran.
Asosiasaun Mariñeiru Timor-Leste husu mós ba parte empreza atu haree no tau atensaun mós ba pasajeiru sira nian seguransa, katak bainhira tula pasajeiru tenke kumpre mós regra marítima nian ne’ebé iha.
Asosiasaun Mariñeiru Timor-Leste husu mós ba parte kompetente atu aselera lalais prosesu dry dock ba ró KMP Berlin Nakroma ne’ebé avaria dezde fulan-Dezembru 2020 nune’e bele halo fali operasaun hodi serve maluk sira husi Díli-Atauro-Oé-Cusse tanba ró ida ne’e nia dezeña própriu tebes hodi tula pasajeiru ho seguru.
Asosiasaun Mariñeiru Timor-Leste preokupa tanba falta de kontrolu no implementasaun lejizlasaun marítima nian husi Autoridade Marítima nian ne’ebé mamar tebes, maka iha inísiu tinan ida-ne’e rezulta ema lakon vida iha tasi-laran no seluk tan.
Nunka hakarak tula pasajeiru
CEO Atauro Express, Lourençp de Oliveira. Foto/Hatutan.com
Ba preokupasaun Asosiasaun Mariñeiru Timor-Leste nian ne’e, CEO Atauro Express, Lourenço de Oliveira, hateten, Ró Bintang Samudra 8 ne’ebé nia aluga hosi Jakarta mai Díli, la’ós atu tula pasajeiru sira (la’ós ró pasajeiru), maibé atu tula sasán ka barku.
“Ha’u to’o agora nunka hakarak tula pasajeiru sira. Ida hakarak tula pasajeiru ne’e DNTM (Diresaun Nasionál Transporte Marítima). Sira hatán fó autorizasaun para tula.
Ha’u tula mós tula pasajeiru ida ne’ebé nesesidade tebetebes, hanesan ema mate, moras todan tuir iha manifestu nia laran. Ida ne’ebé maka laiha manifestu laran ne’e, ha’u nunka hakarak hatene se maka iha laran, ha’u haruka tuun mós nia la tun no Polísia tenke averigua no serbisu maka’as hodi haruka ema sira-ne’e tuun tanba ró ne’e labele tula pasajeiru,” Lourenço de Oliveira hateten ba jornalista sira iha Díli, Sesta (08/10/2021).
Lourenço Oliveira konkorda ró Bintang Samudra 8 ne’ebé nia aluga la’ós atu tula pasajeiru no nia rasik la admite atu tula pasajeiru tanba ró ne’e kargu nian. Mas nusa la buka loos ró ida para haruka tula pasajeiru.
“Ha’u haree iha pájina Facebook Asosiasaun Mariñeiru Timor-Leste kontesta ha’u. Ha’u bele dehan asosiasaun ne’e fictive tanba to’o agora ha’u seidauk haree keta asosiasaun polítiku ruma karik. Haruka sira arranja ró ida para tula pasajeiru Díli-Oé-Cusse no Díli-Atauro. Ha’u lakohi tula duni. Ita boot sira lahatene mas ami hetan presaun maka’as hosi entidade sira atu obriga tula pasajeiru to’o balun uza forsa atu baku ami nia funsionáriu sira tanba la tula. Ami nonook de’it,” Lourenço de Oliveira hateten.
Nia dehan, responsabilidade Ró Bintang Samudra 8 atu oinsá maka sasán kargu ne’e bele ba mai Díli-Oé-Cusse no karik tula pasajeiru mós iha autorizasaun. Se dehan nia nakonu liu DNTM bele haruka para no labele hasai port clearing keta iha DNTM nia laran maka halo hoax ne’e karik tanba to’o agora DNTM duni maka fó autorizasaun.
Lourenço de Oliveira mós konsidera Asosiasaun Mariñeiru Timor-Leste ne’e fictive ida karik, tanba to’o agora nia nunka haree asosiasaun ne’e nia isin lolon no nia baze legal ho estatutu legal.
“Ne’e ha’u konsidera hoax (informasaun falsu). Ha’u mós la halo arbiru tanba iha lei no sei la kontra bandu,” Lourenço afirma tan.
Nia friza tan katak DNTM bainhira dehan la bele tula pasajeiru, maka sei la tula duni, mas DNTM maka fó duni karta lisensa haruka tula hodi hatán ba pedidu sira hosi Ministériu Saúde, Ministériu Defeza no entidade relevante sira seluk.
“Ami la presiza buka pasajeiru tanba ami tula loos de’it maka kargu. Agora ha’u husu de’it se mak tau ró urjente ida iha Timor atu tula pasajeiru. Ro hotu-hotu mai Governu fó subsídiu, mas ami laiha no ami la husu,” nia tenik tan.
Ró Bintang Samudra 8 ne’e inísiu Lourenço aluga hosi Jakarta hodi mai tula nia sasán barku no tula rai-henek ba nia nesesidade no atividade ninia empreza nian iha ba Atauro, maibé nesesidade serbisu iha Atauro hotu ona no hetan fali kontaktu hosi Autoridade RAEOA hodi transporta sasán barku RAEOA-ZEESM nian.
DNTM iha koñesimentu
Diretór Diresaun Nasionál Transportes Marítima (DNTM), Lino Barreto. Foto/Hatutan.com
Relasiona ho situasaun Ró Bintang Samdura 8 ne’e, Diretór Diresaun Nasionál Transportes Marítima (DNTM), Lino Barreto, esplika Ró Bintang Samudra 8, halo hela operasaun ba-mai Oé-Cusse- Ataúro-Díli no DNTM iha koñesimentu. tanba DNTM hanesan reguladór hodi tau matan.
“Ró ne’e atu ba Oé-Cusse ka ba Atauro, ami maka fó lisensa para nia bele halo operasaun. Barak liu ba Oé-Cusse no Atauro so dala-ruma de’it, kuandu iha pedidu ka iha nesesidade bázika kuandu barak ona, sira bele tula ba Atauro,” Lino Barreto hateten.
“Loloos, atu bele dehan katak substitui, ha’u hanoin la’ós substitui karik, tanba nia mai iha ne’e, Ró ne’e privadu ida. Substitui kerdizér ita mak aluga fali ró ida, tau ba iha ida ne’e. Mais ida ne’e la’ós substitui, nia hanesan kompañia privadu ida mak, “Atauro Express” maka lori ró ne’e mai, nia halo operasaun. Nia halo bisnis partikulár, ita labele dehan katak, substitui. Substitui ne’e kerdizér ita nia ró at ka ita nia ró ne’e labele la’o, ita bolu fali ka atu aluga fali ró seluk hodi troka. Ne’e maka bele dehan substitui. La’ós governu mak aluga,” nia tenik.
Nia hatutan, ró Bintang Samudra 8 tula kargu, no durante ne’e nia tula kargu de’it la tula pasajeiru no la autoriza tula pasajeiru.
“Ami iha ne’e hanesan reguladóra, ami la autoriza tula ema. Maibé, hanesan ema sira Xofér, dala ruma empreza nia ema, la’ós pasajeiru,” nia fó sasin.
Nia dehan, iha balun hatama pedidu hanesan hosi forsas armadas ho polísia sira ne’e mak baibain kuandu iha mudansa iha sira servisu fatin ne’ebá, sira halo troka malu. Nune’e, halo pedidu ba kompañia ne’e, kompañia ne’e fasilita. Mais ba populasaun baibain la autoriza, tanba ró ne’e destinadu ba iha kargu (tula sasán). (ger)